Mestské časti Sečoviec

Mestské časti Sečoviec nie sú samosprávnymi jednotkami s vlastnými miestnymi úradmi a starostami, ale sú spravované spoločne mestským úradom na čele s primátorom mesta. Sečovce má dve mestské časti – Kochanovce (od roku 1948) a Albinov (od roku 1951).

Kochanovce

Kochanovce boli pôvodne samostatnou obcou s vlastným richtárom a obecnou radou, avšak existenčne veľmi naviazanou na Sečovce.[1] Snahy o jej zlúčenie so Sečovcami spadajú ešte do obdobia prvej ČSR. K pripojeniu ale došlo až po druhej svetovej vojne, na základe uznesenia Miestneho národného výboru (MNV) v Sečovciach č. 20/47 z 9. mája 1947, ktorému predchádzalo uznesenie MNV v Kochanovciach č. 8 a 19/47.[2] Samotnému zlúčenie sa vykonalo 1. apríla 1948,[3] pričom bolo oslávené slávnostným sprievodom mestom.[4] V čase zlúčenia rozloha katastrálneho územia Kochanoviec činila 859 ha a počet domov bol 194.[5]

Ústrednou ulicou mestskej časti je Kochanovská ulica, ktorá je cestou I/19, resp. E50. Ďalšie ulice sú: Dukelská, Gorkého, Ulica Jána Horňáka, Mostová, Sládkovičova, Železničná.[pozn 1]

Albinov
List mjr. Lebedeva z 9. apríla 1945

V 20. storočí sa spomína ako „osada Albinov“, ktorá oplývala samostatným administratívnym postavením, čomu nasvedčuje aj úradný list sovietskeho majora Lebedeva adresovaný starostovi osady (resp. obce) Albinov (rus. старосту села Албино)[pozn 2] 9. apríla 1945 (pozri obrázok vpravo). Taktiež je známe, že Ján Danko bol istý čas starostom Albinova.[6]

V roku 1951, počas funkčného obdobia predsedu MNV v Sečovciach J. Rončinského (1950 – 1952), bol Albinov administratívne zaradený ako mestská časť pod správu Sečoviec.

Poznámky
  1. Pozri aj Zoznam ulíc a námestí v Sečovciach
  2. Názov Albinov je v liste skomolený na Албино (Albino), čo ale pre nedostatky mapových materiálov používaných Červenou armádou (resp. samotný nedostatok týchto materiálov) nebolo neobvyklé.

Referencie
  1. Pozri Kónya 2009, s. 100. „Napriek pomerne vysokému počtu obyvateľov bola obec po celé toto obdobie [19. storočie] z viacerých aspektov viazaná na blízke Sečovce. Patrila do sečovského notárskeho obvodu, v Sečovciach mala poštu, telegraf, žandársku stanicu a všetky okresné úrady. Takisto všetky cirkvi pôsobiace v obci boli fíliami sečovských farností, s výnimkou evanjelickej a. v., ktorá patrila k pozdišovskému zboru a aj deti z Kochanoviec navštevovali školy v blízkom mestečku.“
  2. Žadanský 2009, s. 134
  3. Korčmároš 1978, s. 6, Žadanský 2009, s. 134
  4. Sklenčár 2012, s. 107, fotografia č. 195. Dobová fotografia zaznamenáva sprievod prechádzajúci východnou časťou Hlavnej ulice (dnes Obchodná ulica) v Sečovciach.
  5. Mestský úrad Sečovce 2013. Katastrálne územie mesta Sečovce pritom činilo 2 823 ha a mesto malo 693 domov.
  6. Javorský 1998, s. 6. „Ján Danko bol dlhé roky povozníkom. Na voze ťahanom koňmi vozil krmivo z poľa do maštalí. Obilie zas zvážal do mlyna na Ľovči a i do ďalších mlynov v Sečovciach. Súčasne bol aj starostom Albinova. V tom čase bol v obci bubeník (kissbirov) "Ďura" Rudzik.“

Literatúra

Monografie

  • [Korčmároš, Štefan] (1978), Sečovce v rokoch rozvoja, Sečovce: Vlastivedné múzeum
  • Sklenčár, Peter (2012), Sečovce na starých fotografiách, [Dubnica nad Váhom]: Dubnický technologický inštitút, ISBN 9788089400409

Príspevky v monografiách

  • Kónya, Peter (2009), „Mestečko Sečovce v 14. – 16. storočí“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 82-104, ISBN 8096804383
  • Žadanský, Juraj (2009), „Vývoj mestečka v rokoch 1948 – 1960“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 134-137, ISBN 8096804383

Články v periodikách

  • Javorský, Mikuláš (1998-05-28), „Ján Danko z Albinova má 95 rokov“, Sečovský obzor (Sečovce) 3 (5): 6

Internetové zdroje

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.