Trenčianske Stankovce

Nachádza sa v centrálnej časti Trenčianskej kotliny, na ľavom brehu Váhu, približne 4 km juhozápadne od Trenčína.[4] Obcou preteká Selecký potok a niekoľko menších vodných tokov, ktoré ústia západne od obce do starého koryta Váhu. V katastrálnom území obce sa nachádzajú prírodné pamiatky Malostankovské vresovisko a Selecký potok.[5]

Severným okrajom obce vedie cesta I/9 z Chocholnej na Nováky, centrom prechádza cesta II/507 z Beckova do Trenčína, na ktorú sa pripájajú miestne komunikácie.[5] Najbližším mestom je 8 km severovýchodne ležiaci Trenčín, 21 km juhozápadne leží Nové Mesto nad Váhom a 27 km juhovýchodne ležia Bánovce nad Bebravou.

Osídlenie lokality v dávnych časoch potvrdzujú nálezy medzi Veľ­kými Stankovcami a Selcom, kde však doteraz nebol vykonaný odborný prieskum. Novodobé dejiny obce tak začínajú rokom 1345, kedy sa objavuje nateraz najstaršia písomná zmienka o osade „possessio Stanuk“. Pôvodná obec sa neskôr (pred rokom 1410) rozdelila na Veľké (possessio seu villa Noghstankouecz) a Malé Stankovce (Parva Stank). Dedina bola sprvu majetkom rodu Stankovcov, po jej vy­mretí (neskôr len Malé Stankovce) to boli rody Barsonyi, Kolocsanyi, Ruttkay, Décsi, Ottlík, Szilvay a Trsťanský. Veľké Stankovce patrili do majetku Trenčianskeho hradu, neskôr spadal pod majer v susedných Veľkých Bierovciach.

Na začiatok 13. storočia (1212) spadá prvá písomná zmienka o „terra Rozowag“ (dnešná časť Rozvadze), neskôr aj pod názvami Rozvacz, Raxowag či Roswasosade. Vlastnil ju gróf Juraj z Pe­zinku, neskôr zemiansky rod Demjan a Pribic, dočasu potom blízky hrad, majer vo Veľkých Bierovciach a od roku 1746 pod samostatný majer v Rozvadzoch. Najmladšou miestnou časťou je Sedličná, ktorá sa ako „Sedlisna“ v listinách spomína až v roku 1403. Zemiansku dedinu vlastnili rodiny Sedlických, Kopčaškov, Bremečkov, Gloszov, Dubnických, Adamovských, Turzovcov a iné.

Obyvatelia týchto dedín sa živili prevažne poľnohospodárstvom, chovom poľnohospodárskych zvierat, rybolovom, no tiež ťažbou a spracovaním dreva. Vodný mlyn sa vo Veľkých Stankovciach spomína už v roku 1549, v roku 1875 sa spomína pri mlyne aj píla na vodný po­hon. V 17. storočí cez Váh premávala kompa, bežné bolo používanie menších lodiek. Prevádzkované už v tom čase boli remeslá a živnosti, napr. v roku 1683 spomínaní mäsiari a tkáč, neskôr krčmári, mlynár, kováč, zámočník či stolár. V 19. storočí tu mali prevádzky aj panské pále­nice vo Veľkých Stankovciach a v Rozvadzoch a tehelňa vo Veľkých Stankovciach.

Fara v susedných Veľkých Bierovciach pochádza z roku 1332 – 36, kedy tu už stál aj kostol. Pod farnosť patril aj mlyn vo Veľkých Stankovciach, polia a lúky v Malých Stankovciach.

Medzi tragické udalosti patrí okrem častých povodní najmä nájazd tureckého vojska na okolité dediny v roku 1663, kedy bolo zabitých, zajatých alebo odvlečených aj niekoľko obyvateľov týchto dedín. v roku 1708 sa v blízkosti obce stretli cisárske i kurucké vojská. Malé Stankovce, Veľké Stankovce, Sedličná a Rozvadze sa zlúčili v roku 1972.[6]

Trenčianske Stankovce si zachovali časť svojráznej ľudovej kultúry, ktorá má v regióne silné korene. Jedinečný je stankovský ľudový kroj, no tiež ľudová hudba. Dodnes stoja zvyšky mly­nov, sýpky a staršie ľudové zvony, murovaná neskoroklaskistická zvonica s kamennou plastikou z roku 1859 vo Veľ­kých Stankovciach, v Sedličnej zvonica so zvonom z 18. sto­ročia a tiež zvonice v Malých Stankovciach. V Malých Stankovciach stojí evanjelický kostol z roku 1784, židovská synagóga a cintorín v Sedličnej sa nezachovali a zanikli po II. sveto­vej vojne. Súčasnú sakrálnu architektúru prezentuje rímsko-katolícky kostol z roku 1994.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trenčianske Stankovce