Brezina (okres Trebišov)

Brezina (v minulosti Kolbáš, Kolbas, maď. Kolbása)[4] je obec na Slovensku v okrese Trebišov.

Brezina
obec
Brezina v zime
Štát Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Nadmorská výška 179 m n. m.
Súradnice 48°33′00″S 21°33′11″V
Rozloha 12,96 km² (1 296 ha) [1]
Obyvateľstvo 649 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 50,08 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1300
Starosta Mária Baloghová[3] (SMER-SD)
PSČ 076 12 (pošta Kuzmice)
ŠÚJ 528218
EČV TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu		 Obecný úrad
Brezová 151
Brezina
076 12  Kuzmice
E-mailová adresa [email protected]
Telefón 679 12 32
Fax 668 59 50
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Brezina
Webová stránka: obecbrezina.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Slovenský portál

Dejiny

Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú približne z roku 1300. Brezina sa v nich spomína pod menom Kulkassa a Kulbasa. Brezina bola počas svojej histórie prevažne poľnohospodárskou obcou, menšia časť obyvateľstva sa venovala remeslám ako košikárstvo, drevorubačstvo, kováčstvo, tkáčstvo a kolárstvo. Od roku 1920 sa obec nazývala Kolbaš, po maďarsky Kolbása.

Po Prvej viedenskej arbitráži a počas 2. svetovej vojny zostala Brezina súčasťou Česko-Slovenska, resp. neskôr prvej Slovenskej republiky, napriek svojej polohe v blízkosti Maďarska – nachádzala sa v jedinom úseku slovenských hraníc, ohraničeným obcami Slanec, Slanská Huta a Michaľany, kde nedošlo k odstúpeniu územia.

Rozvoj obce sa začal po 2. svetovej vojne. Obec bola oslobodená sovietskou armádou 17. decembra 1944. Do roku 1968 boli upravené miestne komunikácie a v roku 1981 bola dokončená regulácia potoka.

Na základe vyhlášky povereníka vnútra dr. Daniela Okáliho č. A-311/16-II/3-1948[5] z 11. júna 1948 (úradný vestník vlády č. 55 čl. 946/1948) bola obec premenovaná na Brezinu.

Polohopis

Obec Brezina leží v regióne Dolný Zemplín na juhozápade okresu Trebišov, v rovinatej oblasti medzi Slanskými vrchmi, resp. ich časťou Milič a Zemplínskymi vrchmi, v tesnej blízkosti maďarských hraníc (približne 2 km). Susedí s obcami Kuzmice a Kazimír. Obcou preteká potok Izra. V obci začína značkovaná turistická trasa Brezina – Izra (jazero) – Čatorňa (Babia hora, medzi vrcholmi Zbojník/Tolvaj-hegy a Lipovec/Hársas-hegy), ktorou je možné prejsť ďalej do malej obce Pusztafalu v Maďarsku. Chotár obce sa nachádza medzi 135 a 310 m n. m.

Symboly obce

Podľa Heraldického registra [6] má obec tieto symboly prijaté 17. júna 2003. Na erbe je motív poľnohospodárstva a vinohradníctva podľa odtlačku pečatidla z roku 1824.

Erb

V zelenom štíte strieborná bordúra skloneného lemeša, uprostred so sklonenou striebornou ihlou, to všetko sprevádzané vpravo veľkým zlatým pravošikmým klasom na krátkom steble, vľavo zlatým vyrastajúcim viničom s troma striebornými strapcami hrozna (vľavo dvoma) a hore s jedným zlatým listom.

Vlajka

Vlajka má podobu deviatich pozdĺžnych pruhov zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého, bieleho. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Obyvateľstvo

Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 sa z vtedajších 702 obyvateľov približne 86% (605) prihlásilo k slovenskej národnosti, necelých 8% (54) k rómskej a 0,43% (3) k maďarskej národnosti. 24,36 % obyvateľov sa hlásilo k rímskokatolíckej, 51,28 % ku gréckokatolíckej a 11,4% k pravoslávnej viere. Menej ako polovica obyvateľstva bola v ekonomicky aktívnom veku, z nich asi dve tretiny boli zamestnané. V obci bolo 224 domov, z toho 190 obývaných.

Vývoj obyvateľstva

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky
  • Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou z roku 1801. Na konci 19. storočia bola postavená veža. Interiér je zaklenutý plytkou valenou klenbou. Nachádza sa tu kazateľnica v štýle luiséz z doby vzniku kostola, stôl Pána pochádza z roku 1804.[8] Fasády kostola sú členené lizénami. Nad portálom sa nachádza vročenie udávajúce rok výstavby kotola. Veža má nárožné skosenia, ukončená je trojuholníkovými štítmi a vysokou ihlancovou helmicou.
  • Kostol sv. Petra a Pavla
  • Interiér kostola s ikonostasom

Občianska vybavenosť

V obci je zavedený zemný plyn, nachádza sa tu niekoľko obchodov s potravinami a zmiešaným tovarom a pohostinstvo. V obci je futbalové ihrisko a obecná knižnica. V obci je materská škola a malotriedna základná škola. V obci sa každoročne konajú folklórne slávnosti. V obci sa nachádzajú napriek relatívne nízkemu počtu obyvateľov štyri kostoly: gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla, reformovaný kostol, chrám pravoslávnej cirkvi z roku 1994 a rímskokatolícky kostol z roku 2004.

Referencie
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : VEDA, 1998. ISBN 80-224-0530-2.
  5. Vyhláška A-311/16-II/3-1948
  6. Heraldický register SR VI. – str. 20–21
  7. Brezina - Chrám sv. Petra a Pavla [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Brezina - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.