František I. (Svätá rímska ríša)

Syn lotrinského vojvodu Leopolda I. a jeho manželky Alžbety Šarloty Orleánskej bol korunným princom lotrinského vojvodstva, kde jeho rodina vládla nepretržite od roku 1047. Lotrinský rod patril k najurodzenejším ríšskym kniežatám a k verným stúpencom politiky Habsburgovcov.

V pätnástich rokoch odišiel na viedenský dvor, kde si ho cisár Karol VI. veľmi obľúbil. Ako vnuka osloboditeľa Viedne z r. 1683 Karola Lotrinského a jeho manželky Eleonóry Habsburskej, dcéry Ferdinanda III., považovali Františka Štefana za blízkeho príbuzného, a cisárova dcéra a dedička Mária Terézia sa doňho ako malé dievča zamilovala.

V roku 1729 musel František Štefan po otcovej smrti prevziať vlády v Lotrinsku. V r. 1731 – 1732 podnikol veľkú cestu po Európe, počas ktorej v Haagu vstúpil do slobodomurárskej lóže.

Zásadný význam pre Františkov ďalší život priniesol rok 1733, kedy Francúzi počas vojny o poľské nástupníctvo na lotrinskom tróne obsadili Lotrinské vojvodstvo. Neskoršie navrhli výmenu vojvodstva za Toskánsko, kde hrozilo vymretie celej medicejskej dynastie. Cisár s výmenou súhlasil a František Štefan bol postavený pred voľbu, či sa zriekne krajiny svojich predkov a stane sa toskánskym veľkovojvodom a manželom dedičky habsburskej monarchie, alebo odmietne a bude bojovať o znovuzískanie obsadenej krajiny.

Rozhodol sa pre prvú možnosť. Dňa 12. februára 1736 sa vo Viedni konala jeho svadba s arcivojvodkyňou Máriou Teréziou. O rok nato sa stal toskánskym veľkovojvodom, v nasledujúcich dvoch rokoch sa zdržiaval vo Florencii.

Po smrti Karola VI. prevzala vládu jeho dcéra a učinila manžela spoluvládcom. Jeho prvá kandidatúra na rímskeho cisára nebola úspešná. Až po smrti Karola VII. Albrechta v r. 1745 zvolili kurfirsti za cisára Františka Štefana. Cisársky titul zvýšil jeho prestíž, ale nepriniesol mu výraznejší politický vplyv. Zmieril sa s tým, pretože to vyhovovalo jeho pohodlnosti. Najradšej trávil čas na love či pri hracom stole. V jeho okolí panovala prirodzená rodinná atmosféra, šťastní manželia sa svedomito starali o výchovu svojich detí.

Svoje nie veľmi úspešné pôsobenie ako cisár si plne vynahradil v podnikateľskej oblasti, v ktorej prejavil mimoriadne nadanie. Základom jeho majetku sa stalo ohromné dedičstvo, ktoré mu poslúžilo na rozvoj podnikania. Okrem manufaktúr založil niekoľko bánk, stal sa hlavným dodávateľom pre habsburskú armádu, počas sedemročnej vojny dokonca zásoboval i armádu pruského kráľa Fridricha II. Svoje podniky intenzívne rozširoval a zisky z nich používal dokonca i na úverovanie štátnej pokladnice. Ako nadšený prírodovedec experimentoval vo vlastnom chemickom laboratóriu, venoval sa alchýmii, zbieral minerály, gobelíny a mince.

František Štefan I. ako úspešný podnikateľ sa zaslúžil o rozvoj hospodárstva i na Slovensku. V roku 1736 kúpil panstvo Holíč a založil tu fabriku na keramiku. Ešte významnejší podnik založil v tom istom roku v Šaštíne, kde získal zadlžený majetok rodu Czoborovcov a zriadil tu najväčšiu textilnú manufaktúru na Slovensku – kartúnku, kde zamestnával vyše 10 000 tkáčov.

Napriek jeho početným milostným pletkám prežil s Máriou Teréziou šťastné a harmonické manželstvo, z ktorého vzišlo šestnásť detí:

• Mária Alžbeta (* 5. február 1737 – † 7. jún 1740)
• Mária Anna (* 6. október 1738 – † 19. november 1789)
• Mária Karolína (* 12. január 1740 – † 25. január 1741)
• Jozef (* 13. marec 1741 – † 20. február 1790), neskorší cisár Jozef II.
• Mária Kristína (* 13. máj 1742 – † 24. jún 1798), manžel Albert Saský (* 11. júl 1738, † 10. február 1822), sasko-tešínsky vojvoda, miestodržiteľ Nizozemska
• Mária Alžbeta (* 13. august 1743 – † 22. september 1808)
• Karol Jozef (* 1. február 1745 – † 18. január 1761)
• Mária Amália (* 26. február 1746 – † 18. jún 1804), manžel Ferdinand Bourbon-Parmský (* 20. január 1751, † 9. október 1802), parmský vojvoda, 6 detí
• Peter Leopold (* 5. máj 1747 – † 1. marec 1792), neskorší cisár Leopold II.
• Mária Karolína (*/† 17. september 1748)
• Mária Johana Gabriela (* 4. február 1750 – † 23. december 1762)
• Mária Jozefa (* 19. marec 1751 – † 15. október 1767)
• Mária Karolína (* 13. august 1752 –  † 8. september 1814), manžel Ferdinand I. (* 12. január 1751 – † 4. január 1825), kráľ Oboch Sicílii.
• Ferdinand Karol Anton (* 1. jún 1754 – † 24. december 1806), manželka Mária Richardis Božena Modenská d'Este (* 7. apríl 1750 – † 14. november 1829)
• Mária Antónia (Antoinetta) (* 2. november 1755 – † 16. október 1793), manžel Ľudovít XVI. (* 23. august 1754, † 21. január 1793), francúzsky kráľ
• Maximilián František (* 8. december 1756 – † 27. jún 1801), kolínsky arcibiskup, münsterský biskup, veľmajster Rádu nemeckých rytierov

Po smrti bol pochovaný v kapucínskej krypte vo Viedni, kam v roku 1780 uložili i ostatky jeho manželky.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému František I. (Svätá rímska ríša)