Pavol Hamžík

JUDr. Pavol Hamžík (* 20. august 1954, Trenčín) je slovenský politik a kariérny diplomat. V rokoch 1996 – 1997 bol ministrom zahraničných vecí SR, v rokoch 2001 – 2002 podpredsedom vlády SR. Pôsobil ako veľvyslanec v Nemecku a na Ukrajine, od roku 2018 je mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku.[1] V rokoch 1999 – 2003 bol predsedom Strany občianskeho porozumenia.

Pavol Hamžík
súčasný veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku
Momentálne v úrade
od 2018
Rastislav Káčer
7. minister zahraničných vecí SR
V úrade
27. august 1996 – 11. jún 1997
PremiérVladimír Mečiar
Juraj Schenk Zdenka Kramplová
bývalý podpredseda vlády SR
V úrade
30. október 1998 – 5. máj 2001
PremiérMikuláš Dzurinda
Mária Kadlečíková
bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Ukrajine
V úrade
2009 – 2013
Urban Rusnák Juraj Siváček
bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Nemecku
V úrade
1994 – 1996
neobsadené Milan Matlák (chargé d´Affaires a.i.)
Biografické údaje
Narodenie20. august 1954 (66 rokov)
Trenčín, ČSR
Politická stranaKSČ (1984-1989)
HZDS (1996-1997)
SOP (1998-2003)
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
MGIMO
Univerzita Mateja Bela
Národnosťslovenská
 Politický portál
 Biografický portál

Životopis

Hamžík sa narodil v Trenčíne v auguste 1954. V rokoch 1969-1973 navštevoval Gymnázium v Trenčíne. Po absolvovaní Právnickej fakulty Univerzity Komenského (1973-1978) pracoval ako právnik v Ústave mechanizácie odevnej výroby Trenčín.[1] Od roku 1984 pôsobil na rôznych postoch federálnom Ministerstve zahraničných vecí v Prahe, následne ako konzul na veľvyslanectve ČSSR v Dánsku, ako vedúci Stálej misie SR pri KBSE vo Viedni či vo Fínsku (Helsinská následná schôdzka KBSE). V rokoch 1984-1989 bol Hamžík radovým členom Komunistickej strany Československa. Počas pôsobenia v diplomatických službách, si vzdelanie rozšíril o postgraduálne štúdium na MGIMO v Moskve, kde študoval od septembra 1989 do júna 1991.[2]

Po vzniku Slovenska pracoval v rokoch 1993-1994 ako vedúci vládnej delegácie a Stálej misie SR pri Konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Európe a na odzbrojovacích rokovaniach Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE) a Zmluvy Otvorené nebo vo Viedni. V KBSE pôsobil ako predseda Riadiacej skupiny k vojnovej kríze v bývalej Juhoslávii a ako zástupca SR v Trojke KBSE.[1]

Tretia vláda Vladimíra Mečiara (1994 – 1998)

Od roku 1994-1996 Hamžík pôsobil ako veľvyslanec Slovenska v Nemecku. Od septembra 1996 do polovice roka 1997 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS). Dňa 27. augusta 1996 Hamžíka vymenovali za ministra zahraničných vecí SR. Po zmarenom referende o členstve SR v NATO a priamej voľbe prezidenta z funkcie ministra dňa 26. mája 1997 odstúpil. Následne pôsobil v súkromnej sfére ako právnik a manažér.

Prvá vláda Mikuláša Dzurindu (1998 – 2002)

V roku 1998 bol spoluzakladateľom a členom prípravného výboru Strany občianskeho porozumenia (SOP). Do 26. júna 1999 zastával funkciu prvého podpredsedu, potom ho zvolili za predsedu SOP. V tejto funkcii nahradil Rudolfa Schustera, ktorý sa stal prezidentom SR. V parlamentných voľbách v septembri 1998 bol Hamžík za SOP zvolený za poslanca Národnej rady SR. Od 30. októbra 1998 do 2001 zastával post podpredsedu vlády SR pre európsku integráciu, následne bol v rokoch 2001-2002 za NR SR členom Konventu o budúcnosti Európy.

Návrat do diplomatického zboru

Svoju činnosť SOP ukončila zlúčením so stranou SMER v roku 2003. Strana v dôsledku vnútorného rozpadu už v roku 2002 ani nekandidovala v parlamentných voľbách. Hamžík v rokoch 2002-2006 pôsobil opäť ako právnik a manažér. V roku 2006 nastúpil na ministerstvo zahraničných vecí ako generálny štátny radca, zároveň v rokoch 2007-2008 pôsobil tiež ako poradca ministra a predsedu vlády SR pre rokovania o Lisabonskej zmluve.[3][1]

V máji 2009 bol vymenovaný za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanec SR na Ukrajine, kde pôsobil do roku 2013. V rokoch 2014-2018 opätovne pôsobil na MZVEZ ako generálny štátny radca a poradca predsedu vlády pre energetickú bezpečnosť.[1] V roku 2018 bol menovaný veľvyslancom SR v Maďarsku.

Akademická činnosť

Pavol Hamžík bol v rokoch 1995-1999 členom Vedeckej rady Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Tu obhájil a bol mu prepožičaný titul docenta, tiež tu pracoval ako prednášajúci.[1]

Osobný život

Hamžík je ženatý, jeho manželka Dagmar je lekárka. Spolu majú dve dcéry.[1] Aktívne ovláda nemecký, anglický, ruský a český jazyk, dohovorí sa francúzsky, maďarsky, ukrajinsky a dánsky.

Referencie
  1. Veľvyslanec [online]. mzv.sk, [cit. 2020-03-10]. Dostupné online.
  2. TASR. Životopis Pavla Hamžíka. domov.sme.sk, 4. máj 2001. Dostupné online [cit. 2017-06-12].
  3. TASR. Kubiš si za poradcu vybral bývalého ministra a vicepremiéra Hamžíka. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2006-07-19. Dostupné online [cit. 2020-03-10]. ISSN 1335-4418.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.