Rímsky nápis v Trenčíne
Rímsky nápis v Trenčíne alebo rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale alebo trenčiansky nápis je nápis z rímskeho obdobia vytesaný na hradnej skale v Trenčíne. Nápis spomína osadu Laugaricio, ktorou sa pravdepodobne myslí osada na území dnešného Trenčína alebo v jeho bezprostrednom okolí. Nápis hlása víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi počas markomanských vojen v roku 179.[1] Je to najvýznamnejšia rímska epigrafická pamiatka v strednej Európe na sever od Dunaja, zachovaná in situ.
Historické súvislosti
Rímska ríša si v blízkosti Dunaja budovala pohraničné pevnosti, aby mohla odolávať príležitostným útokom barbarských kmeňov spoza Dunaja (aj z územia dnešného Slovenska). Jedna z týchto pohraničných vojenských osád bola napríklad v Rusovciach pri Bratislave a volala sa Gerulata. Konflikty rímskej armády a germánskych kmeňov sídliacich v prvom a druhom storočí na území Slovenska boli časté a tvrdé. Pre obidve strany mali neblahé následky. Správy antických autorov hovoria o neustálych stretoch rímskych útokov na sever a zároveň germánskych protiútokov na juh.
Nielen Germáni boli pre Rímsku ríšu problémom. Na hranice ríše často dorážali aj iné národy. Niektoré dokonca tlačili na Germánov, ktorí boli nútení k ešte väčšiemu tlaku na Rimanov. Okolo roku 170 sa rímske vojsko vrátilo z výpravy proti Partom nakazené morom. Túto situáciu v správnom čase využili Germáni (kmene Markomanov a Kvádov) na ďalšie pohraničné útoky. V roku 172 proti Germánom viedol Marcus Aurelius trestnú výpravu, v ktorej neskôr pokračoval jeho syn Commodus. Tento uzavrel s porazenými Germánmi prímerie. Práve z týchto čias pochádza aj nápis na trenčianskej skale (prelom rokov 178 a 179). Osada Laugaricio je jedným z najsevernejších miest, kam sa rímske vojská dostali vo výpadoch proti Germánom .
Nápis
V poslednom roku vojny s Germánmi prenikli detašované oddiely II. pomocnej légie (II legio Adiutrix) z posádky v Aquincu (dnešná Budapešť) údolím Váhu až k Laugariciu. Svoju prítomnosť zaznamenali votívnym latinským nápisom na hradnej skale:
VICTORIAE
AVGVSTORV(m)
EXERCITVS QVI LAV
GARICIONE SEDIT MIL(ites)
L(egionis) II DCCCLV
(Marcus Valerius) MAXIMIANVS LEG(atus) LEG
(ionis) II AD(iutricis) CVR(avit) F(aciendum)
„Na počesť víťazstva [alebo: Na víťazstvo/Víťazstvu) cisárov z vojska [alebo: a vojska/Vojsko], ktoré táborilo [alebo: ležalo/sídlilo/usadilo sa/rozprestrelo sa] v Laugariciu, 855 vojakov II. légie Marcus Valerius Maximianus, legát II. pomocnej légie dal vyhotoviť.“ (Poznámka: Slovo sedit môže byť indikatív perfekta buď od slovesa sedere, alebo od slovesa sidere.)
Pôvodne bola pravosť nápisu spochybňovaná rôznymi odborníkmi, napr. T. Mommsenom.[2] Identifikáciu legáta Marca Valeria Maximiana, ako aj pravosť nápisu na hradnej skale, potvrdil nález v lokalite Zána v Alžírsku (Diana Veteranorum v rímskej provincii Numidia). V polovici 20. storočia tu bol objavený podstavec sochy bývalého miestodržiteľa M. V. Maximiana s votívnym nápisom opisujúcim jeho bohatú kariéru v rímskej armáde. Práve v tomto opise sa spomína epizóda z jeho života, počas ktorej bol veliteľom rímskych oddielov, ktoré prezimovali v osade Laugaricio v zadunajskom barbariku. Presné datovanie nápisu umožnil jednak nález zo Zány, jednak samotný text nápisu. Je venovaný víťazstvu cisárov. Pravdepodobne išlo o cisára Marka Aurelia (161 – 180) a jeho syna Commoda, ktorí zvíťazili nad Germánmi.
Pozri aj
Referencie
- GOLÁŇ, Karol, KROPILÁK, Miroslav; RATKOŠ,Peter; TIBENSKÝ, Ján Československé dejiny. Redakcia M. Kropilák. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Rozklad patriarchálneho rodového zriadenia 4, s. 21.
- MIŠÍK, Milan. Štafeta vedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1990. 372 s. ISBN 80-215-0098-0. S. 148.
Zdroje
- Tamara Nešporová, Ján Rajtár: Laugaricio – Trenčín a okolie v rímskej dobe
Iné projekty
 |
Slovenský portál Historický portál |