Karol Štúr

Karol Štúr (pseudonymy Drahotín spod Rokoše, Drahotín Štúr) (* 25. marec 1811, Trenčín[1] – † 13. január 1851, Modra[2]) bol slovenský básnik, kňaz a učiteľ.

O signatárovi Martinskej deklarácie pozri Karol Štúr (právnik).
Karol Štúr
slovenský básnik, kňaz a učiteľ
Narodenie25. marec 1811
Trenčín, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)
Úmrtie13. január 1851 (39 rokov)
Modra, Rakúske cisárstvo
 Biografický portál

Životopis

Narodil sa ako najstarší syn učiteľa, pričom mal ešte troch mladších bratov a sestru. Vyrastal v Uhrovci, vzdelanie získaval na gymnáziu v Rábe, v Šoproni a na bratislavskom evanjelickom lýceu, ktoré ukončil v roku 1833. Tu aj v roku 1829 založil Spoločnosť česko-slovanskú (spolu so Samom Chalupkom, Danielom Lichardom a ďalšími) a v školskom roku 1832 – 1833 bol jej podpredsedom a knihovníkom. Vo vzdelávaní pokračoval štúdiom teológie a pracoval ako vychovávateľ v Záriečí. V rokoch 1835 – 1836 študoval v Berlíne, potom bol istý čas u rodičov v Uhrovci a od roku 1838 pôsobil ako kaplán vo Vrbovom.

V roku 1839 sa stal profesorom a rektorom na evanjelickom gymnáziu v Modre, kde v roku 1843 prijal aj niekoľko študentov, ktorí odišli z bratislavského lýcea na protest proti zbaveniu jeho brata Ľudovíta profesúry. Od roku 1846 bol slovenským farárom v Modre a svoje profesorské miesto zveril Jánovi Kalinčiakovi. Priamo sa nezúčastnil na revolučnom hnutí v rokoch 1848 – 1849, no často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata Ľudovíta. Spolu boli proti maďarizácii podporovanej grófom Zayom. Zomrel ako 40-ročný, ostala po ňom vdova a sedem detí, o ktoré sa staral ďalej jeho brat Ľudovít.

Tvorba

Básne začal skladať ako študent, pričom vychádzal zo svojej záľuby v antických vzoroch. Svoje básne písal po česky. Medzi jeho diela patrí i časomerný žalospev na smrť profesora S. Zsigmondyho, žalospev na pamiatku smrti Karla Hynka Máchu, ale taktiež viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním. Svoje diela publikoval v almanachu Plody a vo viacerých časopisoch. Svetobôľne nálady prekonával vo svojich dielach povzbudzovaním k činorodej práci, ale tiež čoraz jasnejšími slovanskými perspektívami. Okrem vlastnej tvorby sa tiež venoval prekladom z gréčtiny, kde prekladal najmä Platóna a Aristofana.

Rodina
  • otec: Samuel Štúr
  • matka: Anna, rodená Michalcová
  • manželka: Rosina Emreszová
    • deti (7):
      • Viliam
      • Oľga
      • Július
      • Karol
      • Ľudovít
      • Gustáv
      • Ladislav


Dielo
  • 1836 – Starobylí Řekové (vyšlo v almanachu Plody)
  • 1836 – Rozchod Hektora s Andromache (vyšlo v almanachu Plody)
  • 1836 – Mé rozkoše (vyšlo v almanachu Plody)
  • 1836 – Na odcházejícího Sokrata (vyšlo v almanachu Plody)
  • 1844 – Ozvěna Tatry, dvojdielna báseň
    • 1. časť – Zpěvy (lyrická): narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom
    • 2. časť – Pověsti (epická): vychádza z povestí o slovenských hradoch
  • Nad hrobem Homerovým
  • Slavěny nářek
  • Pouť mladého pěvce, žalospev na pamiatku smrti Karla Hynka Máchu
  • Slzba
  • Dlhá chvíle

Referencie
  1. Záznam o krste v matrike evanjelického cirkevného zboru v Trenčíne
  2. Záznam o úmrtí v matrike evanjelického cirkevného zboru v Modre

Zdroje


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.