Atletika
Atletika je jedna z hlavných športových disciplín, ktorá pôvodne zahŕňala prirodzené pohyby človeka, dnes sem však patrí:
- beh (hladký, prekážkový, štafetový, cestný, terénny)
- atletická chôdza
- viacboj
- skok (do výšky, o žrdi, do diaľky, trojskok)
- vrh guľou a hod diskom, hod oštepom, hod kladivom
 |
Športový portál |
Majstrovstvá sveta v atletike sa konajú každé dva roky, Majstrovstvá Európy v atletike sa konajú každé štyri roky. Organizácie atletiky je Medzinárodná atletická federácia (IAAF) založená v roku 1912.
V staroveku atletika znamenala telesné cvičenie, zápas, prirodzené ľudské pohyby. Novodobá atletika sa rozvinula v 19. storočí v Spojenom kráľovstve, odtiaľ sa rozšírila po svete.
Dráhový beh
Prvá a jediná súťažná disciplína na prvých olympijských hrách (776 pred Kr.) bol beh na dĺžku štadióna, teda štadiónny beh – dráhový beh. V Európe v tú dobu ale vzniklo aj niekoľko iných “hier“
- Panhelénske hry:
- Pýtické hry (založené roku 527 pred Kr.) konané v Delfách každé 4 roky
- Nemejské hry (založené roku 516 pred Kr.) konané v Nemei (Argolis) každé dva roky
- Isthmické hry (založené roku 523 pred Kr.) konané v koryntskom Isthmii každé dva roky
- Rímske hry – Vychádzajúc viac z Etruských koreňov než čistých gréckych, boli Rímske hry menej zamerané na beh a iné atletické disciplíny. Najväčšiu pozornosť sústreďovali na preteky bojových vozov či zápasenie, tak ako etruské športy gladiátorských bojov.
- Tailteannské hry (založené roku 1829 pred Kr.) konané v blízkosti Teltownu v Írsku. Toto tridsaťdňové stretnutie zahŕňalo bežecké disciplíny ale aj hádzanie kameňov a iné.
Ostatné národy ako Kelti, Germáni či Góti nasledovali Rimanov v atletických disciplínach. Tieto však často súviseli s bojovým tréningom. V stredoveku trénovali synovia šľachticov najmä beh, skoky a rôzne formy boja, dodatočne potom jazdu na koni a rytierske boje. Súťaženie medzi rivalmi ale aj priateľmi bolo bežné na oficiálnej aj neoficiálnej úrovni. Každoročne od roku 1796 – 1798 sa konala vo Francúzsku “L'Olympiade de la République” ako skorý predchodca moderných Olympijských Hier ako ich poznáme teraz. Premiérové podujatie sa skladalo z atletických ale aj starovekých disciplín, známych z Grécka. Olympiáda z roku 1796 je označovaná ako tá, ktorá uviedla metrický systém do športu.
V 19 storočí vzrástol záujem o formálnu organizáciu moderných podujatí, najmä vo Francúzsku, Nemecku a Veľkej Británii. To zahŕňalo tiež začlennie športu a cvičenia do škôl. Kráľovská vojenská akadémia v Sandhurste (RMAS) si v tomto vyslúžila prvenstvo v rokoch 1812 a 1825, žiaľ bez žiadnych zjavných dôkazov. Prvé zaznamenané stretnutie boolo zorganizované v Shewsburym Shropshire v roku 1840 Kráľovskou Shewsburskou školou. Existujú tiež detaily stretnutia v množstve listov napísaných 60 rokov neskôr C.T. Robinsonom, ktorý bol vtedajším žiakom v rokoch 1838 až 1841. Kráľovská vojenská akadémia vo Woolwichy zorganizovala síce prvé športové podujatie v roku 1849, no prvá pravidelná súťaž sa konala na Exeterskej univerzite v Oxforde od roku 1850.
Moderné atletické disciplíny sú zvyčajne organizované pomocou 400-metrového okruhu, na ktorom sa koná väčšina z bežeckých podujatí. Iné atletické disciplíny (skoky, vrhy) využívaju potom miesto vnútri okruhu.