Marcus Valerius Maximianus

Marcus Valerius Maximianus bol významný rímsky generál v období markomanských vojen počas vlády Marca Aurelia. Narodil sa v neznámom roku v rímskej osade Poetovio (dnešný Ptuj v Slovinsku), kde jeho otec, ktorý sa takisto volal Marcus Valerius Maximianus, pracoval ako cenzor a kňaz. Bol odmenený za služby v partskej vojne vedenej Luciom Verom a Marcus Aurelius mu dal za povinnosť zaistiť armádam v Panónii dostatočné vybavenie loďami na plavbu po Dunaji.

Bol ustanovený na čelo oddielov pretoriánskej flotily v Misene a Ravenne a takisto afrických a maurských jazdeckých jednotiek využívaných na prieskum v Panónii. Počas aktívnej služby v jazdectve zabil holými rukami germánskeho náčelníka 'Valaa, náčelníka Naristov' a bolo mu verejne vyslovené uznanie samotným cisárom, ktorý mu daroval náčelníkovho koňa, zbrane a ozdoby. Maximianus bol vymenovaný za veliteľa jazdeckých kopijníkov a bol na čele jazdectva na výprave do Sýrie, kde mali potlačiť vzburu Avidia Cassia v roku 175. Potom bol vymenovaný prokurátorom Moesie Inferior a súčasne bol poverený vyhnaním zbojníkov z hraníc Macedónie a Trácie.

Zdá sa, že požíval dôveru cisára Marca Aurelia pre úspešné pôsobenie vo funkcii prokurátora Moesie Superior a Dácie, následne bol zvolený do Senátu s titulom prétora. Ako legát velil najprv Legio I Adiutrix, potom Legio II Adiutrix, Legio V Macedonica, Legio XIII Gemina a Legio III Augusta. Velil jednotkám, ktoré prezimovali (179/180) pri osade Laugaricio (dnešný Trenčín) a cisárom Commodom bol ocenený za služby v sarmatskej vojne. Potom bol miestodržiteľom Numídie. Bol dočasným konzulom okolo roku 186. Rok úmrtia takisto nie je známy.

Žiadny staroveký historik Marca Valeria Maximiana vo svojom diele nespomína, hoci bol zjavne významnou vojenskou postavou. Jeho život je známy len z nápisu na jeho soche, postavenej v Diane Veteranorum (Zána) v Numídii, kde bol miestodržiteľom a takisto z nápisu na trenčianskej hradnej skale.

Je zaujímavé, že do nálezu sochy v Zane, ktorý potvrdil existenciu Marca Valeria Maximiana a dokonca obsahoval jeho životopis a informáciu o Lagaríciu, bol nápis na trenčianskej hradnej skale niektorými považovaný za falzifikát.[1]