Zemplín (okres Trebišov)

Archeologické nálezy valcovitých nádob a zlomkov keramiky dokazujú pobyt človeka v lokalite dnešnej obce už v mladšej dobe kamennej (cca 5000 pred Kr.). Tu usadlí roľníci patrili k tzv. potiskej kultúre. Z mladšej bronzovej doby (okolo roku 1000 pred Kr.) pochádza nález súboru 48 bronzových predmetov (kosákov, sekier, dláta, oštepov, noža, meča, sekeromlatov, ihlice, náramkov a nákrčníka), ktorý bol objavený roku 1980. Zaujímavosťou je nález 5 bronzových ingotov a poškodenie všetkých nájdených predmetov, ktoré tak s veľkou pravdepodobnosťou boli zozbierané obchodníkom alebo priamo kovolejárom na pretavenie. Keďže nálezy zo železnej doby sa nachádzali aj pod valom, je isté, že ten bol budovaný až od mladšej doby železnej. Nájdené hrnčiarske pece s kanálom na prívod horúceho vzduchu vychádzajú z keltských pecí a obsahovali tiež typicky keltskú, na kruhu vytáčanú keramiku. Tá je charakteristická výzdobou pásmi, no tiež ornamentami maľovanými bielou, hnedou, čiernou a žltou farbou. Na obetisku boli nájdené veľké železné okovy, ktoré sa v tej dobe používali na krk zajatca.

Rímska doba po sebe zanechala 177 žiarových hrobov z rokov 50 pred Kr. až 200, kedy v oblasti Zemplína žili Kelti a Dáci. Našli sa tiež opaskové spony, náramky, prstene, korálky zo skla, sklovitej pasty, jantáru, kovu, hliny a kameňov, ale aj krčahy, fľaše a poháre.

Zo stredoveku pochádzajú nálezy slovanských črepov, potvrdzujúce osídlenie hradiska v Zemplíne a jeho okolí už v 8. a 9. storočí. Názov Zemplín pochádza zo slova zem, zemlja, čo dokladá slovanské osídlenie. Valom ohradené hradisko je rovnako typickým znakom niekdajšej ochrany obydlí, majetku i zvierat. Tunajší val nesie známky upravenej keltsko-dáckej konštrukcie, upravovanej a udržiavanej až do stredoveku, kedy tu vznikol župný hrad. Pred rokom 1214 tu vznikla kamenná administratívna budova a pravdepodobne aj menší kostol a svoje sídlo tu mal „comes curialis de Zemlu“ - zástupca župana. Župan v tom čase sídlil na hrade v neďalekom Sárospataku a až do začiatku 13. storočia mal hrad v Zemplíne len provinciálny význam. Počas umocňovania kráľovskej moci v župách sa v 13. storočí presunulo sídlo administratívnej správy do Zemplína, ktorý sa tak stal rezidenciou kráľovskej župy a onedlho aj sídlom cirkevnej organizácie – archidiakonátu. Popri hrade vzrastal aj význam trhovej osady, ktorá mala už v 13. storočí právo vyberať mýto a v zemepánskom mestečku (od roku 1426 bol Zemplín mestom) sa tu v rokoch 1299 až 1754 konali župné snemy. Skazu hradu a začiatok úpadku mestečka spôsobilo vypálenie hradu v 17. storočí, ktorý viac neobnovili. Pohromou pre mestečko bol požiar v roku 1803, ktorý zasiahol celé podhradie.

Po vybudovaní novej cesty a železnice mimo Zemplína sa úpadok ešte zvýraznil, čo potvrdzoval i pokles obyvateľstva. Pokým v roku 1869 tu žilo 847 ľudí, v roku 1948 ich bolo 695, v roku 1970 520 a v súčasnosti (2016) už menej ako 390. Nová komunikácia k obci Cejkov bola postavená v 80. rokoch, čím sa skrátilo a zjednodušilo cestovanie a doprava severným smerom k Trebišovu.

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Zemplín

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zemplín (okres Trebišov)

• Oficiálna stránka obce

• Apsida.sk- profil stredovekého kostola