Dargov (okres Trebišov)
Dargov (do roku 1948 Drahov[4], maď. Dargó)[5] je obec na Slovensku v okrese Trebišov.
Dargov | |||
obec | |||
Kostol Panny Márie Matky ustavičnej pomoci | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Košický kraj | ||
Okres | Trebišov | ||
Región | Zemplín | ||
Nadmorská výška | 252 m n. m. | ||
Súradnice | 48°43′53″S 21°35′05″V | ||
Rozloha | 21,88 km² (2 188 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 596 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 27,24 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1458 | ||
Starosta | Ján Kiš[3] (nezávislý) | ||
PSČ | 076 61 (pošta Bačkov) | ||
ŠÚJ | 528315 | ||
EČV | TV | ||
Tel. predvoľba | +421-56 | ||
Adresa obecného úradu |
Dubčekova 227 | ||
Telefón | 056/678 28 20 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Košického kraja
| |||
Wikimedia Commons: Dargov | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Dejiny
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1321. Spomína sa ako dedina prislúchajúca k panstvu hradu Paruštyan. Obyvatelia obce sa živili zväčša drevorubačstvom a poľnohospodárstvom, neskôr i ťažbou stavebného kameňa (andezit) v blízkom kameňolome. Dargov bol známym najmä počas druhej svetovej vojny. Obec bola takmer celá vypálená a pustošená ustupujúcimi nemeckými vojskami, ktoré na línii Slanec – Dargov – Čemerné vytvorili nepreniknuteľnú obranu (bunkre, zákopy a delostrelecké pozície), kde mali podľa velenia zotrvať ruskú ofenzívu, až do príchodu posíl. Ruskej armáde sa však podarilo túto obranu prelomiť a postupne oslobodiť aj zvyšok Slovenska. Po vojne sa začalo s obnovou obce. Vybudoval sa gréckokatolícky chrám „Matky ustavičnej pomoci” a rímskokatolícky chrám „Božského srdca Ježišovho”. Obec postavila nový kultúrny dom s obecným úradom, je splynofikovaná a napojená na obecný vodovod. V letnom amfiteátri sa každoročne konajú Východoslovenské folklórne slávnosti. V jesennom období sa uskutočňujú Majstrová Slovenska v autokrose. Blízko obce sa nachádza rekreačné stredisko Biele Studničky.
Symboly obce
Podľa Heraldického registra [6] má obec tieto symboly prijaté 24. júla 2004. Na erbe je motív troch pútnikov podľa odtlačku pečatidla z roku 1786, ktorí by mohli predstavovať podľa gréckokatolíckych patrocinií troch cirkevných učiteľov.
Erb
V modrom štíte, v zelenej pažiti stojaci traja striebroodetí, zlatoprepásaní, o zlaté palice sa opierajúci, vzájomne sa prekrývajúci a troma zlatými hviezdami prevýšení pútnici.
Vlajka
Vlajka má podobu deviatich pozdĺžnych pruhov žltého, zeleného, bieleho, modrého, bieleho, modrého, bieleho, zeleného a žltého. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Dedinská zvonica, ľudová drevená stavba na pôdoryse štvorca s otvorenou hornou časťou a stanovou strechou.
Kultúra
- Východoslovenské folklórne slávnosti
- Majstrovstvá Slovenska v autokrose
- Rekonštrukcia bojov druhej svetovej vojny (2009)
Občianska vybavenosť
- Obecný úrad
- Kultúrny dom
- Amfiteáter
- Nákupné stredisko a predajňa so zmiešaným tovarom
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- Vyhláška povereníka vnútra č. 964/1948 Úr. vest. zo dňa 11. júna 1948, č. A-311/16-II/3-1948 o zmenách úradných názvov miest, obcí a osád na Slovensku. Úradný vestník. 26. jún 1948, č. 55, s. 1283. Dostupné online. [cit. 2020-09-15].
- MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- Heraldický register SR VI. - str.26-27