Počasie

Slovensko leží v miernom pásme s charakteristickým striedaním ročných období. Podnebie je prechodné medzi oceánskym a kontinentálnym a počasie veľmi premenlivé. Kontinentálna klíma sa o niečo viac prejavuje vo východnej časti územia, no blízkosť morí nedovoľuje výraznejším prejavom. Charakteristické sú preto teplé a pomerne suché letá a chladné, mierne vlhké zimy s priemernými teplotami od 0°C v januári po 21 °C v júli a auguste. Priemerná ročná teplota je od 6 °C na severe (najnižšiu. -3,7 °C má Lomnický štít) po takmer 10,4 °C v okolí Štúrova v Podunajskej nížine a množstvo zrážok je od 500 mm v nížinách po 2000 mm v Tatrách. Množstvo slnečného svitu sa pohybuje od 1052 hodín v okolí Trstenej po 2190 hodín v okolí Hurbanova. Na počasie má výraznejší vplyv členitosť a nadmorská výška jednotlivých regiónov a vo všeobecnosti sa územie rozčleňuje na tri klimatické oblasti: teplú, mierne teplú a chladnú klimatickú oblasť.[2]

Klimatodiagram z Hurbanova

Najteplejším mesiacom na území Slovenska je júl, kedy priemerné teploty dosahujú od 20°C v najteplejších oblastiach, po 4 °C v Tatrách. Teplotné maximum 40,3 °C bolo namerané 20. júla 2007 v Hurbanove, kde bola v roku 2000 zaznamenaná aj najvyššia priemerná ročná teplota s hodnotou 12,1 °C.[3] Počet letných dní (s teplotou nad 25 °C) je v nížinách priemerne okolo 70, tropických s denným maximom nad 30 °C je v najteplejších oblastiach od 15 do 20. V polohách nad 1 500 m n. m. sa letné dni vyskytujú veľmi ojedinele.

Najnižšia nameraná teplota na území Slovenska má hodnotu -41 °C a bola zaznamenaná 11. februára 1929 v Pstruši neďaleko Zvolena. Januárový teplotný priemer dosahuje od -1 °C v Podunajskej nížine, po -11 °C v najvyšších vrcholoch Tatier. Priemerný počet mrazových dní sa pohybuje od 70 v Podunajskej nížine, cez 160 v Poprade, až po 280 na Lomnickom štíte. Ľadových dní (kedy teplota nevystúpi nad 0 °C) býva v nížinách v priemere 30 - 40, na vrcholoch Tatier 190 a arktických dní (s teplotou pod -10 °C) je v nížinách len 1,4, no na Lomnickom štíte až 30.

Množstvo zrážok ovplyvňuje výrazná členitosť povrchu Slovenska, spôsobujúca veľké rozdiely v úhrnoch na pomerne malých územiach. Najnižšie úhrny sa vyskytujú na rovinách Podunajskej nížiny v okolí Galanty (ročný priemer 483 mm), najviac zrážok sa vyskytuje vo vysokých pohoriach, kde ročný úhrn dosahuje až do 2000 mm (Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách s ročným priemerom 2130 mm).[3] Najvyšší denný úhrn zrážok 231,9 mm bol zaznamenaný 13. júla 1957 v Salke, najnižší ročný úhrn 262 mm bol zaznamenaný v roku 2011 v Malých Kosihách. Zrážky v podobe snehu tvoria okolo 20% ročného úhrnu (s rastúcou nadmorskou výškou podiel narastá až do 70% na hrebeňoch Tatier) a snehová pokrývka trvá od 40 dní v Podunajskej nížine po viac ako 200 dní v najvyšších polohách Tatier.