Nové Mesto nad Váhom

Mesto sa skladá zo 7 oficiálne stanovených mestských častí: Centrum I., Centrum II., Centrum III. a Mnešice, Dolné Samoty a okolie, Hájovky a okolie, Javorinská a okolie, Rajková a okolie. Tie sa ďalej členia na mestské štvrte: Mnešice, Izbice, Hájovky, Rajková, Záhumenice, Horné Samoty, Dolné Samoty, Lúka I., Lúka II.,Centrum I., Centrum II., sídl. Javorinská.

• Váh
• Klanečnica s Kamečnicou
• Biskupický kanál

• Zelená voda – jazero po vyťažení štrkopieskov v tesnej blízkosti mesta slúži na rekreačné účely

Slováci – 95,07 %
Česi – 1,73 %
Rómovia – 0,56 %
Maďari – 0,18 %
Nemci – 0,16 %
a iní

rímski katolíci – 55,96 %
bez vyznania – 23,29 %
protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 13,84 %
grécki katolíci – 0,23 %
a iní

• Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, súčasť komplexu prepozitúry, trojloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo rokov 1414-1423. Vznikol na mieste staršej románskej stavby z prvej polovice 13. storočia, z ktorej sa dochovala veža s ústupkovým portálom so stĺpikmi s bobuľovými hlavicami.[5] Donátorom kostola bol Stibor zo Stiboríc, ktorý tu založil augustiniánsku prepozitúru a jeho syn Stibor II., ktorý pokračoval v otcovom donátorskom diele. Gotický objekt mal pôvodne podobu oktogonálnej centrály s predĺžením v presbytériu, v našich podmienkach unikátnu. V období reformácie slúžil kostol evanelikom. Ranobarokovou úpravou prešiel v rokoch 1667–1675, keď bol priestor oktogónu rozdenený na trojlodie. Iniciátorom úpravy bol vtedajší prepošt Jakub Haško. Interiér bol doplnený o honosnú barokovú štukovú výzdobu s ikonografickým programom oslavuúcim Pannu Máriu a katolícku cirkev, dielo talianskych štukatérov. V interiéri kostola sa nachádza súbor ranobarokových oltárov, hlavný oltár Narodenia Panny Márie Kráľovnej anjelov a štyri bočné oltáre sv. Pavla Apoštola, Panny Márie Dolorosy, sv. Petra Apoštola a sv. Michala Archanjela. V 18. storočí bol priestor doplnený o barokovú kazateľnicu a dve prístenné krstiteľnice.[6] Krížová cesta je dielom J.B. Klemensa. V kostole bola objavená pravdepodobne románska krstiteľnica s reliéfmi levov, dnes umiestnená v Podavorinskom múzeu. Gotická socha Madony z tohto kostola sa dnes nachádza v Koryčanoch na Morave. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruovo ukončenými oknami s profilovanými osteniami s klenákmi. Okolo kostola sa nachádza hradobný múr na pôdoryse oválu zo 17. storočia.

• 
  Kostol Narodenia Panny Márie
• 
• 
• 
• 
  Renesančný portál

• Prepoštský palác, súčasť komplexu prepozitúry, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne gotická stavba na pôdoryse písmena U z obodbia po roku 1414. Renesančne bola upravená v roku 1515 a barokovou úpravou, ktorá jej dala dnešnú podobu prešla v rokoch 1650–1675.[7] Súčasťou objektu je kaplnka sv. Jozefa Pestúna. V jej interiéri sa nachádza baroková štuková výmaľba a fresky z roku 1692. Oltár je z konca 17. storočia. Z rovnakého obdobia pochádza aj štuková výmaľba v jedálni paláca. Budova má hladké fasády, z dvornej strany je členená arkádami a pilastrami.

• Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1783-1784. Obnovou prešiel v roku 1893. Modernistická veža bola dostavaná podľa projektu architekta J. Merganca a staviteľa O. Klimeša v rokoch 1928-1932.[8] V interiéri sa nachádza protestantská empora a neskorobarokový oltár. Fasády kostola sú členené pármi lizén a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža má priebežnú ochodzu a plochú strechu ukončenú výrazným krížom.

• Nádašdyovec, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne gotická stavba na pôdoryse písmena L z polovice 14. storočia. V období okolo roku 1590 prešla výraznou renesančnou prestavbou, ktorá jej dala dnešnú podobu. V tomto období dom patril rodu Nádašdy. V roku 1622 tu boli uložené uhorské korunovačné klenoty počas ich presunu do Šoprone. Úpravami pre potreby banky prešiel v rokoch 1993-1999.[9] Fasáde objektu dominuje kruhová nárožná veža. Fasády sú dekorované renesančnými geometrickými motívmi zuborezu a diamantovania. Okná majú ostenia a profilované nadokenné rímsy. Vstup je riešený ako oblúkový portál.

• 
  Prepoštský palác
• 
• 
  Socha sv. Trojice v rámci prepozitúry
• 
  Evanelický kostol
• 
  Nádašdyovec

• Ghillániovský palác, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obĺžnika zo 17. storočia. Vrcholnebarokovo bol prestavaný barónom Jánom Gregorom Ghillánim v roku 1740.[10] Od roku 1953 v obekte sídli Podjavorinské múzeum. Poslednou obnovou prešiel v rokoch 2010-2011.[11] Dynamickej barokovej fasáde dominuje vysoká atika, priečelie je horizontálne členené kordónovou a korunnou rímsou, vertikálne pilastrami. Atika je členená slepými oknami, dominuje jej vyvýšená edikula. Okná majú šambrány a profilované segmentové nadokenné rímsy.

• Morový stĺp, baroková socha Madony na valcovom stĺpe z roku 1696. Od roku 2001 je stĺp nahradený kópiou.[12]

• Kaplnka sv. Ondreja, baroková stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1719. Pôvodne tvorila súčasť dnes už neexistujúceho mestského chudobinca. Donátorom kaplnky bol Ondrej Viszlay. Presbytérium kaplnky je zaklenuté valenou lunetovou klenbou. Nachádza sa tu hodnotný atektonický barokový oltár dekorovaný akantovými rozvilinami.[13] Pri kaplnke je umiestnená baroková socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1762.[14]

• Kaplnka Panny Márie Šaštínskej, baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika zo 17. storočia.[15] Kaplnke dominuje stupňovitý polkruhový štít s centrálnou nikou.

• Prícestná kaplnka sv. Rocha, baroková stavba zo začiatku 18. storočia. Stavbe dominuje volútový štít ukončený polkruhom. Priečelie je lemované reliéfnymi kazetami. Polkruhovo ukončený portál s profiláciou má formu edikuly.

• Mestský úrad, tzv. Reissovec, trojpodlažná nárožná secesná stavba z roku 1922. Stavbu nechal vybudovať továrnik Adolf Reiss, ktorý vlastnil továreň na tepané klince.[16] Fasády budovy sú členené kordónovou rímsou a pásmi kvádrovania. Priečeliu dominuje arkier s asymetricky umiestneným balkónom, ukončený trojuholníkovám štítom s tympanónom. Korunná rímsa je nesená výraznými konzolami.

• Židovský cintorín s náhrobníkmi zo 16.–19. storočia.

• 
  Ghillániovský palác
• 
  Sochha sv. Trojice, súčasť prepozitúry
• 
  Morový stĺp
• 
  Kaplnka sv. Ondreja
• 
  Mestský úrad, Reissovec

• Mestské kultúrne stredisko

• Trenčianske múzeum – Podjavorinské múzeum na Námestí slobody. Sídli v barokovom Ghillániovskom paláci. Vzniklo v roku 1950. Od začiatku 70 –tich rokov je špecializovanou pobočkou Trenčianskeho múzea zameranou na historicko -vlastivedného bádania, predovšetkým na výskum literárnej histórie. V priestoroch múzea je umiestnená vlastivedne ladená expozícia venovaná histórii Nového Mesta a okolia, jeho kultúre a tradíciam. Je členená na jednotlivé časti venované archeológii, histórii, etnografii a dejinám remeselníckych cechov v Novom Meste a okolia. Samostatná časť zoznamuje návštevníka s bohatou cirkevnou históriou tohto regiónu. Bohatú ľudovú kultúru novomestského regiónu pripomína “sedliacka izba.” Dekór a tvaroslovie keramiky vychádza z habánskych tradícií a tvorí samostatný výtvarný regionálny fenomén. Obľúbenú výzdobu ľudového interiéru tvorili až do polovice tohto storočia sklomaľby so sakrálnou tématikou. K najvzácnejším príkladom typu gotických tzv. “krásnych madon” patrí “Koryčanská”, alebo tiež “Beckovská” madona. V 14. storočí bola umiestnená v kaplnke Beckovského hradu, až Ctibor II. zo Ctiboríc ju dal umiestniť do obnoveného kostola v Novom Meste nad Váhom. Za husitských vpádov sa však vrátila späť do Beckova. V období reformácie Madonu preniesli do moravských Koryčan, kde sa nachádza dodnes. V novomestskom múzeu si môže návštevník prezrieť jej vernú kópiu.

• Pomník Jozefa Miloslava Hurbana z roku 1928
• Pomník Jozefa Ľudovíta Holubyho z roku 1963
• Pomník obetiam prvej a druhej svetovej vojny z roku 1935

• 
  Pomník J. M. Hurbana
• 
  Pomník J. Ľ. Holubyho
• 
  Pomník obetiam svetovej vojny

Hurbanove sady, Park D. Štubňu - Zámostského, Park Petra Matejku, založený v roku 1885.

Novomestský jarmok, Divadelný festival Aničky Jurkovičovej, Považský maratón.

• Základná škola, Tematínska ul.
• Základná škola, Odborárska ul.
• Základná škola, Ul. kpt. Nálepku
• Cirkevná základná škola sv. Jozefa, Klčové 87
• Základná umelecká škola Juraja Kréna, Štúrova 15
• Špeciálna základná škola, Ul. J. Kollára

• Stredná priemyselná škola, Bzinská 11 (od 1.9.2014)
• Združená stredná škola obchodu a služieb, Piešťanská 80
• Gymnázium M. R. Štefánika, Športová 41
• Bilingválne slovensko-španielske gymnázium, Športová 41
• Stredná odborná škola, Jánošíkova 4
• Cirkevné gymnázium sv. Jozefa, Klčové 87

• Autobusová stanica (aj medzinárodné autobusové spojenie s Brnom, sezónne spoje na Makarsku)
• Železničná stanica Nové Mesto nad Váhom – sa nachádza na trati Bratislava – Žilina, od ktorej odbočuje regionálna trať Nové Mesto n.V. – Vrbovce – Veselí nad Moravou V stanici Nové Mesto nad Váhom zastavujú všetky vlaky kategórie Os, REX, R, nezastavujú IC vlaky (najbližšie stanice IC sú v Trnave alebo Trenčíne)
• Najbližšie letiská – Letisko Piešťany 18 km, Letisko M. R. Štefánika v Bratislave 100 km
• Cestná doprava – diaľnica D1, výjazd Nové Mesto nad Váhom

V meste sa sústreďuje najmä strojársky priemysel.

• Ján Abrahamffy (* 1662 - † 1728), barokový spisovateľ, autor prvej tlačenej slovenskej katolíckej modlitebnej knižky
• Imrich Esterházi (* 1664 - † 1745), uhorský rímskokatolícky biskup, pavlínsky rehoľník, arcibiskup ostrihomský a uhorský prímas
• Karol Ľudovít Doležal (* 1827 - † 1859), lekár, cestovateľ a entomológ - hlavne dipterológ, lepidopterológ a arachnológ
• Peter Pavol Roy (* 1839 - † 1909), evanjelický farár, bibliograf, historik, múzejník, vydavateľ a národný buditeľ.
• Ján Hrušovský (* 1892 - † 1975), prozaik, novinár a esejista.
• Ernest Nagel (* 1901 - † 1985), americký filozof, logik a teoretik vedy. Profesor Columbijskej univerzity, predstaviteľ novopozitivisticky orientovanej filozofie vedy.