Paleolit

Paleolit (z lat. palaeo- < starogr. πάλαιος palaios – „starý“ + λίθος lithos – „kameň“[1][2]; iné názvy: staršia kamenná doba[3], stará kamenná doba[chýba zdroj], lingvisticky nesprávne staršia doba kamenná) je označenie najstaršieho a najdlhšieho obdobia dejín ľudstva. Začal sa na rozhraní terciéru a kvartéru, v presne nedatovateľnom období počiatku antropogenézy, kedy človek (Homo) začal cieľavedome zhotovovať pracovné nástroje na zabezpečenie vlastnej existencie. Skončil sa s poslednou ľadovou dobou[3] (podľa moderného datovania koniec Dryasu 3, čiže začiatok holocénu, t. j. 9600 pred Kr./11 550 BP), ale na mnohých miestach ešte doznieva v poľadovej dobe (postglaciáli).[chýba zdroj]

Na paleolit nadväzuje mezolit (niekedy označovaný aj ako konečný paleolit[chýba zdroj]), ktorý sa odlišuje adaptáciou človeka na klimatické podmienky v podstate súčasného rázu.

Periodizácia

Paleolit sa ďalej delí na niekoľko období, ktorých datácia sa v rôznych častiach sveta líši.

Pretože sa v rámci paleolitu sčasti zaobchádza so státisícmi či dokonca miliónmi rokov, niekedy sa roky odpočítavajú systémom BP.

Datovanie obvykle používané pre Slovensko (údaje sú pred Kr. teda "BP mínus 1950"; cca 2,6 mil. pred Kr. je celosvetový začiatok paleolitu):

  • starý paleolit (spodný paleolit):
    • najstarší paleolit (raný paleolit) (cca 2,6/2,5 mil. – cca 0,6/0,7/1 mil. pred Kr.),
    • starý paleolit v užšom zmysle (cca 0,6/0,7/1 mil. – 250000/130000/125000 pred Kr.),
  • stredný paleolit (250000/130000/125000 – 40000/35000 pred Kr.),
  • mladý paleolit (vrchný paleolit):
  • prípadne aj: mezolit(stredná kamenná doba, konečný paleolit) (8300/8200/8000 – 6000/5000 pred Kr.).

Poznámky k datovaniu:

  • hranica 0,6/0,7/1 mil. je približný začiatok nálezov ľudí v Európe a Ázii (v Európe klasifikované spravidla ako Homo heidelbergensis alebo Homo antecessor, v Ázii ako Homo erectus)
  • hranica 250 000 je približný začiatok neandertálca / koniec Homo erectus a Homo heidelbergensis (okrem Homo soloensis);
  • hranica 130000/125000 je iný približný začiatok neandertálca – prvé typické nálezy (v Európe) a zároveň podľa (skôr starších) názorov jedno z datovaní vzniku anatomicky moderného človeka (Homo sapiens) v Afrike;
  • hranica 40000/35000 je začiatok nálezov anatomicky moderného človeka (Homo sapiens) v Európe (často označovaných ako kromaňonec) resp. podľa niektorých (starších) názorov začiatok anatomicky moderného človeka (Homo sapiens) vôbec;
  • koniec (vlastného) paleolitu udávaný okolo 8200 pred Kr. vyplýva do veľkej miery z toho, že sa v minulosti myslelo, že posledná ľadová doba skončila zhruba okolo 8200 pred Kr. (správne je 9700 pred Kr.) a toto datovanie sa v archeológii ponechalo.

Antropogenéza

Starý paleolit (2,6 milióny – 250 tisíc rokov pred Kr.)

Stredný paleolit (250 tisíc – 35 tisíc rokov pred Kr.)

Mladý paleolit (35 tisíc – 8 000 rokov pred Kr.)

Referencie
  1. Králik, Ľubor (2015), „paleolit“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 416, ISBN 978-80-224-1493-7
  2. Králik, Ľubor (2015), „paleo-“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 129, ISBN 978-80-224-1493-7
  3. Novotný, Bohuslav; et al. (1986), „paleolit“, Encyklopédia archeológie (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 657
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.