Zemplín (slovenský región)

Ako samostatný administratívny útvar vznikol Zemplín v 11. storočí. Jeho centrom bol sprvu Zemplínsky hrad, neskôr mestečko Zemplín a od polovice 18. storočia Nové Mesto pod Šiatrom. Osídlenie sa do 14. storočia sústreďovalo do Východoslovenskej nížiny. Hornaté oblasti boli osídlené prevažne rusínskym obyvateľstvom v rámci valaskej kolonizácie. Negatívne poznačila obyvateľstvo osmanská okupácia v 16. a 17. storočí, stavovské protihabsburské povstania a hromadná emigrácia chudobného obyvateľstva v priebehu 18. a 19. storočia na Dolnú zem a do zámoria. Najviac sa emigrácia dotkla miest Trebišov, Michalovce, Sečovce, Kráľovský Chlmec, Snina a Zemplín. Niektoré obce boli úplne opustené.[1]

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa územie Zemplína rozdelilo medzi Česko-Slovensko a Maďarsko. Zemplínska župa sa na Slovensku spojila so slovenskou časťou Užskej župy. Súčasťou Užskej župy na Slovensku bol takmer celý okres Sobrance a východná polovica okresu Michalovce. V súčasnosti sa teda aj toto územie bývalej Užskej župy pokladá za súčasť Zemplína a označuje sa niekedy ako mikroregión Sobrance.

Táto rozšírená Zemplínska župa 1.1.1923 zanikla a stala sa súčasťou Košickej (veľ)župy. Roku 1928 bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené.

Počas 2. svetovej vojny sa južná časť slovenského Zemplína stala súčasťou Maďarska a bola pripojená k maďarskej Zemplínskej (Zemplén) a Užskej (Ung) župe. Po skončení vojny boli obnovené predvojnové hranice medzi ČSR a Maďarskom. Na Slovensku je územie Zemplína rozdelené medzi Prešovský kraj a Košický kraj.

V regióne Zemplína (na Slovensku) dnes žije asi 430 000 obyvateľov. Z etnického hľadiska tvoria obyvateľstvo Zemplína: Slováci, Maďari, Rusíni, Ukrajinci a Rómovia. Rusínske a ukrajinské obyvateľstvo obýva predovšetkým Nízke Beskydy od Stropkova, cez Papín až po Sninu. Ako "rusnácke" sa zvyknú označovať aj obce v Slanských vrchoch (od obce Hlinné až po obec Brezina a Byšta) s obyvateľstvom gréckokatolíckeho a pravoslávneho vyznania, ktoré sa však hlási prevažne k slovenskej národnosti. Rusínske obyvateľstvo Zemplína sa delí na dve etnografické skupiny: Lemkov a Pujďakov, alebo Bojkovia. Lemkovia obývajú severnú časť Slovenska od zemplínskej Vyšnej Jablonky na východe až po spišský Veľký Lipník na na západe; zatiaľ čo Pujďaci alebo inak nazývaní Bojkovia, obývajú územie od rieky Pčolinky, horného toku Cirohy až k hraniciam s Poľskom a Ukrajinou. Kvôli výstavbe vodného diela Starina v 80. rokoch 20. storočia zaniklo sedem pujďackých obcí.

V juhovýchodnej časti Zemplína sa nachádza viac ako 20 obcí (Veľký a Malý Kamenec, Strážne, Malý Horeš, Beša, Čičarovce, Krišovská Liesková atď.) so zastúpením obyvateľov maďarskej národnosti väčším ako 80%. Mestskými centrami východoslovenských Maďarov sú Veľké Kapušany (59,6 % Maďarov) a Kráľovský Chlmec (73,6 % Maďarov).

Silné zastúpenie má na Zemplíne aj rómske obyvateľstvo, ktoré je koncentrované najmä v obciach stredného Zemplína. Podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2013 majú majoritné zastúpenie Rómovia v 27 zemplínskych obciach - Pavlovce nad Uhom (67,0 %), Vechec (50,9 %), Hlinné (56,5 %), Trhovište (51,0 %), Malčice (63,6 %), Drahňov (65,0 %), Kamenná Poruba (57,5 %) Číčava (64,8 %), Nižný Žipov (50,3 %), Vŕbnica (75,1 %), Markovce (69,7 %), Lastovce (52,0 %), Blatné Remety (91,5 %) a ďalšie. Najviac Rómov žije v Trebišove (takmer 4 tisíc), a viac ako 2000 Rómov žije v Pavlovciach, Michalovciach a Vranove nad Topľou.

Významnou slovenskou etnografickou skupinou na Zemplíne sú Sotáci. Ich názov je odvodený od opytovacieho zámena "so", ktoré v ich nárečí znamená "čo". Ide o obyvateľov obcí medzi Humenným a Sninou, v oblasti prítokov riek Udava a Ciroha do Laborca a obcí ležiacich južne od mesta Humenné. Druhá skupina Sotákov sú tzv. sobraneckí Sotáci. ktorí obývajú 8 obcí juhovýchodne od Sobraniec.

Z náboženské hľadiska tvorí územie Zemplína hranicu medzi katolíckym západom a ortodoxným východom. V dôsledku etnicky a konfesionálne zmiešaných manželstiev nemožno jednoznačne odvodzovať náboženskú príslušnosť od etnickej. Vo všeobecnosti však platí, že prevažná časť Rusínov a Ukrajincov sa hlási k gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, kým Maďari sú príslušníci kalvínskej reformácie. Obyvateľstvo evanjelického vyznania je koncentrované do okolia Vranova nad Topľou. V minulosti sa na Zemplíne nachádzali významné židovské komunity, predovšetkým v Stropkove, Michalovciach, Kráľovskom Chlmci, Mrázovciach, Sečovciach, Somotore a Vranove nad Topľou.[1]

Slovenský Zemplín patrí medzi najchudobnejšie regióny na Slovensku, s vysokou mierou nezamestnanosti a nízkou podpriemernou mzdou. Najvýznamnejšími centrami zamestnanosti sú Humenné, Michalovce, Trebišov a Vranov nad Topľou.

Humenský zámok, sídlo Vihorlatského múzea

• Zemplínske múzeum v Michalovciach
• Vihorlatské múzeum v Humennom
• Vlastivedné múzeum v Trebišove
• Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach
• Medzinárodná galéria MIRO v Snine

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

• 
  Morské oko
• 
  Morské oko (pohľad zo Sninského kameňa)
• 
  Vihorlat
• 
  Sninský kameň
• 
  Zemplínska šírava s Vihorlatskými vrchmi
• 
  Vinianske jazero
• 
  Biokúpalisko Sninské rybníky
• 
  Bukovské vrchy, Národný park Poloniny
• 
  Brekovský hrad
• 
  Jasenovský hrad
• 
  Hrad Čičva
• 
  Viniansky hrad

• o Zemplíne v diele : TAJOVSKÝ, Jozef Gregor. Malý kultúrny zemepis východného Slovenska : Stolice spišská, šarišská, zemplínska, užhorodská a abanovozámska. V Jekaterinburgu: Československá tlačová kancelária v Rusku, 1919. Knižnica Slovenských hlasov, č. 6. 32 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB

1. BEŇUŠKOVÁ, Zuzana, a kol. Tradičná kultúra regiónov Slovenska. 2. dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2005. 241 s. ISBN 80-224-0853-0. S. 203-212.
2. MAJO, Juraj. Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012. Dostupné online. ISBN 978-80-8121-222-2.
3. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2016-07-06]. Dostupné online.