Kochanovce (Sečovce)

Najstaršia písomná zmienka o Kochanovciach pochádza z roku 1321, kedy sa spomínajú v darovacej listine kráľa Karola I., ktorou panovník potvrdil darovanie územných majetkov sečovského panstva, ktorého súčasťou boli aj Kochanovce, šľachtickému rodu Bokša.[5] K donácii Bokšovcom sa pristúpilo z dôvodu, že pôvodný vlastník panstva šľachtic Peter, syn Petena či Petuna, sa v rokoch 1315 – 1316 neúspešne pokúsil osobne zabiť kráľa a následne emigroval do Ruska.[6]

V urbári trebišovského panstva z roku 1601 je zapísaných 11 celých usadlostí, dve polovičné a 22 opustených.[7] Veľký počet opustených usadlostí, ktorý je v tomto období charakteristický aj pre Sečovce, bol zrejme dôsledkom ťažkých politických a hospodárskych pomerov.[8] Poddanské povinnosti obsiahnuté v tomto urbári činili odvádzanie renty 1 zlatý celými usadlosťami, resp. 50 denárov v prípade polovičných usadlostí, na sviatok sv. Michala (29. septembra). Na sviatok Narodenia Pána jedna usadlosť odovzdávala jeden košický gbel ovsa, jeden chlieb a jednu kuru, na Veľkú noc odovzdávala dva chleby a štyri vajcia (polovičné usadlosti jeden chlieb a dve vajcia). Poddaní taktiež mali povinnosť platiť desiatok z ošípaných, okrem prípadu, keď odovzdávali malé prasiatka. Ak sedliaci využívali pôdu a lúky opustených usadlostí, mali povinnosť platiť zemepánovi 1 zlatý, pričom ale ak kosili pre neho lúky, tak tento poplatok neboli povinní uhradiť. Urbár taktiež spomína pokračovanie čapovania piva podľa pôvodných zvyklostí.[9]

Kochanovce boli síce samostatnou obcou s vlastným richtárom a radou, avšak existenčne boli zároveň veľmi naviazané na mestečko Sečovce.[11] Snahy o jej zlúčenie so Sečovcami spadajú ešte do obdobia prvej ČSR. K pripojeniu ale došlo až po druhej svetovej vojne, na základe uznesenia Miestneho národného výboru v Sečovciach č. 20/47 z 9. mája 1947, ktorému predchádzalo uznesenie MNV v Kochanovciach č. 8 a 19/47.[12] Samotnému zlúčenie sa vykonalo 1. apríla 1948,[13] pričom bolo oslávené slávnostným sprievodom mestom.[14]

Do 17. storočia sa obec zapisovala ako Kohan,[1] zriedkavo Kohanfalua.[2] V tereziánskom urbári z roku 1774 boli Kochanovce označené ako possessio Kohány.[3]

Kochanovce tvoria východnú časť katastrálneho územia mesta Sečovce, pričom ich intravilány sú priamo spojené. Územie Kochanoviec leží v nadmorskej výške od 125 do 110,7 m n. m. pri ceste I/19 na východnej hranici katastra. Južne od intravilánu preteká potok Trnávka, ktorý pred reguláciou svojho koryta v roku 1976 pretekal stredom obce a postupne sa stáčal smerom na juh.[15]

Geologické podložie tvoria pieskovce, ílovce, štrky, spraše a iné sedimentárne horniny z obdobia mladších treťohôr až štvrtohôr. Pozostatkom sopečnej činnosti je andezit vyskytujúci sa v horných vrstvách pôdy a taktiež niekoľko minerálov a hornín vzniknutých treťohornou vulkanickou činnosťou (opál, obsidián).

Kochanovce patria do mierne teplej a suchej klimatickej oblasti s mierne suchým a veterným charakterom počasia.[16] Množstvo zrážok je obmedzované Slanskými vrchami na západe, ktorá bránia presunu väčšieho množstvo dažďových oblakov západnými vetrami. Zima trvá väčšinou od polovice novembra do konca februára a vyznačuje sa výdatným snežením a prevládajúcim severným vetrom. Leto sa vyznačuje teplotami do 30 °C a menším množstvom zrážok. Intenzita slnečného žiarenia je 8 – 9 kcal/cm² v zime a 44 – 46 kcal/cm² v lete.[17]

Intenzívne vzdušné prúdenie zo severu, ktoré sa v najväčšej sile prejavuje vo východnej časti extravilánu Kochanoviec,[pozn 1] bolo využívané v miestnych veterných mlynoch aj menších zariadeniach podobného charakteru (veterníky), ktoré si stavali jednotlivé gazdovské usadlosti a využívali ich na mletie obilia, sečkovanie a pod. Z roku 1895 sa na pohľadnici zachovala podoba veterného mlyna na ghyczyovskom majeri v lokalite Lazy. Táto stavba, neskôr známa ako Horňákov viterník, slúžila aj na prečerpávanie vody z potoka do náhonu vodného mlyna.[18] Podľa tradovaných správ bol Horňákov viterník výrazne poškodený zásahom blesku a po dlhej odstávke boli na prelome 19. a 20. storočia jeho ruiny zbúrané. Posledný kochanovský veterný mlyn, ktorý sa nachádzal na východnej hranici extravilánu, bol zničený počas snehovej búrky v decembri 1940.[19] Neskoršie pokusy o sprevádzkovanie malých veterných elektrární v tejto oblasti zlyhali.[20]

Čiastkové informácie o charaktere obyvateľstva v Kochanovciach obsahujú urbáre a dikálne súpisy, ktoré ale pojednávajú len o sedliakoch a želiaroch obrábajúcich pôdu zemepána a náležitostiach nimi vyplácanej renty. Prvým zachovaným prameňom tohto charakteru je urbár trebišovského panstva z roku 1601, v ktorom je zapísaných 11 celých usadlostí, dve polovičné a 22 opustených.[7] Podľa tereziánskeho urbára z roku 1774, v ktorom boli Kochanovce označené ako possessio Kohány, mala dedina 30 celých usadlostí.[10]

Prvé súhrne údaje o demografickej a sociálnej skladbe obyvateľov Kochanoviec poskytuje jozefínske sčítanie obyvateľstva Uhorska (1784 – 1787), ktoré ako prvé celokrajinné sčítanie v Uhorsku zahŕňalo celé obyvateľstvo a aplikovalo moderné metodické postupy prevzaté z rakúskej časti monarchie. Podľa zaznamenaných údajov žilo v Kochanovciach 517 obyvateľov (105 rodín) v 65 domoch, pričom 7 Kochanovčania neboli prítomní a v obci pobýval jeden cudzí obyvateľ, teda reálne počet obyvateľ činil 511. Počet mužov bol 161 (z toho 103 ženatých), žien 253. Kochanovce obývali deviati šľachtici, 31 sedliakov, 34 dedičných mešťanov a 64 želiarov.[21]

Erb a vlajku Kochanoviec navrhol Mgr. Marcel Bodnár v roku 2011 a je zapísaná v Heraldickom registry SR pod signatúrou K-291/2011. Erb vychádza z odtlačku pečatidla z druhej polovice 18. storočia, na ktorom je hlavnou erbovou figúrou kráčajúci baránok na šrafovanej rovnej pažiti, a kruhopis pečate je: „KOHÁNY 1786“.[23] Odtlačok sa zachoval na listine zo 6. septembra 1866. Baránok môže poukazovať na niekdajšie zamestnanie obyvateľov Kochanoviec (chov oviec, výroba syru, spracovanie ovčej vlny) alebo je hagiografickým symbolom Ježiša Krista.[24]

Blazón: „Erb Kochanoviec tvorí modrý štít so zelenou pažiťou s kráčajúcim strieborným baránkom v zlatej zbroji, v horných rohoch štítu sú strieborné nebeské telesá – vpravo obrátený strieborný polmesiac, vľavo strieborná hviezda. Vlajka pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (2/6), bielej (1/6), modrej (1/6) a zelenej (2/6).“[25]

Ústrednou ulicou mestskej časti je Kochanovská ulica, ktorá je cestou I/50, resp. E50. Ďalšie ulice sú: Dukelská, Gorkého, Ulica Jána Horňáka, Mostová, Sládkovičova, Železničná. Pri výjazde z Kochanoviec v smere na Michalovce sa nachádza čerpacia stanica pohonných hmôt Slovnaft.[26]

Na Železničnej ulici sa nachádza železničná stanica na trati č. 192 (Trebišov – Vranov nad Topľou), ktorá bola slávnostne otvorená 24. decembra 1903. Od 2. februára 2003 je na tejto trati zastavená osobná doprava.[27]

1. Cesta I/50 je v tomto úseku označená ako cesta so silným bočným vetrom.

Publikované pramene

• Novák, Jozef (1959), „Urbár hradného panstva Trebišov 1601“, in Marsina, Richard; Kušík, Michal, Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku, II., Bratislava: Vydavateľstvo SAV, str. 7-39
• Sedlák, Vincent, ed. (1987), Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae, II., Bratislava: Veda

Monografie a príspevky v monografiách

• Bodnárová, Miloslava (2009), „Dejiny Sečoviec v 17. a 18. storočí“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 60-81, ISBN 80-968043-8-3
• Kónya, Peter (2009), „Mestečko Sečovce v 14. – 16. storočí“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 82-104, ISBN 80-968043-8-3
• [Korčmároš, Štefan] (1978), Sečovce v rokoch rozvoja, Sečovce: Vlastivedné múzeum
• Korčmároš, Štefan (2010), Sklenčár, Peter, ed., Sečovské obrázky, Sečovce: Pastel, ISBN 978-80-89412-10-5
• Magyar, Július (2009), „Prírodné pomery“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 7-20, ISBN 80-968043-8-3
• Sklenčár, Peter (2012), Sečovce na starých fotografiách, [Dubnica nad Váhom]: Dubnický technologický inštitút, ISBN 978-80-89400-40-9
• Uličný, Ferdinand (2009a), „Pôvod Sečoviec“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 33-35, ISBN 80-968043-8-3
• Uličný, Ferdinand (2009b), „Panstvo Sečovce“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 36-41, ISBN 80-968043-8-3
• Žadanský, Juraj (2009), „Vývoj mestečka v rokoch 1948 – 1960“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 134-137, ISBN 80-968043-8-3

Články a štúdie

• Bodnár, Marcel (2013), Symbolika miestnych častí Sečoviec – Kochanovce a Albínov, Košice

• Kochanovce na oficiálnych stránkach mesta Sečovce