Zemplínska župa (Uhorsko)

Zemplínska župa resp. Zemplínska stolica resp. Zemplínsky komitát (iné názvy: Zemplín, v 13. a prvej polovici 14. storočia: Potocký komitát[5]; lat. comitatus Zempliniensis alebo Zemplinum, nem. Komitat Semplin/Sempliner Gespanschaft alebo Semplin, maď. Zemplén (vár)megye alebo Zemplén) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.

Zemplínská župa
Župa v Uhorsku
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko
Súčasné štáty Slovensko, Maďarsko
Sídlo župy Sátoraljaújhely
Rozloha 6 269 km²
Obyvateľstvo 343 194 (1910) [1]
 -   275 175 (1880) [2]
Hustota 54,7 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[3]		 Slováci 27,1 %
Maďari 56,5 %
Rusíni 11,4 %
Nemci 2,8 %
Národnostné
zloženie (1880)[2]		 Maďari 43,48 %
Nemci 4,72 %
Slováci 37,33 %
Rumuni 0,01 %
Rusíni 10,98 %
Srbi a Chorváti 0 %
Ostatní 0,35 %
Náboženské
zloženie (1910)[4]		 Rímskokatolícke 38,6 %
Gréckokatolícke 30,0 %
Reformovaná k.c. 19,7 %
Evanjelické a.v. 2,0 %
Židovské 9,6 %
Wikimedia Commons: Zemplén County
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

V súčasnosti je Zemplín na Slovensku aj názov neformálneho a turistického regiónu na Slovensku, zodpovedajúceho pôvodnej župe v rozsahu územia Slovenska, často však vrátane územia Užskej župy, o ktoré bol Zemplín rozšírený v roku 1918.

Uhorský komitát/župa/stolica

Zemplínska župa na severe susedila s Poľskom, neskôr s Haličom - rakúskou provinciou, dnes súčasť Poľska a Ukrajiny, ďalej s Abovskou stolicou (neskôr Abovsko-turnianskou), Boršodskou, Sabolčskou, Šarišskou a Užskou župou.

Územím Zemplína pretekajú rieky Bodrog, Hornád, Laborec, Latorica, Ondava, Tisa, Topľa. Rozloha župy v roku 1910 bola 6269 km².

Centrum

Administratívnym centrom Zemplína bol Zemplínsky hrad. V 13. a prvej polovici 14. storočia aj Blatný Potok. V 14. storočí sa centrom stalo mesto Zemplín. V rokoch 1470 – 1490 zasadala sedria v Sečovciach. Od roku 1748 bolo centrom stolice/župy Nové Mesto pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) v súčasnom Maďarsku.[5]

Rody vládnucich županov

Počas stredoveku sa na poste hlavného župana striedali najmä príslušníci týchto rodov[5]:

  • Drugetovci (v 16. a 17. storočí len tento rod; v rokoch 1556-1684 len traja župani neboli z tohto rodu)
  • Palóciovci (páni z Pavloviec)
  • Peréniovci
  • Rozgoňovci (páni z Rozhanoviec)

Dejiny

Zemplínsky komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku. Súčasťou Uhorska (nie celé územie) sa možno stal okolo roku 1018 za panovania kráľa Štefana I.. Severné hranice Uhorska sa posúvali čoraz viac na sever, až kým na konci 12. storočia sa hranica medzi Poľskom a Uhorskom neustálila na hrebeni Karpát tak, ako ju poznáme dodnes. Popri Zemplínskom hrade bol významným centrom aj Blatný Potok (Sárospatak), samotný komitát bol v 13. a 14. storočí známy ako Potocký komitát (comitatus de Potok). Na juhu Zemplínskeho komitátu existoval Serenčský komitát, ktorý splynul so Zemplínskym komitátom najneskôr koncom 14. storočia, no ešte koncom 16. storočia sa jeho územie rozlišovalo ako Dolnozemplínska stolica. [5]

V 13. storočí sa aj Zemplínsky komitát zmenil na zemiansku (šľachtickú) stolicu. [5]

Počas tureckých výbojov v strednej Európe sa územie Zemplína nikdy nestalo súčasťou Osmanskej ríše.

V roku 1622 (Mikulovský mier) sa stolica stala súčasťou Sedmohradského kniežatstva, no po smrti Gabriela Bethlena sa opäť vrátila Uhorsku. Roku 1645 opäť pripadla Sedmohradsku (Linecký mier), no po smrti Juraja I. Rákociho sa opäť stala súčasťou Uhorska.[5]

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa územie Zemplína rozdelilo medzi Česko-Slovensko a Maďarsko. Zemplínska župa sa na Slovensku spojila so slovenskou časťou Užskej župy. Súčasťou Užskej župy na Slovensku bol takmer celý okres Sobrance a východná polovica okresu Michalovce. V súčasnosti sa teda aj toto územie bývalej Užskej župy pokladá za súčasť Zemplína a označuje sa niekedy ako mikororegión Sobrance.

Zemplínska župa na východe Slovenska

Náboženské zloženie

Na severe a severovýchode prevažovalo gréckokatolícke obyvateľstvo, na juhu prevažovali kalvíni a v strednej časti župy rímskokatolíci. Severovýchodne od Trebišova a v okolí Vranova tvorili v niektorých obciach väčšinu evanjelici. Významnú menšinu tvorilo židovské obyvateľstvo.

zdroj: ksh.hu

vyznanie (1890) počet v %
spolu 299 197 100,0
rímskokatolícke 110 982 37,1
gréckokatolícke 92 220 30,8
pravoslávne 37 0,0
evanjelické (luteránske) 6 780 2,3
reformované (kalvínske) 58 671 19,6
unitárske 10 0,0
židovské 30 491 10,2
iné 6 0,0
Dominantné náboženstvá v obciach Zemplínskej župy, podľa sčítania v roku 1890.

Jazykové zloženie

Do 15. storočia žili na území stolice prevažne Slováci a Maďari, neskôr počas valašskej kolonizácie k nim pribudli Rusíni, obývajúci hlavne sever a severovýchod stolice. Výnimku tvorila iba rusínska obec Komlóska na juhu, neďaleko mesta Blatný Potok / Sárospatak. Maďari obývali prevažne južnú časť župy, väčšinu tvorili v mestách Nové Mesto pod Šiatrom / Sátoraljaújhely, Blatný Potok / Sárospatak, Kráľovský Chlmec a Tokaj. Slováci obývali centrálnu časť župy. Väčšinu tvorili napríklad v Stropkove, Snine, Vranove, Humennom, Trebišove a Michalovciach. Nemci tvorili väčšinu v troch obciach, ležiacich na dnešnom území Maďarska: Rátka (nem. Ratkau), Károlyfalva (nem. Karlsdorf) (dnes časť Sátoraljaújhely) a Hercegkút (v minulosti Trauczonfalva (nem. Trautsendorf)).

Dominantný jazyk v obciach Zemplínskej župy, podľa sčítania z roku 1890.

zdroj: ksh.hu

jazyk (1890) počet v %
spolu 299 197 100,0
maďarský 141 188 47,2
nemecký 15 511 5,2
slovenský 107 477 35,9
rumunský 74 0,0
rusínsky 31 036 10,4
chorvátsky 81 0,0
srbský 16 0,0
slovinský 1 0,0
iný 3 813 1,3

Okresy

Zemplínska stolica sa pôvodne delila na štyri slúžnovské okresy pomenované číslami (Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtí slúžnovský okres) a menami slúžnych.[5]

Roku 1773 sa už okresy volali nasledovne[5]:

    • Podhorský (Processus submontanus)
    • Ostrovný (Processus insulanus)
    • Vranovský (Processus Varanoviensis)
    • Michalovský (Processus Nagy Mihályiensis)
  • Na začiatku 19. storočia sa župa delila na šesť okresov (Vranovský a Michalovský boli rozdelené):
    • Novomestský (Processus Ujhelyiensis) (bývalý Vranovský s.o.)
    • Stropkovský (Processus Sztropkoviensis) (bývalý Vranovský s.o.)
    • Michalovský (Processus Nagy-Mihályensis) (bývalý Michalovský s.o.)
    • Ohradziansky (Processus Göröghinensis) (bývalý Michalovský s.o.)
    • Tokajský (Processus Tokajensis) (totožný s Prvým s.o.)
    • Zemplínsky (Processus Zempliniensis) (takmer totožný s Druhým s.o.)

V roku 1910 sa Zemplínska župa delila na tieto okresy[5]:

Referencie
  1. 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
  3. 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
  4. 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
  5. ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 160–167.

Ďalšia literatúra
  • ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6.

Pozri aj

Iné projekty


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.