Alois Eliáš

Generál Ing. Alois Eliáš (* 29. september 1890, Praha – † 19. jún 1942, Praha) bol český vojak, politik, predseda vlády Protektorátu Čechy a Morava

Alois Eliáš

český vojak a politik
Narodenie29. september 1890
Praha, Česko
Úmrtie19. jún 1942 (51 rokov)
Praha, Česko
Odkazy
Commons Alois Eliáš
 Biografický portál

Životopis

V rokoch 1908-1912 študoval zememeračské inžinierstvo na Cisárskej a kráľovskej českej vysokej škole technickej (dnešné ČVUT). Po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval a bojoval na východnom fronte v Haliči, kde v septembri 1914 prebehol do ruského zajatia. Tu pôsobil ako vojenský technický úradník ruskej vlády pri stavbe železnice. Neskôr sa prihlásil do česko-slovenských légií a v októbri 1917 odišiel s transportom legionárov do Francúzska. Tu absolvoval dôstojnícku školu v Saint Maixent l'Ecole. Zúčastnil sa bojov 21. streleckého pluku vo Francúzsku, vrátene ofenzívy pri Verdune v lete 1918 a bitky pri Terrone v októbri toho istého roku.

Po návrate do Česko-Slovenska sa zúčastnil bojových operácii pri obsadzovaní Tešínska a na jar a v lete 1919 proti jednotkám Maďarskej republiky rád. Od konca roku 1919 velil pešiemu pluku v Čáslavi. V rokoch 1921-1923 študoval vysokú vojenskú školu v Paríži. Po návrate pôsobil vo velení česko-slovenskej armády: v rokoch 1924-1929 ako prednosta I. oddelenia hlavného štábu, v rokoch 1929-1931 druhý zástupca náčelníka hlavného štábu. Pôsobil aj ako vedúci česko-slovenskej vojenskej delegácie v komisi pre odzbrojenie pri Spoločnosti národov v Ženeve. V rokoch 1931-1933 veliteľ pešej brigády v Chomutove, v rokoch 1933-1935 pešej divízie v Litoměřiciach. Od roku 1935 až do septembra 1938 pôsobil ako veliteľ V. zboru v Trenčíne.

Po Mníchovskej dohode zastupoval na čele ministerstva obrany predsedu vlády generála Jana Syrového. Od 1. decembra 1938 zastával post ministra dopravy vo vláde Rudolfa Berana. Po vytvorení Protektorátu Čechy a Morava sa stal 27. apríla 1939 predsedom vlády. Navonok prejavoval lojalitu, v skutočnosti sa však podieľal na organizovaní domáceho odboja, predovšetkým organizácie Obrana národa. Udržiaval tiež kontakt s ostatnými odbojovými skupinami a s Eduardom Benešom. Aj keď gestapo malo informácie o jeho úlohe v odboji už od jesene 1939, zatklo ho až 27. septembra 1941, v deň nástupu nového zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. V následnom procese bol 1. októbra 1941 odsúdený k trestu smrti za velezradu a podporu nepriateľa. Hitler rozhodol o odklade vykonania rozsudku. Vykonaný bol až v období tzv. heydrichiády. 19. júna 1942 bol generál Eliáš popravený zastrelením na strelnici v Prahe-Kobylisiach.

Roku 1946 bol povýšený in memoriam na armádneho generála. 17. júna 1947 bola odhalená pamätná tabuľa s bustou na jeho rodnom dome. Vďaka podpore Václava Kopeckého, člena predsedníctva ÚV KSČ, nebola tabuľa odstránená ani po februári 1948.[1] V roku 1996 mu bol udelený in memoriam Rad bieleho leva. 7. mája 2006 bol spolu s manželkou Jaroslavou pochovaný so všetkými poctami v Národnom pamätníku na Vítkove.

K 120. výročiu jeho narodenia bola odhalená pamätná tabuľa na dome v Prahe 6 na Hanspaulke, vo Fetrovskej ulici č. 4, kde žil. Je po ňom pomenovaná aj ulica v Prahe – Bubenči.[2]

Referencie
  1. Pamětní deska Alois Eliáš [online]. Spolek pro vojenská pietní místa, o. s., [cit. 2010-04-04]. Dostupné online.
  2. Dům J. Seiferta i A. Eliáše neminete bez povšimnutí, In: Šestka, noviny Městské části Praha 6, říjen 2010, str. 9

Literatúra
  • ELIÁŠOVÁ, Jaroslava; PASÁK, Tomáš. Heydrich do Prahy - Eliáš do vězení : dosud nepublikované svědectví z období protektorátu. Praha : Práh, 2002. 244 s. ISBN 80-7252-058-X.
  • GEBHART, Jan; KUKLÍK, Jan. Dramatické i všední dny Protektorátu. Praha ; Litomyšl : Paseka, 1996. 315 s. ISBN 80-7185-626-6.
  • GEBHART, Jan; KUKLÍK, Jan. Velké dějiny zemí Koruny české XV. a. 1938-1945. Praha ; Litomyšl : Paseka, 2006. 623 s. ISBN 80-7185-582-0.
  • PASÁK, Tomáš. Pod ochranou říše. Praha : Práh, 1998. 429 s. ISBN 80-85809-88-5.
  • TOMÁŠEK, Dušan; KVAČEK, Robert. Generál šel na smrt : životní příběh Aloise Eliáše. 3. vyd. Praha : Pražská vydavatelská společnost ; Epocha, 2007. 121 s. ISBN 978-80-7250-427-5.
  • TOMEŠ, Josef, a kol. Český biografický slovník XX. století : I. díl : A–J. Praha ; Litomyšl : Paseka ; Petr Meissner, 1999. 634 s. ISBN 80-7185-245-7. S. 290.
  • UHLÍŘ, Jan B. Osud ministerského předsedy. Historický obzor, 2002, roč. 13, čís. 7/8, s. 146-152. ISSN 1210-6097.
  • VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla, a kol. Biografický slovník českých zemí : 15. sešit : Dvořák–Enz. Praha : [s.n.], 2012. 467–610 s. ISBN 978-80-7277-504-0. S. 572–573.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alois Eliáš na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.