Maďari na Slovensku

Maďari sú najväčšia národnostná menšina na Slovensku. Pri Sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 sa k maďarskej národnosti prihlásilo 458 467 osôb (8,5 % obyvateľstva) a k maďarčine ako k materinskému jazyku 508 714 osôb (9,4% obyvateľstva).[1][2] V roku 2019 malo maďarskú národnosť deklarovať 450 122 osôb, čo je 8,25 % populácie.[chýba zdroj][3]

Maďari bývajú primárne v južnej časti krajiny, pozdĺž hraníc s Maďarskom a tvoria väčšinu v okresoch Komárno a Dunajská Streda.

Podiel obyvateľov maďarskej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania z roku 2011.
Podiel obyvateľov maďarskej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania z roku 2001.

Vývoj počtu Maďarov na Slovensku
Rok sčítaniaPočet[3]%Zmena počtuZmena v %
1880 546 458 22,2 - -
1890 633 422 24,6 +97 964 +17,9
1900 749 556 26,9 +116 134 +18,3
1910884 30930,2+134 753+18,0
1921637 18321,3-247 126-27,9
1930592 33717,6-44 846-7,0
1950 354 532 10,3 -237 805 -40,1
1961 518 776 12,4 +164 244 +46,3
1970 554 000 12,2 +35 224 +6,8
1980 559 490 11,2 +5 490 +1,0
1991567 29610,76+7 806+1,4
2001520 5289,68-46 768-9,0
2011458 4678,49-62 061-11,9
2019 450 122 [chýba zdroj] 8,25 -8 345 -1,82
  • Údaje z rokov 1880 – 1910 neuvádzajú počet osôb s maďarskou národnosťou, ale počet osôb, ktoré považujú maďarčinu za svoj materinský jazyk / vo veľa prípadoch, však išlo o jazyk najčastejšie používaný na verejnosti či úradoch (tzv. rokovací jazyk). Sčítanie z roku 1910 je považované za silno zmanipulované a poznačené vtedajšou maďarizačnou politikou.[4][5] Extrémne znížený počet Maďarov pri sčítaní v roku 1950, bol zas výsledkom dočasnej reslovakizácie maďarského obyvateľstva, ktorá sa snažila vyhnúť represiám Benešových dekrétov.

Vývoj počtu Maďarov podľa krajov
kraj počet

2019

 podiel

2019

 sčítanie

2011

 podiel

2011

 sčítanie

2001

 podiel

2001

 sčítanie

1991

 podiel

1991

Bratislavský 25 261 3,77 % 23 888 3,97 % 27 434 4,58 % 32 938 5,43 %
Trnavský 118 848 21,04 % 120 784 21,77 % 130 740 23,73 % 134 205 24,76 %
Nitriansky 161 995 24,02 % 169 460 24,56 % 196 609 27,56 % 216 414 30,19 %
Trenčiansky 1 037 0,18 % 797 0,13 % 1 058 0,17 % 1 268 0,21 %
Banskobystrický 68 447 10,61 % 67 596 10,23 % 77 795 11,75 % 85 427 12,96 %
Žilinský 640 0,09 % 553 0,08 % 660 0,10 % 717 0,11 %
Košický 72 944 9,10 % 74 743 9,44 % 85 415 11,15 % 95 524 12,89 %
Prešovský 950 0,11 % 646 0,08 % 817 0,10 % 803 0,11 %
Spolu 450 122 8,25 % 458 467 8,49 % 520 528 9,68 % 567 296 10,76 %

Obce/mestá s najvyšším počtom Maďarov

Údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011[3]

  1. Komárno – 18 506 (53,88%)
  2. Dunajská Streda – 16 752 (74,53%)
  3. Bratislava – 14 119 (3,43%)
  4. Nové Zámky – 8 863 (22,36%)
  5. Kolárovo – 8 201 (76,67%)
  6. Šamorín – 7 309 (57,43%)
  7. Rimavská Sobota – 7 298 (29,62%)
  8. Veľký Meder – 6 696 (75,58%)
  9. Štúrovo – 6 624 (60,66%)
  10. Košice – 6 382 (2,65%)
  11. Fiľakovo – 5 792 (53,55%)
  12. Kráľovský Chlmec – 5 670 (73,66%)
  13. Veľké Kapušany – 5 604 (59,58%)
  14. Gabčíkovo – 4 711 (87,88%)
  15. Galanta – 4 623 (30,54%)
  16. Šahy – 4 410 (57,84%)
  17. Tornaľa – 4 331 (57,68%)
  18. Rožňava – 3 909 (19,84%)
  19. Bratislava-Petržalka – 3 512 (3,32%)
  20. Želiezovce – 3 501 (48,72%)
  21. Trstice (okr. Galanta) – 3 414 (89,72%)

Obce/mestá s najvyšším percentuálnym zastúpením Maďarov

Údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011[3]

  1. Janice (okr. Rimavská Sobota) – 97,16% (205)
  2. Silická Jablonica (okr. Rožňava) – 95,57% (194)
  3. Brestovec (okr. Komárno) – 95,14% (450)
  4. Vlkyňa (okr. Rimavská Sobota) – 95,11% (331)
  5. Boheľov (okr. Dunajská Streda) – 94,87% (333)
  6. Sap (okr. Dunajská Streda) – 94,39% (505)
  7. Tachty (okr. Rimavská Sobota) – 94,27% (494)
  8. Čiližská Radvaň (okr. Dunajská Streda) – 93,61% (1 128)
  9. Rašice (okr. Revúca) – 93,5% (115)
  10. Ohrady (okr. Dunajská Streda) – 93,49% (1 092)
  11. Kľúčovec (okr. Dunajská Streda) – 93,48% (344)
  12. Malý Horeš (okr. Trebišov) – 93,44% (1 039)
  13. Lenartovce (okr. Rimavská Sobota) – 93,37% (507)
  14. Čičarovce (okr. Michalovce) – 92,82% (827)
  15. Klížska Nemá (okr. Komárno) – 92,69% (482)
  16. Svätuše (okr. Trebišov) – 92,64% (780)
  17. Malé Kosihy (okr. Nové Zámky) – 92,49% (357)
  18. Ňárad (okr. Dunajská Streda) – 92,47% (602)
  19. Dolinka (okr. Veľký Krtíš) – 92,08% (442)
  20. Dolný Štál (okr. Dunajská Streda) – 91,97% (1 742)

Náboženské zloženie Maďarov
Majoritné náboženské vyznanie obcí s maďarskou národnostnou väčšinou (2001).

██ Rímskokatolícka cirkev

██ Reformovaná kresťanská cirkev

██ Evanjelická cirkev aug.vyznania

██ Gréckokatolícka cirkev

██ obec bez maďarskej väčšiny

Náboženské vyznanie/Cirkev Počet (2011)[3] % (2011)Počet (2001)[3]% (2001)Počet (1991)[3]% (1991)
Rímskokatolícka cirkev 317 096 69.2378 70072.8368 41664.9
Gréckokatolícka cirkev 7 206 1.68 0861.66 7641.2
Evanjelická cirkev augsburského vyznania 6 097 1.37 9631.512 3102.2
Reformovaná kresťanská cirkev 70 221 15.380 58215.564 53311.4
Pravoslávna cirkev 166 0.0860.01350.0
Ústredný zväz židovských náboženských obcí 157 0.02400.01220.0
Ostatné 5 930 1.35 7121.14 5750.8
Nezistené a bez vyznania 51 594 11.339 1597.5110 44119.7
Spolu 458 467 100.0520 528100.0567 296100.0

Zastúpenie príslušníkov Rímskokatolíckej cirkvi (69,2 % Maďarov / priemer SR= 62,0 %) a Reformovanej kresťanskej cirkvi (15,3 % Maďarov / priemer SR= 1,8 %) je medzi obyvateľmi maďarskej národnosti nad celoslovenským priemerom, zatiaľ čo zastúpenie obyvateľov bez vyznania (8,1% Maďarov / priemer SR= 13,4 %) bolo pod celoslovenským priemerom a poukazovalo tak na vyššiu religióznosť maďarského obyvateľstva oproti ostatným národnostiam. Vyššiu religiozitu vykazovali už iba príslušníci rusínskej národnosti. Nad celoslovenským priemerom majú svoje zastúpenie medzi obyvateľmi maďarskej národnosti aj Svedkovia Jehovovi (2 637 Maďarov - 0,58 % / priemer SR= 0,32 %), príslušníci Kresťanských zborov (723 Maďarov - 0,16% / priemer SR= 0,14 %) a Starokatolíckej cirkvi (165 Maďarov - 0,04 % / priemer SR= 0,03 %).[3]

Jazykové zloženie Maďarov na Slovensku
Rok 2011[3]
Materinský jazyk Počet Maďarov v %
slovenský 9879 2,15
maďarský 443632 96,76
rómsky 1465 0,32
rusínsky 3 0,00
ukrajinský 12 0,00
český 186 0,04
nemecký 75 0,02
poľský 11 0,00
chorvátsky 9 0,00
srbský 7 0,00
posunková reč 23 0,01
ostatné 49 0,01
nezistený 3116 0,68
spolu 458467 100,00

Maďarský materinský jazyk
Rok 2011[3]
Národnosť Maďarský materinský jazyk v %
slovenská 51505 10,12
maďarská 443632 87,21
rómska 10504 2,06
rusínska 15 0,00
ukrajinská 48 0,01
česká 274 0,05
nemecká 97 0,02
poľská 19 0,00
chorvátska 10 0,00
srbská 7 0,00
ostatné 216 0,04
nezistené 2387 0,47
spolu 508714 100,00

Maďarské etnografické skupiny na Slovensku

Spomedzi Maďarov žijúcich na Slovensku možno vydeliť niekoľko etnografických skupín:

Palóci

Maďarské obyvateľstvo Gemerskej a Novohradskej župy, po maďarsky nazývaných Palócok. Pomenovanie má posmešný charakter. Jedná sa o potomkov Kumánov, ktorí sa na tomto území usídlili v 13. storočí. Delia sa na východných a západných Palócov, podľa konfesionálneho zloženia (katolíci, kalvíni, luteráni) a podľa bývalého spoločenského postavenia (poddaní a zemania)[6].

Barkovia

Maďarsky nazývaní Barkók. Jedná sa o podskupinu Palócov. Väčšina žije v Maďarsku v kraji Barkság, na Slovensku sa jedná o maďarské obyvateľstvo obcí na rieke Gortva. Pomenovanie je hanblivé a vzniklo podľa mena, pôvodom talianskeho veliteľa 40. uhorského husárskeho pluku Vinceho Barca, ktorí na konci 20. rokov 18. storočia táboril v južnom Gemeri a severnom Boršode. Na území Slovenska sa jedná o obce - Gemerský Jablonec, Petrovce, Dubno, Jestice, Hostice, Gemerské Dechtáre a Hajnáčka[6].

Podmevešanci

Po maďarsky Medvesaljak, sú palócki obyvatelia piatich obcí Cerovej vrchoviny (maď. Medves). Vyznávajú katolicizmus. Do polovice 20. storočia boli uzavretí a endogamní. Ide o obce - Večelkov, Studená, Tachty, Stará Bašta a Nová Bašta[6].

Handrbulci

Pomaďarčené nemecké obyvateľstvo Trhyne (dnes súčasť obce Sikenica), ktoré prišlo do obce v roku 1816 z Handlovej. Odlišujú sa katolíckym náboženstvom a nemeckými priezviskami.[6]

Podzoborania

Obyvatelia najsevernejšieho kompaktného maďarského osídlenia na Slovensku - Podzoboria (maď. Zoborvidék), nachádzajúceho sa severne a severovýchodne od Nitry. Pomenovanie (maď. Zoborljiak) dostali podľa zoborskej časti pohoria Tribeč. Ide o obce Bádice (4,66 % obyvateľov - pri sčítaní v roku 2011 udalo maďarskú národnosť / 15,22 % udalo maďarský materinský jazyk) Dolné Obdokovce (58,84 % / 62,21 %), Štitáre (27,02 % / 29,42 %), Nitrianske Hrnčiarovce (21,55 % / 22,23 % ), Hosťová (67,04 % / 69,53 %), Jelenec (26,66 % / 29,91 %), Jelšovce (4,85 % / 10,30 %), Kolíňany (49,68 % / 52,04 %), Ladice (31,85% / 34,28 %), Mechenice (3,25 % / 8,72 %), Pohranice (46,93 % / 51,02 %), Výčapy-Opatovce (2,74 % / 7,84 %) a Žirany (46,94 % / 52,10 %). Voči okolitému slovenskému obyvateľstvu sú endogamní.[6]

Obyvatelia "Matúšovej zeme"

Maďarské obyvateľstvo (maď. Mátyusföldiek) žijúce severne od Žitného ostrova až po Zobor. Meno majú podľa Matúša Čáka. Ich súčasťou sú obyvatelia tzv. Medzivodia (maď. Vizköz), územia medzi Malým Dunajom a Dudváhom.

Obyvatelia "Šiestich dedín krátkych sukní"

Maďarské obyvateľstvo obcí Bíňa, Bruty, Kamenín, Kamenný Most, Sikenička a Pavlová, ležiacich na dolnom toku Hrona, po maďarsky nazývané "Kurtaszoknýás hatfalu".

Žitnoostrovčania

Maďarské obyvateľstvo Žitného ostrova (maď. Csallóköziek) najväčšieho riečneho ostrova v Európe, ležiaceho medzi Malým Dunajom a Dunajom. Zaberá juhovýchodnú časť okresu Bratislava II (Podunajské Biskupice, Vrakuňa), južnú časť okresu Senec (Malinovo, Tomášov, Dunajská Lužná, Hamuliakovo, Kalinkovo, Vlky, Most pri Bratislave a Rovinka), prevažnú časť okresu Dunajská Streda a Komárno. Posmešne je obyvateľstvo nazývané aj Golyvások a Kukkók. Názov etnografickej skupiny vznikol podľa maďarského pomenovania rieky Malý Dunaj - Csalló.[6]

Slávni Maďari

Slávni Uhri z územia dnešného Slovenska – pred rokom 1918

Súčasné slovenské osobnosti maďarskej národnosti

Športovci:

Herci:

Speváci:

  • Katalin Szvorák (* 1958, Lučenec, speváčka)

Politika

Maďarské politické strany

Zaniknuté strany

Politici

Kultúra
  • Új szó, denník v maďarskom jazyku v Bratislave
  • Vasárnap, týždenník v maďarskom jazyku
  • Szabad Újság, týždenník v maďarskom jazyku
  • Kalligram – vydavateľstvo v Bratislave

Referencie
  1. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2021-01-27]. Dostupné online.
  2. BALOGOVÁ, Beata. Census: Fewer Hungarians, Catholics – and Slovaks. The Slovak Spectator (Bratislava: The Rock), 2012-03-05. Dostupné online [cit. 2021-01-27]. ISSN 1335-9843.
  3. www.statistics.sk Štatistický úrad Slovenskej republiky
  4. http://books.google.sk/books?id=jrC1HFgjJxsC&pg=PA272&dq=census+1910+hungary+manipulated&hl=en&ei=h_FdTu2XKcKo8QPkusmbAw&sa=X&oi=book_result&ct=result&sqi=2&redir_esc=y#v=onepage&q=census%201910%20hungary%20manipulated&f=false
  5. http://sk.wikisource.org/wiki/Materiál_slovenských_expertov_na_komárňanských_rokovaniach_v_okt._1938_o_nespoľahlivosti_uhorskej_národnostnej_štatistiky_z_roku_1910
  6. MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 325.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.