Uherské Hradiště

Oblasť stredného toku Moravy bola kolískou Moravského kniežatstva, ktoré vzniklo koncom 8. storočia. Najstaršie stopy osídlenia sa však na území mesta objavujú už v paleolite a významná poloha na vetve Jantárovej cesty priťahovala kupcov i remeselníkov. V ranom stredoveku tak bola koncentrácia obyvateľstva v oblasti natoľko silná, že začali vznikať osady. Lokality na území dnešného Uherského Hradišťa, Starého Města a mestskej časti Sady tvorili aglomeráciu, ktorá bola jedným z centier Veľkej Moravy. Podľa archeologických nálezov v lokalite Rybárny bolo práve tu mocenské, duchovné, obchodné a remeselnícke centrum ríše. Dôležitou archeologickou lokalitou je Svatojiřský ostrov, pás od brodu Bumbalov po svahy Mařatického kopca a ostrov sv. Jiří (z 13. stor.). Na území mesta bolo lokalizovaných niekoľko valov (Bubalovský, Christinov, Zlechovský) a zvyškov opevnení z obdobia Veľkej Moravy až po neskorý stredovek.

Novú etapu pre celú oblasť znamenalo založenie Nového mesta Přemyslom Otakarom II. v roku 1257, kedy bola na ostrove svätého Jiří postavená kaplnka, menšia pevnosť a vybudované opevnenie. Malo ochraňovať východnú hranicu kráľovstva a velehradský kláštor, podľa ktorého bol niekedy nazývaný aj Nový Velehrad. Už na konci 13. storočia sa objavuje názov Hradiště a pomenovanie Velehrad prešlo na novovzniknutú osadu pri velehradskom kláštore. Súčasný názov „Uherské Hradiště“ sa prvýkrát objavil v roku 1587 a vychádzal z polohy mesta pri uhorských hraniciach. Snahy o zmenu názvu na Slovácké Hradiště v 50. rokoch 20. stor. verejnosť neprijala. Najstaršími časťami mesta sú Masarykové (v minulosti do r. 1955 Hlavné námestie) a Mariánske námestie (bývalé Nám. Rudé armády), ktoré prepájala Prostredná ulica, na ktorej bola v roku 1296 postavená radnica, prestavaná koncom 15. a tiež 18. a 19. storočí. Súčasná, nová radnica bola postavená v 90. rokoch 19. storočia na Palackého námestí.

Mestom prechádzala zo severu na juh Jantárová a zo západu na východ tzv. Uhorská cesta. Cesta do Uhorska viedla cez obe námestia a pokračovala cez Vlársky priesmyk na Považie. Spočiatku drevené opevnenie bolo už v polovici 14. storočia nahradené kamenným a koncom 15. storočia aj s pevnosťou prebudované. Mesto bolo vo svojej histórii dobité iba pruskými vojakmi v roku 1742. Zo stavieb sa zachovala napríklad kaplnka svätej Alžbety, Františkánsky kláštor z roku 1490 a renesančný Dom u Slunce z roku 1578. Z 2. polovice 17. storočia pochádzajú Jezuitské budovy vrátane kostola svätého Františka Xaverského na Masarykovom námestí, baroková budova lekárne U zlaté koruny a z roku 1715 pochádza baroková kaplnka svätého Šebestiána.

Pôvodná obranná funkcia pevnosti bola zrušená v roku 1782 a o polstoročie neskôr začala expanzia mesta mimo pôvodných hradieb. Impulz rozvoju dala v roku 1842 výstavba železničnej trate z Viedne do Krakova, hoci zástupcovia mesta presadili jej trasu mimo vtedajšie územie Hradišťa. V máji 1848 bol položený základný kameň divadla a do konca storočia bola postavená tiež budova krajského súdu a väznice, nová radnica, budova gymnázia a justičný palác. V roku 1886 bola otvorená aj železničná trať z Brna do Púchova cez Vlársky priesmyk a v tom istom roku sa sem zo Zlína presťahoval Antonín Baťa, ktorý si v časti Rybárny založil obuvnícku živnosť. Rozvíjajúci sa podnik zasiahol požiar mesta v roku 1894, po ktorom sa spoločnosť presunula do nových priestorov v Zlíne.

V roku 1925 založil Ludvík Kirschner v Starom Měste továreň na mydlo, mazivo a laky, v roku 1937 bol v areáli nemocnice vybudovaný infekčný pavilón a do susedných Kunovic bola presunutá výroba lietadiel Avia. Napriek mnohým novým podnikom v meste sa v hospodárskej, politickej i kultúrnej oblasti stále viac presadzoval neďaleký Zlín, ktorý sa postupne stal centrom regiónu. Počas druhej svetovej vojny tu vznikla ilegálna organizácia Obrana národa, ktorá však bola zlikvidovaná gestapom. V rokoch 1938 až 1941 vzniklo niekoľko pokusov o vytvorenie Veľkého Slovenska pripojením Slovácka k Slovensku, ktoré však neboli úspešné. K oslobodeniu mesta došlo 30. apríla 1945 po urputných bojoch, pri ktorých bol zničený most z Hradišťa do Starého Města.

Po druhej svetovej vojne boli (s prestávkou) až do roku 1990 súčasťou Uherského Hradišťa aj Kunovice a Staré Město. Projekty rátali s oživením pozície mesta ako centra regiónu, v ktorom by žilo okolo 70 000 obyvateľov. Rozvíjal sa tu textilný, letecký a konzervárenský priemysel, bol vybudovaný zimný štadión, plavecký bazén, autobusové nástupište, tribúny na štadióne, plánovalo sa vybudovanie nových sídlisk a zavedenie trolejbusovej dopravy. V roku 1997 zasiahla mesto veľká povodeň, ktorá spôsobila veľké škody, no zároveň umožnila vzniknúť novým moderným budovám.