Zrážky

Zrážky sú častice vody, ktoré vznikajú kondenzáciou vodnej pary, a ktoré padajú z oblohy (oblakov) či kondenzujú priamo na zemskom povrchu. Zrážky pokrývajú veľkú časť pojmu hydrometeor.

Zrážkové pruhy vychádzajúce z oblakov
Priemerné zrážky jednotlivých mesiacov na základe dlhodobých meraní
Mapa krajín podľa priemerných ročných zrážok

Zrážky sú jednou z hlavných častí kolobehu vody v prírode. Priemerné množstvo a frekvencia zrážok sú dôležitou charakteristikou zemepisných oblastí a rozhodujúcim faktorom pre úspešné poľnohospodárstvo. Môžu mať kvapalné alebo pevné skupenstvo.

Zrážky dosahujúce až na povrch Zeme vypadávajú len z niektorých typov oblakov.

Rozdelenie

Pri poklese teploty vzduchu pod rosný bod dochádza ku kondenzácii vodnej pary a voda z plynného skupenstva prechádza na skupenstvo kvapalné až pevné a vznikajú zrážky. Zrážky rozdeľujeme podľa miesta vzniku na horizontálne a vertikálne.[1]

Horizontálne zrážky vznikajú vo vrstve vzduchu bezprostredne nad povrchom zeme. Patrí sem hmla - vzduch sa ochladí na alebo pod teplotu rosného bodu a voda začne tvoriť drobučké mikrokvapôčky. Tvorbu hmly podporuje prítomnosť prachových častíc - kondenzačných jadier vo vzduchu. Preto v priemyslových oblastiach bývajú hmly častejšie. Rosa vzniká kondenzáciou vodnej pary pri stretnutí s chladným (pod rosným bodom) povrchom telies. Inovať vzniká pri pomalom tuhnutí - kryštalizácii vody na telesách pri teplotách pod bodom mrazu. Pokiaľ sa stretne relatívne teplý vlhký vzduch so silne podchladeným povrchom (v zime po dlhých silných mrazoch nastáva príliv teplého vzduchu), vznikne na povrchu námraza.[1]

Vertikálne zrážky sa tvoria vo voľnej atmosfére a padajú na zemský povrch ako dážď, sneh, mrholenie, krúpy, atď. Vlhký teplý vzduch stúpa do výšky, kde sa ochladzuje a vodná para kondenzuje a tuhne. Vzostupné vzdušné prúdy udržujú kvapky v mrakoch. Po zoslabnutí vzostupných prúdov sa už neudržia vo výške a padajú na zem. V lete keď je vzduch pri zemi veľmi teplý a obsahuje mnoho vodnej pary a vzostupné prúdy sú veľmi silné , dôjde k vyneseniu vody do veľkých výšok, kde je veľmi nízka teplota a voda stuhne a vzniknú krúpy. Silné prúdy ich držia vo výške a krúpy môžu narastať do veľkých rozmerov než spadnú na zem. Preto je krupobitie miestne, plošne malého rozsahu.[1]

Referencie
  1. BUMERL, Milan. Hydrologie : učební text pro studenty 3.ročníku SOŠ OTŽP Veselí n.L.. Veselí nad Lužnicí : [s.n.], 2003. S. 6.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Srážky na českej Wikipédii.

Pozri aj

Externé odkazy
Portál vedy o Zemi
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.