Železničná stanica Trenčín

Železničná stanica Trenčín je železničná stanica v Trenčíne.

Trenčín

Stanica v júni 2018
Všeobecné informácie
Štát Slovensko
MestoTrenčín
PrevádzkovateľŽSR
Prevádzkové informácie
Počet nástupíšť3 [1]
Počet nástupných hrán5
Predaj cestovných lístkovvnútroštátne, medzištátne
Železničné trate
120, 143
Poloha
48°53′46″S 18°03′18″V
Poloha stanice v rámci Slovenska
Poloha stanice v rámci Slovenska

Nachádza sa na tratiach 120 (Bratislava – Žilina) a 143 (Trenčín – Chynorany). Traťou 123 (Trenčianska Teplá – Vlársky priesmyk) s nadväznosťou na Veselí nad Moravou a Brno, tzv. Vlárská dráha sprostredkuje spojenie Česka a západnej časti stredného Slovenska.[2]

História
Stará staničná budova z roku 1883 (2019)

Považská železnica (dnes trať 120) dosiahla Trenčín v roku 1883.[3] Prvá budova stanice bola postavená už v roku 1883, pôvodná budova stojí dodnes v parku. Trať do Bánoviec nad Bebravou bola dokončená v roku 1897.[4] V roku 1909 bolo vystavané úzkorozchodné prepojenie do Trenčianskej Teplej.[4]

Nová výpravná budova bola postavená v roku 1943.[2]

Súčasnosť a budúcnosť

V auguste 2009 Železnice Slovenskej republiky zaradili stanicu Trenčín do projektu "Moderná stanica" „zameraného na obnovu staníc v spolupráci so súkromnými partnermi“.[4] Projekt pre stanice Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Prievidza a Žilina nevyšiel, obnovený bol v roku 2011. Súkromný investor mal výmenou za rekonštrukciu získať prístup ku komerčným priestorom staníc na dobu určitú. Pre trenčiansku stanicu bola vybratá spoločnosť SIRS–Development. V roku 2012 boli plány spojiť autobusovú a železničnú stanicu do jedného celku, ktorý by sa podobal letiskovému terminálu (názov projektu je Terminál). Mesto autobusovú stanicu predalo spoločnosti SIRS-Development za 810 tisíc € a predá aj ďalšie pozemky, ak bude spoločnosť úspešná s plánom revitalizácie. Spoločnosť už prostredníctvom SAD Trenčín vykonáva autobusovú dopravu pre mesto a kraj.[5] V spojenej stanici by malo vzniknúť 600 pracovných miest, stáť by mal 107 miliónov €. Podľa informácií z roku 2013 by celý projekt mal byť hotový na prelome rokov 2015 a 2016.[6]

Železničné úpravy stanice sú súčasťou 12 kilometrového úseku Zlatovce – Trenčianska Teplá. Trať vedúca mestom je projektovaná na prevádzkovú rýchlosť 160 km/h. V meste má vzniknúť 240 metrov dlhá protihluková stena. Niektorí občania vyjadrili nespokojnosť a navrhli trať presunúť za mesto, bližšie k diaľnici. Celkové investície dosiahnu takmer štvrť miliardy €.[7] Rekonštrukcia v železničnej stanici Trenčín mala byť hotová do apríla 2014.[8] Od roku 2014 sa stavia nový železničný most cez rieku Váh.

Zrekonštruovaná stanica bude mať tri nástupištia a dva podchody, jeden pre cestujúcich a druhý pre batožinu. Oba budú mať výťah.[1] V roku 2015 sa koná rekonštrukcia nástupišť a podchodov.

V stanici je tiež prevádzkovaný kryt civilnej ochrany.[2]

Trate a doprava

Referencie
  1. ŽSR - modernizácia - Trenčín [online]. ŽSR, [cit. 2014-08-07]. Dostupné online.
  2. Železničná stanica Trenčín [online]. ŽSR, [cit. 2014-08-06]. Dostupné online.
  3. História mesta Trenčín [online]. Mesto Trenčín, [cit. 2014-08-06]. Dostupné online.
  4. História v dátach a číslach [online]. Mesto Trenčín, [cit. 2014-08-06]. Dostupné online.
  5. SEDLÁKOVÁ, Ľuboslava. Autobusová a železničná stanica sa dočkajú rekonštrukcie [online]. Petit Press, 04.04.2012, [cit. 2014-08-06]. Dostupné online.
  6. SUCHÝ, Daniel. Trenčín dostane novú stanicu za sto miliónov [online]. Trend, 16.12.2013, [cit. 2014-08-06]. Dostupné online.
  7. KRÁĽ, Milan. Budú sa centrom Trenčína rútiť vlaky 160-kilometrovou rýchlosťou? [online]. Perex, 17.10.2012, [cit. 2014-08-07]. Dostupné online.
  8. KULLOVÁ, Zuzana. Beďatš: Trenčín má ešte nevyužité rezervy [online]. Ecopress, 19.03.2013, [cit. 2014-08-07]. Dostupné online.

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.