Višňov

Višňov leží v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 130m.

Chronologický prehľad

• 1270 – Obec daroval Štefan V. magistrovi Rajnoldovi, zakladateľovi rodu Rozgonyiovcov.
• 1598 – Obec patrí fare vo Vranove nad Topľou
• 1672 – Drugethovci darovali obec paulínom z Vranove nad Topľou
• 1493 – Obec mala 14 usadlostí, z toho 6 opustených.
• 1828 – V obci žilo 413 obyvateľov v 54 domoch.
• 1880 – 1910 – Mnoho obyvateľov obce sa vysťahovalo.

Na polohe Višňovčík, v chotári susedného Bačkova sa našli stopy po sídlisku so sprievodnou keramikou pochádzajúcou z 8. – 9. storočia.

Prvý doklad o Višňove je v listine kráľa Bela IV. z roku 1245 o predaji majetku Albinov a Techna (Dvorianky), susediaceho s chotárom dediny Višňov. Jej názov zapisovali v 13. – 14. storočí striedavo v slovenskej podobe Višňov a maďarizovanej Visnyo, od 15. storočia úplne prevládal maďarizovaný názov. Ten korení v slove višňa. Onen ovocný strom sa tam zaiste hojne vyskytoval, keď motivoval vznik názvu sídliska.

Zemepisná poloha Višňova, jeho názov, doklad z roku 1245 a vývoj osídlenia susediaceho okolia vedú k názoru, že višňovské sídlisko jestvuje od 8. – 9. storočia. V polovici 13. storočia patril Višňov ako veno haličskému kniežaťu Rastislavovi, zaťovi uhorského kráľa Bela IV. Po smrti kniežaťa pripadol opäť kráľovi a Štefan V. ho v roku 1270 ako majetkovú súčasť čičavanského panstva daroval šľachticovi Reinoldovi, zakladateľovi rodu z Rozhanoviec. Palatín Reinold a jeho synovia darovali časť višňovského majetku zemanom ako ich vazalom, čo listinou potvrdil roku 1296 palatín Omodej. Časť višňovského majetku a dediny patrila k čičavanskému, neskôr vranovskému panstvu aj v 16. – 17. storočí.

Na prelome 13. a 14. storočia časť višňovského majetku nadobudol, prípadne zabral šľachtic Peter syn Petena, ktorý v roku 1306 vyšnú časť majetku, resp. dedinu Vyšný Višňov daroval svojim vazalom. Petenovskú časť Višňova daroval Karol Róbert roku 1321 šľachticom z rodu Bokša ako majetkovú súčasť sečovského panstva. Časť dediny a višňovského majetku bola bola príslušnosťou sečovského panstva aj v 14. – 15. storočí. V 17. storočí bol Višňov majetkom vranovského farského kostola.

Nepochybne už v 13. storočí jestvovali dve, prípadne tri sídliskové časti Višňova, ktoré názvami rozlišovali v zmysle Veľký, Malý resp. Nižný, Vyšný Višňov, ako aj kostolný Višňov. V 15. – 16. storočí rozlišovali Veľký Višňov od Malého Višňova. Použivanie maďarského názvu v zmysle Kostolný Višňov, dokumentovaného k roku 1329 dosvedčuje, že vo Višňove bol kostol zaiste už pred 14. storočím. V 17. storočí bol filiálnym kostolom evanjelickej reformovanej farnosti Sečovce.

V roku 1441 zdanili sedliacke domácnosti len v časti Malý Višňov a to štrnástimi zlatými. Sedliakov v miestnej časti Veľký Višňov nezdanili, možno pre vyhorenie dediny, alebo tam vtedy sedliaci nežili. V roku 1493 na čičavansko – vranovskej časti Višňova, teda vo Veľkom Višňove hospodárilo osem sedliackych domácností, pozemky pre ďalších šesť sedliackych usadlostí ležali opustené. Veľkovišňovské sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1567 zdanili od 3,25 porty. Pozemky pre päť usadlostí boli opustené, avšak päť domácnosti bolo želiarskych. V roku 1582 sedliakov zdanili od 3,5 porty. V roku 1600 malo višňovské sídlisko pätnásť obývaných poddanských domov, ale aj kostol, faru a školu.

Višňov bol na prelome 16. a 17. storočia malou dedinou s poddanským i farským obyvateľstvom. Schudobňovanie a ubúdanie poddanských domácnosti pokračovalo aj v 17. storočí. V roku 1610 vtedajších sedliakov i želiarov zdanili spolu od pol a osminy porty, v roku 1635 iba od štvrtiny porty. V roku 1715 žilo vo Višňove šesť a v roku 1720 len päť poddanských domácností.[4]

Vývin názvu obce

• 1270 – Wysno
• 1289 – Wysnow
• 1306 – Fuluisno
• 1329 – Nogvisnow, Kis Visnod, Eghazas Wysnow
• 1355 – Nogvysnyo
• 1459 – Kyswysnyo, Naghwysnyo
• 1773 – Wissnow
• 1900 – Visnyó
• 1920 – Višňov

Podľa Heraldického registra [5] má obec tieto symboly prijaté 31. júla 2003. Na erbe je hovoriaci symbol podľa odtlačku pečatidla obce z druhej polovice 18. storočia.

V obci žije 221 obyvateľov (údaj platný k roku 2006).

V obci je vybudovaná rozvodová sieť plynu, elektrickej energie a verejný vodovod. Obcou prechádza cesta III. triedy.

V obci sa nachádza spoločenská sála, malá samoobsluha, krčma , katolícky kostol, cintorín a dom smútku.

• Oficiálna stránka obce