Čierna nad Tisou

Čierna nad Tisou (maď. Tiszacsernyő) je mesto na Slovensku v Košickom kraji v okrese Trebišov.

Čierna nad Tisou
maď. Tiszacsernyő
mesto
Námestie pionierov
Znak
Štát Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Nadmorská výška 102 m n. m.
Súradnice 48°25′00″S 22°05′47″V
Rozloha 9,37 km² (937 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 619 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 386,23 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1828
Primátor Marta Vozáriková[3] (MOST-HÍD)
PSČ 076 43
ŠÚJ 528293
EČV TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa mestského
úradu		 Mesto Čierna nad Tisou
Námestie pionierov 151/1
076 43 Čierna nad Tisou
E-mailová adresa [email protected]
Telefón 056 / 6872201
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Košického kraja
Poloha mesta v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Čierna nad Tisou
Webová stránka: ciernanadtisou.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Slovenský portál
Demonym: Čierňan i Tisianskočierňan[4]
Paneláky v Čiernej
Sídlisko v centre mesta
Romské sídlisko

Polohopis

Mesto leží v juhovýchodnom cípe Slovenska na trojmedzí Ukrajiny, Maďarska a Slovenska a na rozhraní spádových území obcí Čierna, Malé Trakany, Veľké Trakany, Biel a Boťany. Obec a neskôr mesto boli budované v súlade s potrebami Česko-Slovenska a Sovietskeho zväzu na zabezpečenie železničnej výmeny tovarov spojenej s ich prekládkou (dôvodom je rozdielny rozchod koľají, používaný na východe Európy a v strednej a západnej Európe), a to pomerne v krátkej dobe.

Ulice

V Čiernej nad Tisou sa nachádza 16 ulíc: Dukelských hrdinov, Jarná, Jesenná, Jesenského, Jilemnického, Hlavná, Letná, Obrancov mieru, Radová, SNP, Školská, Trakanská, Zimná, Záhradná, Železničná, 1. mája a jedno námestie – Námestie pionierov[5].

Vodné toky

Extravilánom mesta preteká rieka Tisa, ktorá tvorí štátnu hranicu s Maďarskom a od centra je vzdialená 5,5 kilometra.

Vodné plochy

V okolí mesta, v katastrálnom území obce Malé Trakany, leží rekreačné stredisko Zlaté piesky Tisa. V týchto miestach rieka Tisa tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. Slovenská strana je lemovaná piesočnými plážami, vytvorenými naplaveným jemným riečnym pieskom.

Symboly mesta

Podľa Heraldického registra[6] má mesto tieto symboly prijaté 21. októbra 1982. Erb predstavuje spojenie zamestnaneckého motívu (koleso rušňa) a hovoriaceho symbolu (čierna farba štítu odvodená od názvu mesta)

Erb

V čiernom štíte koleso rušňa vpravo dolu s protizávažím, všetko strieborné

Vlajka

Vlajka mesta pozostáva z dvoch pozdĺžnych pruhov – bielo-čierneho a čierno-bieleho. V hornom pruhu v žrďovej časti je biely a v dolnom pruhu čierny štvorec. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a je ukončená dvoma cípmi (t. j. jedným zástrihom), siahajúcimi do tretiny jej listu.

Dejiny

Mesto bolo založené v roku 1946 na základe vládneho uznesenia na zabezpečenie výmeny tovarov medzi ZSSR a Československom vybudovaním železničného prekladiska. Na výstavbu sa vyčlenilo územie, ktoré patrilo do katastrálneho územia obce Čierna. Z hľadiska histórie ide o pomerne mladú usadlosť, vybudovanú pre potreby zamestnancov pracujúcich na založenej železnici. Zo začiatku boli vybudované tri drevené stavby, ktoré plnili funkciu ubytovne, obchodu a kultúrnej miestnosti (aj kino).

V prvej etape výstavby bola vybudovaná časť Rodinné domky a dva činžové domy. Súčasne boli postavené drevené stavby – železničná stanica a hospodárska budova železníc. Časom sa oblasť železničného prekladiska rozširovala, čo so sebou prinieslo potrebu budovania ďalších bytov, ako aj budovanie infraštruktúry – školy, škôlky, obchodov, služieb a tiež budovy pre kultúru, ktorá splnila aj historickú úlohu v roku 1968 (rokovanie medzi najvyššími predstaviteľmi ZSSR a ČSSR).

Ako mladá obec od začiatku výstavby disponovala ústredným kúrením, ktoré zabezpečovali dva parné rušne. V druhej etape výstavby boli postavené nová základná škola s vyučovacím jazykom slovenským, budova obecného úradu, ako aj ďalšie obytné bloky a Hotel Úsvit; zo strany železníc to boli nová budova železničnej stanice, rušňového depa, závodu Železničné staviteľstvo a traťová dištancia.

Tretia etapa priniesla so sebou okrem výstavby ďalších obchodných zariadení a obytných blokov aj výstavbu jediného závodu na tomto území – Výrobného závodu AŽD (Automatizácia železničnej dopravy). V 80. rokoch bola výstavba mesta postupne zastavená.

História prekladiska

Prekladisko bolo v počiatku budované ako jednosmerné prekladisko tovaru zo Sovietskeho zväzu a Ďalekého východu do celej Európy. Významnú úlohu zohralo v roku 1947 pri prekládke obilia v dôsledku veľkého sucha. Jeho význam so zvyšujúcim sa objemom prekladaného tovaru postupne rástol. Zo začiatku prevládala prekládka ropy do rafinérie Slovnaft, neskôr rástol objem strojov a zariadení a tiež objem umelých hnojív, nechýbali ani stavebné, potravinárske či iné špeciálne obchodné komodity. Význam prekladiska rástol až do roku 1989, keď vzhľadom na politické zmeny nastal útlm prepravných aktivít.

Obyvateľstvo

Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Čiernej nad Tisou 4 645 obyvateľov, z toho bolo 2 792 maďarskej, 1 554 slovenskej, 244 rómskej, 15 českej, 11 ukrajinskej a 6 rusínskej národnosti.

Významné udalosti

29. júla – 1. augusta 1968 – V Čiernej nad Tisou sa stretli delegácie Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Sovietskeho zväzu pod vedením Alexandra Dubčeka a Leonida I. Brežneva.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Dominantným faktorom ekonomického života v meste je železničné prekladisko. Útlm v jeho činnosti po roku 1989 znamenal aj útlm v miestnej ekonomike.

Doprava
Slovensko-ukrajinská štátna hranica v Čiernej nad Tisou

Slovensko-ukrajinský železničný colný hraničný priechod Čierna nad Tisou – Čop. Do konca 40-tych rokov Čiernu a ukrajinskú Šalamúnovú spájala cesta II. triedy č. 533. Po pripojení Šalamúnovej k ZSSR sovietska pohraničná stráž rozbúrala 100 m cesty č. 533 pri hraničnom stĺpe č. 359 a zatarasila cestu ostnatými drôtmi, takže momentálne neexistuje žiadne cestné spojenie medzi Čiernou nad Tisou a Šalamúnovou. Slovenská a ukrajinská vláda rokujú o rekonštrukcii bývalej cesty č. 533 a otvorení hraničného priechodu.[7]

Dôležité firmy
  • ZSSK Cargo, ZSSK, ŽSR
  • Colný úrad
  • Stredisko výroby AŽD

Školstvo
  • Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským, Školská ul. 160/3
  • Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským, Zimná 8
  • Základná umelecká škola, Školská ul. 168
  • Spojená škola s organizačnými zložkami SOUŽ a OA, Železničná 127

Partnerské obce

Referencie
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Tisianskočierňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Mapa Čiernej nad Tisou na mapy.sk [online]. Mapa Slovakia Plus, [cit. 2010-12-28]. Dostupné online.
  6. Heraldický register SR I. – str. 46–47
  7. Na Ukrajinu má pribudnúť nový hraničný priechod

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.