Trnávka (okres Trebišov)
Trnávka (do roku 1948 Ternavka[4]) je obec na Slovensku v okrese Trebišov, ktorá leží približne 800 m západne od mesta Sečovce. Obcou preteká rovnomenný potok, Trnávka, prítok rieky Ondavy.
Trnávka | |||
obec | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Košický kraj | ||
Okres | Trebišov | ||
Región | Zemplín | ||
Nadmorská výška | 177 m n. m. | ||
Súradnice | 48°42′18″S 21°37′12″V | ||
Rozloha | 6,02 km² (602 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 190 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 31,56 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1259 | ||
Starosta | Božena Filková[3] (OĽaNO, SaS) | ||
PSČ | 078 01 (pošta Sečovce) | ||
ŠÚJ | 543829 | ||
EČV | TV | ||
Tel. predvoľba | +421-56 | ||
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Trnávka, 078 01 Sečovce | ||
Telefón | 056/678 23 59 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Košického kraja
| |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Poloha
Intravilán obce sa rozkladá na nive potoka Trnávka, južne od cesty I. triedy 19 (I/19), na ktorú sa pripája do stredu obce vedúca cesta III. triedy 3651.[5]
Dejiny
Prehistorická a protohistorická doba
Na území medzi Sečovcami a Dargovom, ktoré možno považovať za širšie okolie Trnávky, boli pri prieskume archeológov Ladislava Bánesza a Stanislava Šišku (1958)[6] a pri zberoch z oráčiny (1967[6], 1980[7]) nájdené nástroje datované do obdobia mladého paleolitu.
Pavol Mačala a Juraj Macák zistili pri prieskume terénu medzi Sečovcami a Trnávkou (1978) rozsiahle praveké sídlisko, ktorého pozostatky sa rozkladajú na miernom južnom svahu vyvýšeniny skláňajúcej sa k ľavému brehu potoka Trnávka, severovýchodne od vodnej nádrže Sečovce, západne od Sečoviec a južne od cesty I/19. Povrchovým zberom získali množstvo obsidiánovej industrie (čepeľ, čepeľovité a jadrovité odštepy, hrudky obsidiánovej suroviny), no datovanie nálezu bolo problematické; podľa Bánesza sú tieto nálezy najskôr neolitického pôvodu. Zrejme išlo o neolitické dielne špecializujúce sa na výrobu obsidiánových nástrojov. Získaný črepový materiál je skoro bez výnimky atypický, spadajúci prevažne do mladšej bronzovej doby, pričom v ňom prípadne obsiahnuté úlomky staršieho rázu možno s určitými výhradami zaradiť do starej bronzovej doby.[8] Pri zbere južne a západne od Trnávky (1983) boli získané ďalšie nálezy štiepanej kamennej (najmä obsidiánovej) industrie.[9]
V širšom okolí Trnávky sa v mladom neolite nachádzalo sídlisko druhej fázy skupiny Tiszadob-Kapušany kultúry s východnou lineárnou keramikou (Sečovská Polianka). V posledných storočiach 5. tisícročia pred Kr. sa v západopotiskom okruhu z podložia skupiny Tiszadob (za prispenia skupiny Raškovce) vyformovala bukovohorská kultúra, ktorej stopy sú zachytené v Hriadkach i v centre neďalekých Sečoviec, kde sa nachádzalo jedno z najvýznamnejších bukovohorských sídlisk na Východoslovenskej rovine. Medzi Hriadkami a Vojčicami bolo zistené sídlisko značných rozmerov patriace k skupine Tiszapolgár-Csoszhalom-Oborín tiszapolgárskej kultúry.[10]
Stredovek
Dedina Trnávka vznikla ešte v 13. storočí, a to z iniciatívny zemianskeho vlastníka územného majetku. Najstaršia písomná zmienka o Trnávke pochádza z roku 1308, kedy ju nadobudol šľachtic Peter a stala sa majetkovou súčasťou jeho sečovského hradného panstva,[11] ku ktorému začiatkom 14. storočia náležal hrad Braničev a ešte jeden hrad severozápadne od dediny Bačkov. V prvej polovici 14. storočia boli okrem Trnávky a mestečka Sečovce súčasťou sečovského panstva dediny Albínov, Kinčeš, Dvorianky, Filovo, Parchovany, Višňov, Kravany, Stankovce, Sečovská Polianka, Kochanovce, Hriadky, Bačkov, Dargov, Zbehňov a Cabov.[12]
Demografia
Rok | Počet obyvateľov | Počet domov | Zdroj |
---|---|---|---|
1930 | 261 | bez údaja | Československé sčítanie ľudu[13] |
1940 | 257 | 51 | Sčítanie ľudu v Slovenskej republike[13] |
Použitá literatúra
- Gačková, Lýdia (2009), „Sečovce a okolie v praveku a včasnom stredoveku“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 25-32, ISBN 80-968043-8-3
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- Vyhláška povereníka vnútra č. 964/1948 Úr. vest. zo dňa 11. júna 1948, č. A-311/16-II/3-1948 o zmenách úradných názvov miest, obcí a osád na Slovensku. Úradný vestník. 26. jún 1948, č. 55, s. 1283. Dostupné online. [cit. 2020-09-15].
- „Cestná sieť Slovenskej republiky, Okres Trebišov : Stav cestnej siete k 1.1.2020“, Cestná databanka, Bratislava: Slovenská správa ciest, odbor cestnej databanky, c2020, https://www.cdb.sk/files/galleries/mapy-okresov-50-000/trebisov_50-000.jpg, dost. 2020-09-16
- Gačková 2009, s. 25
- Bánesz, Ladislav (1981), „Prieskum Východoslovenskej nížiny“, in Chropovský, Bohuslav, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980, 1. časť, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, str. 24, http://www.cevnad.sav.sk/aktivita_1_1/AVANS_v_roku_1980-1.pdf#page=25, dost. 2020-09-16
- Budinský-Krička, Vojtech (1980), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, in Chropovský, Bohuslav, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1978, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, str. 54-55, http://www.cevnad.sav.sk/aktivita_1_1/AVANS_v_roku_1978.pdf#page=55, dost. 2020-09-16
- Gačková 2009, s. 27
- Gačková 2009, s. 26-27
- Uličný, Ferdinand (2009), „Pôvod Sečoviec“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 35, ISBN 80-968043-8-3
- Uličný, Ferdinand (2009), „Panstvo Sečovce“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 36-37, ISBN 80-968043-8-3
- Soznam obcí na Slovensku podľa administratívneho rozdelenia k 1. septembru 1946, Bratislava: Štátny plánovací a štatistický úrad, 1946, str. 100