Rýchla divízia

Rýchla divízia bola motorizovaná slovenská divízia bojujúca na východnom fronte na strane vojsk Osi.Od 1. augusta do 27. novembra 1941 velil Rýchlej divízii nasadenej v ZSSR plk. Jozef Turanec. Potom divízii velil plk. Augustín Malár, potom znova gen. Turanec, nakonci jej velil gen.Štefan Jurech. Rýchla divízia vznikla 23. júla 1941 po viacnásobnej reorganizácii Rýchlej brigády, predtým Rýchlej skupiny. Rýchla skupina vznikla už 23. júna 1941. Divíziu neskôr po ústupe z Kaukazu označovali aj 1. pešia alebo 1. technická divízia.

Znak Rýchlej divízie

Organizácia

Stav Rýchlej skupiny 25. júna 1941 pri prekročení sovietskych hraníc.
Spolu mala 59 dôstojníkov, 27 poddôstojníkov, 1824 vojakov.

  • Veliteľstvo
  • 2. jazdecký priezvedný oddiel - cyklistická rota, rota ťažkých zbraní, guľometná čata
  • Motorizovaný peší prapor - 2. prápor 6. pešieho pluku, 3 roty pechoty, guľometná rota, čata protitankových kanónov, batéria 75mm diel, ženíjna čata
  • 1. delostrelecký oddiel - 1. oddiel 11. delostreleckého pluku, 3 batérie 100mm diel vz. 30, rádiova čata
  • Spojovacia rota
  • Prápor útočnej vozby - 2 roty protitankových kanónov (9 ks 37mm protitankových kanónov), štábna rota, 2. a 3. tankoví rota (celkovo 30 tankov LT-35, 10 tankov LT-38 a 7 tankov LT-40)


Konečná podoba 22. augusta 1941 po reorganizácii a rozšírení na Rýchlu divíziu.
Zatiaľ bez obrnených jednotiek, pretože všetky boli poslané na Slovensko k opravám. K divízii boli pridelené až 29. októbra 1942 o veľkosti jednej roty (6 tankov LT-38 a 6 tankov LT-40).
Spolu mala 301 dôstojníkov, 90 poddôstojníkov, 8060 vojakov.

  • Veliteľstvo
  • 20. peší pluk
  • 21. peší pluk
  • 11. delostrelecký pluk (16 ks 100mm del vz. 30, 4 ks 105mm kanónov vz. 35)
  • 11. priezvedná skupina
  • 2. spojovací prápor
  • 11. ženíjny prápor
  • 11. horská batéria (4 ks 75mm del vz. 15)
  • 11. protitanková rota (12 ks 37mm protitankových kanónov)
  • Protilietadlová skupina (12 ks 20mm protilietadlových del a 4 ks 88mm protilietadlových del)
  • Automobilné dielne a Zásobovacie služby

Dejiny jednotky

Rýchla skupina postupovala pod Pilfouskovym vedení najprv smerom na poľský Sanok, no neskôr bola presmerovaná na Ľvov a Vinnicu. Asi 8. júla 1941 tieto jednotky pri svojom postupe prenikli mimo územia, ktoré spadalo pod pôsobnosť slovenského velenia, a tak boli podriadené nemeckej 17. armáde, v rámci ktorej vojsk už operovali do samého začiatku vpádu do ZSSR. Do prvých bojov sa jednotka dostala pri Zaluž. Prvé intenzívnejšie boje s Červenou armádou prebehli pri meste Lipovec. Po tejto bitke bola reorganizovana a zmenila názov na Rýchla divizia, velenie prevzal plk. Turanec. Podieľala sa na nemeckom postupe južnou Ukrajinou. Vyše pol roka potom držala obranné postavenia pri Azovskom mori, Taganrogu a rieke Mius. Od novembra 1941 do aprila 1942 velil plk. Augustín Malár. V júni 1942 jednotka, už znova pod velením Turanca, vďaka svojej motorizácii veľmi rýchlo postupovala a 22. júna dosiahla Rostov nad Donom. Zapojila sa i do bojov o mesto a bola prvou jednotkou vojsk Osi, ktorá si vybudovala predmostie na východnom brehu Donu[1]. Odtiaľ postupovala do novembra 1942 na Kaukaz. V dôsledku sovietskeho protiútoku však bola postupne sťahovaná a skončila na Kryme. V tej dobe však bola morálka slovenských vojakov celkom iná ako na začiatku vojny, mnohí už neboli ochotní bojovať proti Sovietskemu zväzu a chápali, že stoja na nesprávnej strane. V noci z 29. na 30. októbra 1943 sa jednotka dostala nečakane do bojov pri Melitople a Červená armáda zajala okolo 2300 slovenských vojakov a 45 dôstojníkov[2]. Rýchlu divíziu už viac nemecké velenie nenasadzovalo na fronte a marci 1945 ju zajali sovietske jednotky v Rakúsku pri Wiener Neustadte.

Referencie
  1. Mičianik, P., 2009, Rýchla divízia v nemeckej ofenzíve na Rostov. Vojenská história, 2, 13, s. 43–70
  2. Cséfalvay, F., 2007: Nemecký dokument o zlyhaní slovenskej 1. pešej divízie v októbri 1943 (I. časť). Vojenská história, 1, s. 128-144

Literatúra
  • Charles Kliment: Slovenská armáda 1939-1945. Pilzno, 1996.
  • Archív Múzea SNP Banská Bystrica, Fond XII, prír. č. S 88/87,
  • Bajtos, I.: História slovenského Pluku útočnej vozby 1939 – 1944. Košice, 1987.
  • Vojenský historický archív Bratislava: Fond 55; Fond 55-57-4; Fond spomienky, ŠZ, X–283,
  • Jamriska, D.: Zaisťovacia divízia v ZSSR. Martin, júl 1967.
  • АРУШАНЯН. Б.: Боевые действия 12-й армии в нчальный период войны. In: Военно-Истоический журнал, 1973, No. 6.
  • Belko, J.: Zápisník z východného frontu. Bratislava: VPL, 1965.
  • Gajdos-Breza, J.: Krvavá zem (Po stopách vojny na východe). Bratislava: MNO, 1941.
  • КАМИНСКИЙ, В.: Для долговременной обороны. In: Техника молодёжи, 1989, No. 8, str. 42.
  • Korcek, F.: Obrázky z Ukrajiny (Dojmy vojenského dopisovateľa). Bratislava: MNO, 1941.
  • Padli za vlasť. w : Kalendár slovenského vojska (1943). Bratislava: MNO, 1943.
  • Padzev, M. G.: V prvej i druhej línii (Pohraničníci vo vojne). Bratislava: Pravda, 1982.
  • Pysny, E.: Oceľ a myšlienka (Články, reči a úvahy o prvej kapitole bojov slovenského národa proti boľševizmu). Žilina: MNO, 1941.
  • Korček - Rudín, František: Slovenská armáda na Ukrajine. Bratislava: MNO, 1941.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.