Kvartér

Kvartér (iné názvy: štvrtohory, antropozoikum, antropogén [1]; zriedkavo: kvaternér [2]; nevžitý tvar: štvrtovršie [3]; zastarano: náplavy[4][5], alúvium [6]) je súčasná perióda kenozoika, ktorá sa začala pred 2,588 miliónmi rokov. Kvartér bol obdobím opakujúcich sa klimatických zmien, glaciálov a interglaciálov. Prevažná väčšina dnešných rastlín a živočíchov má svojich priamych aj nepriamych predkov v tomto období.

Kvartér
Zaradenie
Útvar fanerozoika
← terciér
Časové rozpätie kvartéru
(v miliónoch rokov)
Začiatok 2,588 (± 0,005)
Koniec trvá
Trvanie 2,588
 Portál vedy o Zemi

Postavenie v systéme a hranice

Samotný termín kvartér (quaternaire, z lat. quartus – štvrtý) zaviedol roku 1829 geológ Jules Desnoyers ako pomenovanie sedimentov okolo francúzskej rieky Seiny v oblasti Parížskej panvy. K poznatkom o kvartére neskôr prispel Louis Agassiz, keď v roku 1837 prezentoval ucelenú glaciálnu teóriu. Charles Lyell o dva roky neskôr spresnil datovanie pleistocénu na základe skamenelých pozostatkov zvierat. Edward Forbes v tej dobe pozoroval paralelu medzi zaľadneniami a pleistocénom. Kvartér v modernom ponímaní zaviedol roku 1832 Marcel de Senes[7].

Sporné je postavenie kvartéru v chronostratigrafickej hierarchii:

  • Staršie členenia považovali za kvartér hlavne holocén a pleistocén (podľa starej definície, teda so spodnou hranicou 1,8 milióna rokov)[8][9].
  • Medzinárodná komisia pre stratigrafiu (ICS) v roku 2004 pojem kvartér ako oficiálny systém resp. periódu zrušila[10]. V roku 2005 však kvartér znova zaviedla a rozhodla, že v jej systéme je jeho spodnou hranicou vek 2,588 miliónov rokov. Kvartér v tomto ponímaní zahŕňal holocén, pleistocén (podľa starej definície) a vrchnú časť pliocénu (podľa starej definície) – gelas. Kvartér sa vtedy z klasifikačného hľadiska stal špeciálnu podjednotkou kenozoika (tzv. subéra), pričom bol vrchnou časťou neogénu. Terciér bol zároveň vyradený z oficiálnej klasifikácie. Od roku 2007 ICS zmenila definíciu a postavenie neogénu tak, že už netrvá dodnes (ako v dovtedajšom systéme), ale predchádza kvartéru, a kvartér dostal rovnaké postavenie ako neogén – teda postavenie periódy.[11]. Diskusie o definícii kvartéru však prebiehali aj naďalej, pretože sa vo vtedajšom členení kvartér nezačínal prvým stupňom pleistocénu (1,8 mil. rokov), ale posledným stupňom pliocénu (2,6 mil. rokov). V roku 2009 preto ICS rozhodla, že posunie spodnú hranicu pleistocénu na 2,588 milióna rokov (t. j. bázu stupňa gelas), teda na tú istú hranicu ako kvartér[12]. Touto zmenou sa dosiahlo to, že odteraz splýva dolná hranica kvartéru, pleistocénu a (štvrtohornej) ľadovej doby.

Delenie

Členenie kvartéru a pleistocénu podľa ICS z roku 2009[12]:

Systém/Perióda Stupeň Podstupeň Začiatok (v mil. rokov)
Kvartér holocén - 0,0118
pleistocén vrchný pleistocén 0,126
jón (Ionian) 0,781
kaláber (Calabrian) 1,806
gelas (Gelasian) 2,588

Po kvartéri nasleduje v tomto systéme neogén resp. terciér.

Americká geologická asociácia v roku 2009 člení pleistocén inak, a to len na:

  • kaláber (t. j. pleistocén podľa starej definície) a
  • gelas

Spodná hranica hranica je rovnako ako pri súčasnej tabuľke ICS 2009 na hranici 2,588 mil. rokov[13].

Členenie kvartéru podľa ICS z roku 2005 a mnohých iných autorov je takéto:

  • holocén (do 11 800)
  • pleistocén podľa starej definície (do 1,806 mil.)
  • časť pliocénu podľa starej definície – konkrétne gelas (do 2,588 mil.)

Kvartér z pohľadu histórie

Kvartér (2009) zodpovedá (štvrtohornej) ľadovej dobe. Pleistocén spadá do paleolitu (okrem zhruba polovice neskorého paleolitu). Holocén zahŕňa posledných 11 500/11 800 rokov (pozri pod holocén), a teda z historického hľadiska približne polovicu neskorého paleolitu, ďalej mezolit a ďalšie obdobia až dodnes.

Geológia

Geologicky kvartér nadväzuje na treťohory, pokračovalo alpínske vrásnenie. Podnebie bolo typické periodickými poklesmi teplôt, ktoré vyúsťovali do ľadových dôb, zvaných glaciály. V priebehu týchto období došlo k rozšíreniu pevninských ľadovcov, v našej oblasti mala krajina vzhľad tajgy až tundry. V medziľadových dobách (interglaciály) dochádzalo k otepleniu asi na dnešnú úroveň. Predpokladá sa, že ľudstvo sa dnes nachádza práve medzi dvoma ľadovými dobami.

Život v kvartéri

Ľadové doby

Oblasti, ktoré pokrýval ľadovec boli prakticky bez akejkoľvek vegetácie. Počas chladných období bola do oblastí strednej Európy rozšírená flóra, ktorá je dnes typická pre arktické oblasti. V periglaciálnej oblasti najviac ovplyvnenej blízkou prítomnosťou ľadovcov (tundre) boli rozšírené machy, lišajníky, Dryas octopetala (podľa nej sa flóra typická pre chladné oblasti označuje tiež Dryasová flóra), zakrpatené vŕby Salix polaris, brezy Betula nana. Teplejšiu oblasť stepí pokrývali trávy, kríkové vŕby a brezy, jalovec, či zakrpatené borovice. V pásme lesov – tajge rástli najmä jedle a borovice. V neglaciálnom pásme, ktoré nebolo natoľko ovplyvnené ľadovcami sa nachádzalo mierne pásmo so zmiešanými, či listnatými lesmi.

Vo vývoji živočíchov boli v kvartéri najdôležitejšie cicavce, ktorých fosílne pozostatky sú dodnes hojné, ale stratigraficky významné boli aj niektoré druhy mäkkýšov. Počas ľadových dôb došlo k poklesu druhovej diverzity mäkkýšov. Typické boli hlavne gastropódy Helicopsis striata a Chondrula tridens. V sprašiach sú dnes časté nálezy rodu Pupilla, Columella a Trichia. Z cicavcov v oblasti strednej Európy žili napríklad mamuty srstnaté, nosorožce srstnaté, kone, pižmone, soby a lumíky.

Medziľadové doby

Typickým predstaviteľom fauny medziľadových dôb bol lesný slon Paleoxodon antiquus, rozšírené tiež boli jeleňovité, medzi nimi aj obrovský Megaceros giganteus s rozpätím parohov až 3 metre, šabľozubé mačkovité šelmy (Machairodus), jaskynné levy, jaskynné medvede, kone a hyeny. Z ostatných živočíšnych kmeňov boli významné lesné spoločenstvá s rodom Helicigona banatica, Zonitoides sepultus, Viviparus diluvianus.

Pre ľadové aj medziľadové doby boli pomerne významné i hlodavce napr. druhy mimomys a avricola.

Referencie
  1. štvrtohory. In : ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. s. 611
  2. REISENAUER, Roman, ed. et al. Co je co?: příručka pro každý den. 2 . 2. vyd. Praha: Pressfoto, 1983. S. 38
  3. SAMUEL, O. Deväťdesiatpäť rokov profesora Jána Volka-Starohorského. In: Geologické práce - Správy 67, 1977 , S. 12
  4. KREJČÍ, Jan. Geologie cili nauka o utvarech zemskych (se zvlastnim ohledem na krajiny Ceskoslovanske). [s.l.] : Augusta, 1860. 110 s. S. 223.
  5. alúvium. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 51.
  6. Pozri zdroje v článku alúvium
  7. Andusov, D., Samuel, O. (Editori), 1983: Stratigrafický slovník Západných Karpát 1. A – K. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, s. 435
  8. Veľký, J. a kolektív, 1979: Encyklopédia Slovenska. III. zväzok K-M. Veda, Bratislava, s. 289 – 290
  9. Marko, F., Reichwalder, P., Jablonský, J., Vojtko, R., 2007: Geologické mapovanie. Univerzita Komenského, Bratislava, 110 s.
  10. Gradstein, F., Ogg, J., Smith, A. (Editori) 2004: A Geologic Time Scale 2004: Cambridge University Press, 589 p.
  11. International Commission on Stratigraphy. International stratigraphic chart 2008 [online]. [Cit. 2009-08-01]. Dostupné online.
  12. International Commission on Stratigraphy. Ratification of the definition of the base of Quaternary System/Period (and top of the Neogene System/Period), and redefinition of the base of the Pleistocene Series/Epoch (and top of the Pliocene Series/Epoch). [online]. [Cit. 2009-08-02]. Dostupné online.
  13. Walker, J.D., Geissman, J.W., 2009: 2009 GSA Geologic Time Scale. GSA Today, s. 60 – 61

Pozri aj

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.