Bukovohorská kultúra
Bukovohorská kultúra (názov podľa Bukových vrchov, po maď. Bükk, v Maďarsku) bola neolitická kultúra v severovýchodnom Maďarsku (najmä Boršodsko-abovsko-zemplínska župa) a na strednom a východnom Slovensku v rokoch 5000 – 4700 pred Kr. (alebo pred 5000) podľa nového datovania, resp. 4300 – 3900 pred Kr. podľa starého datovania.
Ojedinele prenikla do okolia Budapešti (Nagytétény), Sedmohradska, Moldavska, Podkarpatskej Rusi, južného Poľska, na juhozápadné Slovensko (pozri nižšie), na Moravu (Veletiny), do Dolného Rakúska (Draßburg) a južne od Maďarska (Crna Bara, Vlaška Jama).
Nasledovala po kultúre s východnou lineárnou keramikou. Vznikla asi z jej dvoch skupín nazývaných skupina Tiszadob-Kapušany a skupina Raškovce.
Na Slovensku bola časovo súčasná so želiezovskou skupinou na západe.
Delí sa na 4 stupne:
- stupeň A = stará bukovohorská kultúra
- stupeň AB = predklasická bukovohorská kultúra
- stupeň B = klasická bukovohorská kultúra
- stupeň C = mladá bukovohorská kultúra
Táto kultúra ťažila, spracúvala a obchodovala s obsidiánom. Sídliská mala na terasách vodných tokov, ale aj výšinné osady. Často osídľovali jaskyne (pozri nižšie). Keramika tejto kultúry patrí k najdokonalejším v neolite strednej Európy – je dobre vypálená, veľmi tenkostenná a má žlto, bielo alebo červeno inkrustovaný ornament.
Jaskyňa Domica predstavuje svojimi nálezmi aj rozlohou najdôležitejšiu lokalitu bukovohorskej kultúry.
Bukovohorská kultúra zanikla náhle a dodnes sa diskutuje o dôvodoch.
Slovensko
Táto kultúra osídlila už aj hornatý Slovenský kras, Spiš (tu popri želiezovskej skupine; lokality Poprad-Matejovce, Gánovce, Žehra-Dreveník) a Šariš; ďalej prvýkrát vysoké kopce (Slanec, Veľký Šariš) a bohato osídlili aj jaskyne (napr. Domica-Aggtelek, Praslen, Ardovská jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Čertova diera). V jaskyni Domica sú okrem iného nástenné kresby uhľom tejto kultúry. Ojedinele prenikla aj na juhozápadné Slovensko (Branč, Horné Lefantovce, Šarovce).
Bukovohorská kultúra je známa najmä bohato zdobenými hrnčiarskymi výrobkami (napr. osada v Šarišských Michaľanoch). Z územia východného Slovenska poznáme asi 120 nálezísk bukovohorskej kultúry.
Ku koncu bukovohorskej kultúry badať prítomnosť severných (skupina Samborzec) a juhovýchodných vplyvov (skupina Szakálhát), ktoré sa zistili v troch objektoch v Malých Raškovciach (nálezy dostali názov postbukovohorský zemplínsky typ).
Zdroje
- bukovohorská kultúra. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 134.