Sečovce

Mesto sa rozkladá na dvoch zlomoch – Hrušovský zlom v južnej časti a Albínovský zlom na severozápade katastrálneho územia. Práve pre vzájomnú interakciu tektonických dosiek Slanských vrchov a Východoslovenskej nížiny v Albínovskom zlome dochádza v tejto oblasti k tektonickým zemetraseniam.[11]

Geologické podložie územia mesta tvoria sedimentárne horniny z obdobia mladších treťohôr až štvrtohôr (pieskovce, ílovce, štrky, zlepence). Pozostatkom sopečnej činnosti je andezit vyskytujúci sa v horných vrstvách pôdy a taktiež niekoľko minerálov a hornín vzniknutých treťohornou vulkanickou činnosťou (opál, obsidián). V oblasti mestskej časti Albínov sa zachovali sa aj malé ložiská ropy a zemného plynu.[12] V menšom množstve sa tu vyskytuje kamenná soľ.

Sečovce sa nachádzajú v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výraznou amplitúdou medzi letnými a zimnými teplotami, a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. V rámci slovenskej klimatickej klasifikácie mesto spadá do teplej klimatickej oblasti, podoblasti mierne suchej a klimatického okrsku s chladnou zimou.

Priemerná ročná teplota sa pohybuje od 8 do 9 °C. Počet letných dní je okolo 68. Absolútne teplotné minimum bolo - 28 °C, absolútne teplotné maximum dosiahlo hodnotu 37,2 °C. Južná hranica katastrálneho územia mesta, spolu s priľahlou obcou Nový Ruskov patria medzi najsuchšie miesta na Slovensku. Príčinou nízkeho úhrnu zrážok je zrážkový tieň, ktorý vytvára pohorie Slanské vrchy, keďže väčšina zrážok prúdi západnými vetrami. Priemerný ročný úhrn zrážok je cca 564 až 570 mm. Zrážkovo najbohatšie mesiace sú jún, júl a august, Oproti tomu najmenej zrážok spadne vo februári a marci. Snehová pokrývka vydrží približne 62 až 80 dní. V oblasti výrazne prevláda severný vietor, ďalším rozšíreným je juhovýchodný a severozápadný smer vetra. Napr. cesta E50 medzi Kochanovcami a obcou Hriadky je oblasťou s častým výskytom prudkého nárazového vetra severného smeru.

Pozri aj: paleolit a mladý paleolit na Slovensku

K najstaršiemu osídleniu územia dnešných Sečoviec sa viažu nálezy paleolitickej štiepanej kamennej industrie, ktoré objavili Ladislav Bánesz a Stanislav Šiška v roku 1958, pri prieskume asi 300 m západne od intravilánu mesta pri ľavej strane hlavnej cesty. V nepočetnom súbore artefaktov ako najvýznamnejšie vyčnievajú škrabadlo z hnedého rádiolaritu, 12 rohovcových odštepov i úštepov a jeden menší obsidiánový úštep.[14][15]

Počas zberu v roku 1967 archeológovia našli medzi Sečovcami a obcov Dargov časť jaspisovézho dvojitého driapadla a obsidiánový odštep, ktoré tiež zadatovali do obdobia paleolitu.[15][16] Nálezový inventár mladopaleolitickej stanice pri Sečovciach bol v roku 1980 doplnený dvoma štiepanými nástrojmi – dvojstranne obitým hrotom s priretušovaným vrcholcom a jadrovitým kremencovým nástrojom. Tie boli objavené pri povrchovom zbere na oráčine pri kríži nachádzajúcom sa západne od intravilánu Sečoviec, v bezprostrednej blízkosti autobusovej zastávky.[17]

Rozsiahlejší archeologický výskum zameraný na paleolit doposiaľ v meste ani v jeho najbližšom okolí ale nebol realizovaný.[18]

K staršiemu neolitu sa viažu nálezy, ktoré boli uskutočnené v blízkom okolí Sečoviec. V Sečovskej Polianke (poloha Široká alebo Pod Krivou dolinou severne od intravilánu po oboch stranách hlavnej cesty) bolo záchranným archeologickým výskumom uskutočneným pri melioračných prácach v roku 1986 objavené sídlisko kultúry s východnou lineárnou keramikou, ktoré ležalo na hranici mladoneolitických skupín Raškovce a Tiszadob a bolo zaradené do druhej fázy (Kapušany) skupiny Tiszadob.[19]

V posledných storočiach 5. tisícročia pred Kr. sa v západopotiskom okruhu sformovala z podložia skupiny Tiszadob bukovohorská kultúra, ktorá je oproti nej charakteristická oveľa väčšou hustotou osídlenia. Početné stopy bukovohorskej kultúry boli zachytené už na prelome 60. a 70. rokov na viacerých miestach v intraviláne Sečoviec. Pri stavbe Obchodného domu Dargov bola odkrytá súvislá kultúrna vrstva hrubá 20 – 30 cm, ktorá obsahovala jeden výrazný zlomok bukovohorskej keramiky a obsidiánovú čepeľ.[20][21] Pri výstavbe bytových domoch na Švermovej ulici (dnes Obchodná ulica) a prospekcii severnejšie situovaných lokalít boli objavené narušené sídliskové objekty obsahujúce zlomky tenkostenných nádob s rytou výzdobou, množstvo črepov z úžitkových nádob, obsidiánové odštepy a zvieracie kosti.[22][23][24] Pri hĺbení kanalizačnej jamy pred Obchodným domom Dargov v roku 1983 bol v hĺbke 180 cm objavený sídliskový objekt s kultúrnou vrstvou hrubou 70 cm a širokou 420 cm, pričom na jej dne sa nachádzali črepy bukovohorskej keramiky a obsidiánovú industriu.[25] Tieto nálezy poukazujú na významné sídlisko bukovohorskej kultúry, ktorého pozostatky sa nachádzajú pod zástavbou v centre mesta.[24][26]

V roku 1978 Pavol Mačala a Juraj Macák pri prieskume terénu medzi Sečovcami a Trnávkou narazili na dovtedy neznáme rozsiahle praveké sídlisko, ktorého presnejšie zadatovanie a zaradenie materiálu ku kultúrnemu okruhu je problematické pre absenciu keramických artefaktov. Povrchovým zberom získali množstvo obsidiánovej industrie (čepele, čepeľovité a jadrovité odštepy, jadrá a hrudky obsidiánovej suroviny). Nálezisko sa rozprestiera na miernom južnom svahu vyvýšeniny skláňajúcej sa k ľavému brehu potoka Trnávka, západne od intravilánu Sečoviec, juhovýchodne od intravilánu Trnávky a južne od hlavnej cesty. Na sídlisku pravdepodobne vyvíjali činnosť neolitické dielne, špecializované na výrobu obsidiánových nástrojov.[24][27][28] Ďalšie artefakty štiepanej kamennej, najmä obsidiánovej industrie z neolitu boli objavené v roku 1983 povrchovým zberom južne a západne od intravilánu obce Trnávka.[28][29]

K eneolitu sa nevzťahujú žiadne nálezy pochádzajúce priamo zo Sečoviec, avšak k priľahlej obci Hriadky bolo pri melioračných prácach v roku 1969 odkryté osídlenie, ktorého jadro spadá do neskorého eneolitu a začiatku staršej bronzovej doby.[30] V roku 1969 objavil S. Šiška črepy z nádob skupiny Nyírség-Zatín v polohe Vyšné. V roku 1970 boli podobné nálezy získané pri záchrannom výskume v polohách Povrazy a Konopianky. Hriadčianské keramické nálezy datoval Jozef Bátora na začiatok 18. storočia pred Kr.[31]

K staršej bronzovej dobe sa z okolia Sečoviec viažu nálezy sídliskovej keramiky z Hriadok a Veľkých Ozoroviec,[32] do záveru strednej bronzovej doby zase spadá nález črepu misy kultúry Suciu de Sus z polohy Kinčošské lúky v Dvoriankach.[33]

Priamo v Sečovciach bol keramický materiál kultúry Suciu de Sus získaný z porušeného objektu objaveného v polohe Vinice. Osídlenie z mladšej bronzovej doby bolo nájdené v polohe Dobrošňa severovýchodne od intravilánu Sečoviec.[24][34][35] Keramické zlomky a fragment hlineného závažia z polohy Turny v neďalekej obci Parchovany dokladajú sporadické osídlenie v strednej bronzovej dobe a intenzívne v jej mladšom úseku (gávska kultúra),[36][35][37] do ktorého spadá aj črepový materiál z Malého Ruskova, časti obce Nový Ruskov ležiacej južne od Sečoviec.[38]

Najbližšie nálezy viažuce sa k halštatskej dobe pochádzajú z vyššie spomínanej polohy Kinčošské lúky v Dvoriankach (zlomky misových a súdkovitých nádob) a z plohy Veľký köveš (tri sídliskové objekty) nachádzajúcej sa taktiež v Dvoriankach.[39] Črepy halštatskej keramiky sa našli aj v obciach Hriadky, Bačkov, Parchovany a Malé Ozorovce.[40]

Črepový materiál z neskorej laténskej doby bol získaný pri povrchovom zbere v polohe Hradišče v Dvoriankach[41][42] a v Hriadkach, kde sa našiel fragment grafitovej nádoby s okružím.[43] Priamo zo Sečoviec nepochádzajú žiadne nálezy datované do laténskej doby.

V 2. a 3. storočí sa na tomto území usadili germánske kmene, ktoré mali obchodné styky s Rímskou ríšou, o čom svedčia nálezy rímskych mincí v blízkosti mesta (Hriadky, Sečovská Polianka). Zo 7. až 9. storočia pochádzajú slovanské sídliská. V oblasti Vinice boli objavené veľkomoravské objekty, v ktorých sa nachádzali pozostatky keramiky, 3 hlinené prasleny, železný pílkovitý nástroj a uhlíky.

Prvou písomnou zmienkou mesta je listina uhorského kráľa Bela IV. Ňou panovník potvrdzuje, že šľachtic Ján z Trebišova, predal šľachticovi Petrovi zvanému Folthus pozemky dedín Albun (Albínov) a Techna (Dvorianky). Podľa uhorského historika Anton Sirmaj bol šľachtic Ján grófom z rodu Parisovcov.[44][pozn 3] Pri opise hraníc predaných majetkov sa spomína susedstvo s chotárom sídliska Zeech (Sečovce) na západe. Predpokladá sa, že mesto existovalo nepretržite už od 9. storočia. Centrom vtedajších Sečoviec bola terajšia poloha Vinice. O tomto obchode je stručná zmienka aj v listine Varadínskej kapituly z roku 1300.

Na prelome 13. a 14. storočia bol šľachtic Peter, syn Petuna alebo Petena, vlastníkom hradného panstva pozostávajúceho z mestečka Sečovce a okolitých dedín Albínov, Kinčeš, Dvorianky, Hriadky, Višňov, Filovo, Kravany, Stankovce, Parchovany, Sečovská Polianka, Cabov, Bačkov, Dargov, Trnávka a Zbehňov. Šľachtic Peter sa nepridal k Abovcom v konflikte s kráľom Karolom I., čoho následkom bol ich pomstivý útok na Sečovce spojený s rabovaním, vypaľovaním (zhorela aj kúria šľachtica Petra, bol vykradnutý a vypálený aj kostol) a vraždením krátko pred rokom 1312. Peter odolal útoku, no v rokoch 1315 – 1316 sa pokúsil kráľa osobne zabiť, avšak neúspešne. Ušiel do Ruska a kráľ skonfiškoval jeho majetky. V roku 1324 daroval Karol I. panstvo Sečovce verným šľachticom z rodu Bokša.

V roku 1402 sa Sečovce už spomínajú ako mesto. Roku 1437 dostalo mestečko od rímskeho cisára Žigmunda jarmočné a mýtne právo. Konali sa 2 jarmoky ročne – na sviatok Martina a Žofie. Rozvoju však bránia časté boje. V rokoch 1439 – 1459 mesto okupovali bratríci, ktorí tu vybudovali vojenský tábor s hradom. Porazení boli až vojskami kráľa Mateja Korvína v roku 1466. V období 1466 až 1487 si Sečovce prisvojil trebišovský hradný pán a hlavný župan Štefan Perényi. V roku 1494 bol v meste vystavaný rímskokatolícky kostol v gotickom slohu, neskôr viackrát prestavaný a opravovaný.

• od 1601 – mesto zaznamenalo väčší rozmach, konali sa tu chýrne jarmoky a výročné trhy
• 1603 – zosnovalo a začalo sa tu Bocskaiho povstanie, za čo sa mesto na dlhšiu dobu dostalo do nemilosti panovníckeho dvora.
• 1633 – prvé cechové listiny poukazujú na to, že v meste boli dobrí kožuchári, neskôr dostali cechové listiny aj krajčíri a kožušníci. Okrem drobných remesiel sa rozvinul aj chov ošípaných a rozsiahle pestovanie víniča
• 1650 – mesto zaznamenalo aj rozmach školstva a dobrý chýr privábil do mesta aj Jána Ámosa Komenského, ktorý sa tu zdržal dlhšiu dobu. Časté boli aj nájazdy lúpežných tlúp a Turkov
• od 1701 – v meste prekvitajú remeslá, čo dokazujú aj názvy ulíc: čižmárstvo, sedlárstvo, hrnčiarstvo... Sečovce sa stávajú významným obchodným strediskom
• 1777 – v rámci Zemplínskej župy sa Sečovce spomínajú ako okres
• 1783 – v Sečovciach bola vybudovaná pošta s prepražným systémom
• 1830 – veľké zemetrasenie zničilo veľkú časť mesta
• 1831 – veľké sedliacke povstanie-poddaní sa domáhali svojich práv
• 1868 – na pošte sídlil nezávislý telegrafný úrad s nepretržitou telegrafnou službou – telegramy odosielali do 16 obcí okresu špeditéri, pešo alebo na koni
• 1873 – výskyt cholery
• 1874 – do Sečoviec boli povozom doručované aj vlakové zásielky zo železničnej stanice Trebišov
• 1890 – v Sečovciach bol založený telefónny úrad. Prvý telefón v meste vlastnil hlavný slúžny okresu Sečovce
• 1895 – veľký požiar zničil takmer celé mesto
• 1904 – vybudovanie železnice v Sečovciach a železničnej stanice. Trať vedie v smere Trebišov - Vranov nad Topľou

• 1924 – do tohto roku bolo celé mesto zelektrifikované.
• 1927 – prvé rádio v Sečovciach, ktoré vlastnil Andrej Sabol, majiteľ reštaurácie Slovák na Ternave.
• 1928 – do tohto roku bolo mesto sídlom okresu so 63 obcami a 14 notariátmi.
• 1942 – deportovaná väčšina občanov židovskej národnosti do koncentračných táborov v Poľsku a Nemecku
• 1944
  • jún – nemecká armáda začína v priestore budovať obranné postavenia
  • 1. december – 15. útočná ženijná brigáda pod velením plukovníka M. D. Baroša obsadila Hriadky a získala prístup k Sečovciam
  • 2. december – o polnoci začala bitka o mesto, ktorá sa skončila obsadením mesta 107. a 11. streleckým zborom Červenej armády a ústupom nemeckých vojsk do obranného postavenia Gisela Stellung v oblasti Dargovského priesmyku
• 1946–1947 – povojnová obnova elektrifikácie, telekomunikácie, budovy pošty, železničnej stanice, kostolov a vybudovanie finančnej budovy.
• 1948
  • Kochanovce boli zlúčené so Sečovcami
  • bola zriadená strojová a traktorová stanica (STS) ktorej vozidlový park pozostával zo 14 zahraničných traktorov a pracovalo v nej okolo 25 zamestnancov
• 1949 – Sečovce sa opäť stávajú okresným mestom
• 1954 – začalo fungovať Vlastivedné múzeum (neskôr sa prevádzka presťahovala do Trebišova)
• asi 1956 – Albínov bol zlúčený so Sečovcami
• 1958 – bola vybudovaná nová budova kultúrneho domu na základoch barónskeho Fischerovho kaštieľa
• 1958 – prvý televízny signál v Sečovciach bol zachytený v zasadacej miestnosti Okresného národného výboru. Prvý televízor mal Štefan Róžai.
• 1960 – vznikol okres Trebišov. Množstvo okresných úradov a oddelení sa presťahovalo do Trebišova. Sečovce boli taktiež súčasťou tohto okresu.
• 1961 – od tohto roku ZŠ na ulici Komenského pravidelne organizuje Poddargovské hry žiakov
• 1966 – zriadená prevádzka strojárskeho závodu Strojstav na výrobu jednoduchších mechanizačných zariadení pre stavebníctvo[45]
• 1969 – odhalenie pamätnej tabule padlých spoluobčanov v druhej svetovej vojne na priečelí kultúrneho domu
• 2002 – uskutočnila sa prestavba Námestia sv. Cyrila a Metoda a osadenie súsošia solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda.
• 2006 – otvorené nové námestie s fontánou.

Na čele mesta stojí primátor, ktorý je jeho najvyšším výkonným orgánom, štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych a pracovnoprávnych vzťahoch a správnym orgánom v administratívnoprávnych vzťahoch. Primátor je volený občanmi mesta vo voľbách do orgánov samospráv obcí (komunálne voľby).[62] Od roku 2010 je primátorom mesta Jozef Gamrát (nezávislý kandidát).

Mestské zastupiteľstvo (MsZ) je 12-členný zastupiteľský zbor zložený z poslancov zvolených občanmi mesta v komunálnych voľbách. V komunálnych voľbách 2014 bolo zvolených a ujalo sa poslaneckého mandátu desať nezávislých kandidátov (z toho osem utvorilo Klub nezávislých poslancov), jeden kandidát za KDH a jeden kandidát za Smer-SD a SDKÚ-DS.[63][64] Riadne zasadnutia MsZ sa konajú aspoň raz za dva mesiace, mimoriadne zasadnutia sa vyhlasujú podľa potreby. Funkčné obdobie poslancov MsZ sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva.

Komisie pri Mestskom zastupiteľstve sú poradnými, iniciatívnymi a kontrolnými orgánmi MsZ. Ich členmi sú poslanci MsZ a odborníci z radov obyvateľov mesta.[65] S výnimkou komisie na ochranu verejného záujmu, ktorá je zriaďovaná zo zákona a ktorá je zložená z jedného zástupcu každej politickej strany a jedného zástupcu nezávislých poslancov,[66] komisie zriaďuje a ich členov volí MsZ, spravidla na ustanovujúcom zasadnutí.[67][pozn 7] Tieto komisie nemajú rozhodovaciu právomoc, nie sú výkonnými orgánmi. V rámci svojich kompetencií vypracovávajú stanoviská k návrhom materiálov ako podklad pre rozhodovanie primátora mesta a MsZ, spolupracujú pri tvorbe koncepcie rozvoja danej oblasti, vypracovávajú návrhy a podnety na riešenie záležitosti patriacich do oblasti ich pôsobenia, spracovávajú návrhy všeobecne záväzných nariadení (VZN), kontrolujú dodržiavanie VZN, upozorňujú na nedostatky na svojom úseku atď.[69]

Na 2. zasadnutí MsZ 30. decembra 2014 boli zriadené nasledovné komisie:[68]

• Komisia finančná, správy mestského majetku a pre predaj a prenájom bytov,
• Komisia výstavby, územného plánovania, dopravy, životného prostredia a regionálnej politiky,
• Komisia kultúry, školstva a športu,
• Komisia sociálnych vecí, rómskej problematiky a verejného poriadku,
• Komisia na ochranu verejného záujmu.

MsZ tiež deleguje zástupcov mesta do rád škol a školských výchovno-vzdelávacích inštitúcií, ktorých zriaďovateľom je mesto (dve základné školy, dve materské školy, základná umelecká škola, centrum voľného času) a do orgánov spoločností zriadených, resp. založených mestom.

V budove Mestského úradu v Sečovciach v rámci preneseného výkonu štátnej správy pôsobí Matričný úrad v Sečovciach, Spoločný školský úrad v Sečovciach a Spoločný stavebný úrad v Sečovciach. Do územného obvodu Matričného úradu v Sečovciach (od 1. januára 2002) spadajú okrem samotného mesta Sečovce obce Bačkov, Dargov, Egreš, Hriadky, Kravany, Malé Ozorovce, Stankovce, Trnávka, Veľké Ozorovce, Višňov, Zbehňov a Zemplínska Teplica.[70]

Spoločný stavebný úrad vykonáva prenesený výkon štátnej správy na úseku stavebného poriadku v obvode, ktorý zahŕňa mesto Sečovce a 19 okolitých obcí. Pôsobnosť Spoločného školského úradu zahŕňa sedem škôl a školských zariadení v meste Sečovce a v obciach Michaľany, Parchovany, Vojčice a Zemplínska Teplica.[71]

Na rohu Námestia sv. Cyrila a Metoda a Pribinovej ulice sa nachádza Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, pracovisko Sečovce (Námestie sv. Cyrila a Metoda 142/48 – na prvom poschodí).[72]

Ku 31. decembru 2009 malo mesto 8 271 obyvateľov, z toho 48,98 % mužov a 51,02 % žien.[73]

Na základe údajov o národnostnom zložení obyvateľov mesta Sečovce od Štatistického úradu Slovenskej republiky z prvých dvoch dekád 21. storočia (pozri tabuľku nižšie) možno konštatovať, že medzi najzastúpenejšie národnosti resp. etniká žijúce v meste patria Slováci (6273, údaj k roku 2017), Rómovia (1551), Maďari (23) a Česi (47). Menej zastúpení sú Ukrajinci (15), Rusíni (11) a Vietnamci (4), Židia (1) a Nemci (1), pričom 515 ďalších obyvateľov má inú alebo nezistenú národnosť.

Ekonomicky a kultúrne významnou národnosťou v meste boli Židia. Zmienky o prvých židovských obyvateľoch mesta pochádzajú zo súpisu z roku 1746, ktorý eviduje jednu rodinu. V roku 1940 žilo v meste už vyše 1300 Židov, z ktorých väčšina sa venovala remeslám a obchodu. Počas Slovenského štátu bolo násilne transportovaných 90 % sečovských Židov, z ktorých vyše 1200 zahynulo v koncentračných táboroch.[74] Po druhej svetovej vojne sa do mesta vrátilo len niekoľko rodín.

Na západnom okraji mesta sa nachádza osada Habeš, obývaná občanmi rómskeho pôvodu (oficiálne sa hlásia k slovenskej alebo rómskej národnosti). Vznikla v roku 1883, kedy radnica rozhodla o vysťahovaní Rómov priamo z mesta na tento pozemok, ktorý im bol darovaný. Priamo v intraviláne bolo umožnené ostať rodinám rómskych hudobníkov, kováčskych remeselníkov a nádenníkov na veľkostatkoch.[75] Komunistická politika narušila pôvodnú rodovú štruktúru a etiku Rómov, čím spolu so súčasným sociálnym štátom zapríčinili dodnes pretrvávajúce problémy s kriminalitou, nehygienickým a nezodpovedným spôsobom života majority tunajšieho rómskeho obyvateľstva. Materiálnu a duchovnú podporu Rómov zabezpečuje nemecká nezisková katolícka organizácia Kellerladen. Priamo v osade Habeš sa nachádza kaplnka, v ktorej vykonáva pastoračnú činnosť gréckokatolícky kňaz Michal Fedorčák.[76] Na zníženie kriminality rómskych občanov a dohľad nad školskou dochádzkou rómskej mládeže bola v spolupráci s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny SR zriadená Rómska poriadková hliadka Sečovce.[77]

Príslušnosť k vierovyznaniu podľa údajov z roku 2001:

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie

Prícestná socha Piety

Pomník Červenej armády

Súsošie sv. Cyrila a Metoda

• Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, trojloďová pôvodne gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1494. Stavba bola upravovaná v baroku v rokoch 1672 a 1730. K rozšíreniu kostola došlo v roku 1871. Ďalšie prestavby sa uskutočnili v rokoch 1882, 1895 a 1903. Pošas druhej svetovej vojny bol kostol poškodený a následne obnovovaný. Zo staršieho inventára sa zachovali lavice z 18. storočia, krstiteľnica z 18. storočia, kazateľnica z 19. storočia a obraz Sviatosti z roku 1838. V interiéri kostola je umiestnená prícestná socha Piety, kamenná ľudová baroková socha z roku 1668. Fasády kostola sú dekorované nárožným kvádrovaním. Okná majú šambrány s lomeným oblúkom. Veža kostola s výškou 56 m je členená lizénami a ukončená ihlancovou helmicou s nárožnámi vežicami. Vo veži je umiestnený zvon s hmotnosťou 1,3 tony z roku 1667.[78]

• Starý židovský cintorín, jediná zachovaná pamiatka v minulosti početnej židovskej obce, ktorá tu mala vlastnú synagógu v rokoch 1873 až 1976.

Pohľad na OD Dargov z východu

• Obchodný dom Dargov, štvorpodlažná modernistická budova obchodného domu (OD) sa nachádza pri križovatke Ulice SNP a Námestia sv. Cyrila a Metoda.[gps 1] K výstavbe sa pristúpilo začiatkom 70. rokov 20. storočia, na základe projektu českého architekta Lumíra Lýsek.[79] Využil sa priestor uvoľnený po asanovanej nárožnej budove (1967), ktorá bola postavená na nádvorí Fisherovho kaštieľa koncom 19. storočia a pred schátraním slúžila ako samoobslužná predajňa spotrebného družstva Jednoty.[pozn 8]

• gréckokatolícky chrám sv. Cyrila a Metoda, ktorý je novostavbou na mieste starého kostola, vybudovaného roku 1885, zničeného v druhej svetovej vojne.

Na pamiatku oslobodenia mesta počas druhej svetovej vojny sovietskou armádou bol na mieste zničeného evanjelického kostola postavený podľa návrhu kpt. S. F. Gurjanova Pomník Červenej armády, slávnostne odhalený 24. júna 1945. Na priečelí kultúrneho domu sa nachádza Pamätná tabuľa padlých spoluobčanov v druhej svetovej vojne a na priečelí Klubu dôchodcov je osadená pamätná tabuľa Jána Murína. Na miestnom cintoríne sa nachádza aj Pomník na pamiatku Východoslovenského roľníckeho povstania a výskytu cholery. V roku 2002 bolo osadené bronzové súsošie sv. Cyrila a Metoda.

• Pamätná tabuľa Jána Horňáka,
• Pamätná tabuľa 700. výročia prvej písomnej zmienky,
• Pamätná tabuľa „Pamiatke našich občanov padlých a umučených v boji proti fašizmz za druhej svetovej vojny“ – osadená na priečelí Kultúrneho domu v Sečovciach 2. decembra 1969, pri „príležitosti 25. výročia oslobodenia mesta sovietskou armádou“,
• Pamätná tabuľa Andreja Kapušanského – osadená na priečelí Kostola Nanebovzatia Panny Márie 27. júna 2010.
• Pamätná tabuľa Alojza Schronka – osadená na priečelí budovy bývalej Štátnej ľudovej školy v Sečovciach (dnes jedna z budov Centra voľného času v Sečovciach na adrese Námestie sv. Cyrila a Metoda 144/44) 1. marca 2011, „pri príležitosti uplynutia 45 rokov od smrti“,
• Pamätná tabuľa Emeryho Rotha – osadená na priečelí kultúrneho domu,
• Pamätná tabuľa Jána Murína – osadená na dome klubu dôchodcov na Ulici SNP,
• Pamätná tabuľa Štefana Korčmároša.

Najvýznamnejším parkom je Lesopark pri bývalom Molnárovom kaštieli, ktorý obsahuje viacero rôznych exotických drevín.

• Dni mesta Sečovce je slávnosť organizovaná na pamiatku založenia mesta, ktorá sa koná zvyčajne v máji a jej súčasťou sú kultúrne, športové akcie a typický trh remeselníkov.
• Pamiatková slávnosť na počesť výročia oslobodenia mesta v druhej svetovej vojne sa organizuje pri pamiatke oslobodenia mesta v druhej svetovej vojne za účasti zástupcov mesta, armády SR a vojnových veteránov 2. decembra pri pomníku Červenej armády.
• Slávnostné stavanie mája je každoročná ľudová tradícia uskutočňovaná na námestí, 30. apríla
• Sečovská desiatka sú preteky v behu na 10 km organizované Sečovským atletickým klubom
• Zjazd historických vozidiel sa koná v júni
• Poddargovské hry žiakov sú každoročne organizované ZŠ Komenského na konci mája. Súťažia v nich žiaci z okolitých základných škôl v atletike, futbale a hádzanej.
• Polnočný sviatočný koncert mestskej hasičskej dychovej hudby sa koná na Štedrý večer pred polnočnou sv. omšou na námestí pod vianočným stromčekom.
• Výstava ovocia a zeleniny je výstava miestneho záhradníckeho klubu, ktorá sa koná v jesenných dňoch.

Sečovský obzor sú noviny oficiálne vydávané mestským úradom v perióde raz mesačne. Noviny fungujú už od roku 1994 a obsahujú články z diania v meste, oznamy mestského úradu, kultúrny a športový servis, policajný zápisník a spoločenskú kroniku. Sečovčan je mesačník vydávaný miestnym občianskym združením Sečovčan. Noviny začali svoju činnosť roku 2006. Náplňou novín sú články a informácie o udalostiach v meste a blízkom okolí, spoločenská rubrika, zaujímavosti z histórie mesta, poradňu a športový servis. Redakcie oboch novín sa zlúčili v roku 2010 a fungujú pod názvom Sečovčan. Okrem týchto médií funguje od roku 2008 Mestská káblová televízia a vysiela informačné relácie mestského úradu. V roku 2013 bolo vydané prvé číslo novín Sečovce Inak, ktoré sú distribuované zdarma do domácností v meste. Noviny sú protestom rovnomenného občianskeho združenia voči politike vedenia mesta.

Na poliach v katastrálnom území mesta sa pestujú hlavne obilniny (pšenica, jačmeň, ovos, kukurica siata), olejniny (repka olejná, slnečnica ročná), repa obyčajná, sója fazuľová. Živočíšna výroba sa zameriava na hovädzí dobytok a ošípané.^{[chýba zdroj]}

Štátne lesy v okolí Sečoviec spadajú pod LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Sobrance. V meste sídlia dve prevádzky tohto závodu. Na Ulici Dargovských hrdinov 124/36 sa nachádza Lesná správa Sečovce, ktorá manažuje hospodárenie v lesoch spravovaných podnikom a na Kollárovej ulici 454/4 sídli Stredisko expedičného skladu Sečovce, v ktorom sa zhromažďuje, uskladňuje a následne odtiaľ distribuuje guľatina a surové drevo.[80]

Poľovnícke združenie Ternava pôsobí v revíri s rozlohou 3 932 ha s prevažným výskytom srnčej, bažantej a zajačej zvery. Počet ulovenej zvery v roku 2008: srnčia 19, čierna 2, zajace 30, bažanty 90 a líšky 21. Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu Sečovce eviduje za rok 2008 úlovok 1 471 kusov rýb (3 366,83 kg): kapor obyčajný 1 310 (3 004,21 kg), zubáč veľkoústy 100 (194,22 kg), amur biely 35 (161,5 kg) a i.^{[chýba zdroj]}

Ekonomicky najvýznamnejším potravinárskym podnikom v meste sú silá na Kollárovej ulici 1657/16. V rokoch 1994 – 2008 ich prevádzkovala PALMA - AGRO akciová spoločnosť Sečovce, ktorá sa v roku 2009 zlúčila s bratislavskou spoločnosťou PALMA - TUMYS a. s. do PALMA Group, a.s.[81][82] Spoločnosť v sečovskom podniku vykupovala a uskladňovala semená olejnatých poľnohospodárskych plodín (repka olejná, slnečnica ročná), ktoré následne slúžili ako surovina na výrobu jedlých olejov a rastlinných tukov. V roku 2012 PALMA Group predala silá v Sečovciach spoločnosti ADM Slovakia, s. r. o., slovenskej dcérskej spoločnosti významnej americkej korporácie Archer Daniels Midland Company, ktorá akvizíciou obilných síl v Leviciach, Hontianskych Nemciach a Sečovciach vstúpila na slovenský trh.[83][84] Napokon 21. júna 2017 ADM Slovakia predala svoj sečovský podnik spoločnosti BOWTEN s.r.o.,[85] ktorá sem následne presunula svoje sídlo z Dargova.[86]

Významnou firmou pôsobiacou v meste od roku 1992 je spoločnosť Silometal, ktorá transofmáciou a privatizáciou prevzala strojársky závod Strojstav Sečovce zriadený v roku 1966. Silometal sa špecializuje na výrobu a montáž oceľových síl, zásobníkov a oceľových konštrukcií.[87]

V Sečovciach sídlia nižšie organizačné zložky troch energetických spoločností pôsobiacich na východoslovenskom trhu. Na Štúrovej ulici má svoju pobočku Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., na Kochanovskej ulici 323 sídli prevádzka eustream, a.s. a na Kollárovej ulici 19 sa nachádza Hlavný sklad Sečovce patriaci Východoslovenskej energetike a.s. Tieto energetické spoločnosti prostredníctvom svojich prevádzok v Sečovciach zabezpečujú operatívnosť tunajších úsekov svojich distribučných sietí.

Najstarším[118] a v súčasnosti (2011) aj hlavným športovým klubom v Sečovciach je mestský futbalový klub FK Slavoj Sečovce,[119][120] ktorý v sezóne 2010/2011 pôsobí v 3. lige.[121] B-tím klubu, FK Sečovce "B" Dargov, sídli v obci Dargov a rovnako ako futbalový klub FK Roma Sečovce, ktorý združuje hráčov rómskej národnosti, súťaží v A skupine II. triedy.[122]

Dlhodobú tradíciu mal v meste hádzanársky klub ŠKP Sečovce, ktorý dosiahol niekoľko úspechov slovenskej extralige a európskej Lige majstrov.[123] Avšak klub bol rozpustený roku 2007, kvôli existenčným problémom.[124] Jeho skromným nástupcom je HK Veterán Sečovce,[125] ktorý organizuje starších hráčov, najmä z bývalého ŠKP Sečovce. Väčšinu podujatí tvoria exhibičné turnaje.[126]

Jedným z klubov loptových športov je aj volejbalový klub VK Sečovce,[127] hrajúci v trebišovskej Mestskej volejbalovej lige.[128]

V meste funguje tenisový klub TK "Senior" Sečovce,[129][130] ktorý organizuje vlastné turnaje, a taktiež bedmintonový klub BK ZŠ Sečovce.[131][132]

Sečovský atletický klub pravidelne organizuje súťaž vo vytrvalostnom behu Sečovská desiatka.[133]

Neolympijské športy majú zastúpenie aj v jazdeckom klube JK Noxwel, ktorý 4. až 5. septembra 2010 organizoval nultý ročník jazdeckých pretekov.[134]

Poľovníci sa organizujú v poľovníckom združení PZ Ternava.[135] V meste sídli aj miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu, Mo SRZ Sečovce.[136]

• futbalový štadión FK Slavoj Sečovce a FK Roma Sečovce
• hádzanárska športová hala bývalého klubu ŠKP Sečovce
• tenisový kurt Tenisového klubu "Senior"
• športový areál Spojenej školy, Kollárova 17

Zoznam významných osobností, ktoré sa narodili v Sečovciach alebo v Kochanovciach. Usporiadaný podľa dátumu narodenia.

• Mikuláš zo Sečoviec (14. storočie), šľachtic, ktorý zastával funkciu krajinského sudcu, bána Chorvátska a Dalmátska a palatína
• Mikuláš zo Sečoviec (14. – 15. storočie), šľachtic, ktorý bol taverníkom (1408) a jedným zo zakladateľov Dračieho rádu
• Peter zo Sečoviec (14. – 15. storočie), šľachtic, ktorý sa stal titulárnym biskupom (1419)
• Štefan Gálséči (? – 1543), evanjelický náboženský spisovateľ, kazateľ a pedagóg, pôsobil ako učiteľ na škole v Sečovciach, ktorú založil horlivý stúpenec reformácie Peter Peréni
• Andrej Fáy (1786 – 1864), šľachtic, právnik, stoličný úradník (slúžny), politik (poslanec Uhorského snemu, prívrženec Štefana Sečéniho), podnikateľ, organizátor divadelníctva a spisovateľ prozaik
• Adolf Schwarz (1836 – 1910), židovský obchodník, ktorý sa stal šachovým majstrom
• Emery Roth (1871 – 1948), židovský architekt a podnikateľ (po tom, čo ako trinástročný emigroval do Spojených štátov), zakladateľ rodinnej architektonickej spoločnosti Emery Roth & Sons
• ThDr. Ján Murín (1913 – 1990), gréckokatolícky kňaz, teológ a stredoškolský pedagóg (katechéta), spoluzakladateľ slovenského národno-kultúrneho a náboženského spolku Jednota sv. Cyrila a Metoda (1941), perzekvovaný počas komunistického režimu, v období Pražskej jari popredný činiteľ hnutia za obnovu a rehabilitáciu gréckokatolíckej cirkvi, avšak po nástupe normalizácie vylúčený z verejného i cirkevného života
• mim. prof. JUDr. Ján Bavorský, CSc. (1910 – ?), právnik a univerzitný pedagóg so zameraním na občianske právo procesné, ktorý pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde zastával aj funkciu prodekana (1966 – 1968)
• genmjr. Ing. Ján Kovaľ (1918 – 1976), vojenský letec, ktorý sa zapojil do Slovenského národného povstania v rámci Kombinovanej letky, po vojne sa venoval najmä výcviku bojových pilotov a o. i. slúžil ako náčelník Vysokej vojenskej leteckej školy Slovenského národného povstania v Košiciach (1973 – 1976)
• ThDr. Vojtech Jenčík (1920 – 1976), gréckokatolícky kňaz, teológ, básnik a prekladateľ, perzekvovaný počas komunistického režimu
• genmjr. MUDr. Jozef Sabo (* 1922), lekár oftalmológ a vojenský dôstojník, slúžil v Posádkovej nemocnici Košice, resp. (podľa názvu od roku 1960) vo Vojenskej nemocnici Košice a následne bol náčelníkom Ústrednej vojenskej nemocnice v Prahe (1976 – 1986)
• prof. RNDr. Jozef Švagrovský, DrSc. (1921 – 1985), paleontológ a univerzitný pedagóg, ktorý pôsobil na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde zastával aj funkciu dekana (1961 – 1963)
• PhMr. Gejza Šimanský (1924 – 2007), futbalista a futbalový tréner, reprezentant Československa (1947 – 1955)
• prof. MVDr. Dionýz Čollák, CSc. (1926 – 2004), veterinár a vysokoškolský profesor zameriavajúci sa na veterinárnu ortopédiu, veterinárnu chirurgiu a morfológiu
• akad. soch. František Patočka (1927 – 2002), sochár
• prof. Ing. Michal Besterci, DrSc. dr.h.c. (* 1937), materiálový vedec a univerzitný pedagóg, ktorý pôsobí na Ústave materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied v Košiciach
• Andrej Barla (* 1940), kameraman, fotograf
• Anton Briňarský (* 1944), skladateľ, hudobník
• Stanislav Bubán (* 1961), maliar
• prof. Mgr. art. Ingrid Timková (* 1967), herečka a režisérka, ktorá pôsobí na Vysokej škole múzických umení v Bratislave
• Mgr. Ingrid Lukáčová (* 1969), poetka a bývalá stredoškolská pedagogička

• Štefan Gáboréczy (16. storočie), cirkevný spisovateľ
• Herman Jarkovský (1898 – ?), obchodník, fotograf a hudobník, autor mnohých pohľadníc Sečoviec
• Alojz Schronk (1883 – 1966), hudobný skladateľ, kapelník, hudobník a pedagóg, zakladateľ Sečovskej hasičskej dychovej hudby
• Ján Danko (1902 – 2002), posledný starosta Albínova
• Július Muľarský (1910), funkcionár KSČ, účastník SNP
• Štefan Korčmároš (1919 – 1985), základno- a stredoškolský pedagóg, amatérsky historik a múzejník, dlhoročný kronikár mesta Sečovce
• Mikuláš Kasarda (1925 – 2013), básnik, prekladateľ, rozhlasový redaktor a stredoškolský pedagóg
• Ján Ordoš (1952 – 2005), etnograf a múzejník
• Karel Adam (1953), huslista, skladateľ, riaditeľ divadla Romathan