Klin nad Bodrogom

Obec leží na rieke Bodrog neďaleko od maďarskej štátnej hranice a približne 22 kilometrov juhozápadne od mesta Kráľovský Chlmec. V katastrálnom území obce sa nachádza najnižšie položené miesto na Slovensku s nadmorskou výškou 94,3 m n. m.

Súčasný erb obce navrhli Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák na základe odtlačku pečatidla obce z druhej polovice 18. storočia. Bol prijatý 3. augusta 2006 uznesením Obecného zastupiteľstva v Kline nad Bodrogom č. 82/2006 a zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou K-263/2008. Blazón erbu znie: „V zelenom štíte strieborný sklonený klin, zaseknutý do zlatého pňa, sprevádzaného vpravo zlatou hviezdou – to všetko ovenčené zlatými vetvičkami.“ Vlajka má podobu deviatich pozdĺžnych pruhov – bieleho, zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého. Má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.[6]

Obec sa po prvýkrát spomína v roku 1378 pod názvom Zek. V priebehu ďalších storočí sa názov niekoľkokrát zmenil - v roku 1479 Zewg, 1773 Szögh, 1786 Sögh, Sega, v roku 1808 bol upravený na Szög, Szeg a od roku 1863 niesla obec názov Bodrogszög[5]. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako prevažne maďarská s 355 obyvateľmi[7]. Štatistika z roku 1910 vykazovala v Kline nad Bodrogom už len 276 obyvateľov, všetkých maďarskej národnosti[8].

Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období sa používal poslovenčený názov Bodrogsek i pôvodný maďarský Bodrogszög[5]. V novembri 1938 po Viedenskej arbitráži pripadla obec Maďarsku, no po druhej svetovej vojne bola opätovne pričlenená k ČSR. V roku 1948 došlo k zmene názvu preložením maďarského Bodrogszög na Klin nad Bodrogom[5]. V rokoch 1961 až 1990 bola obec súčasťou neďalekej Stredy nad Bodrogom.

Obec patrí do slovensko-maďarskej etnickej oblasti. Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 sa k maďarskej národnosti hlási 48 % obyvateľstva obce, hoci počet obyvateľov, ktorí udávajú maďarčinu ako svoj materinský jazyk predstavuje až 75 %. 53 % obyvateľov (resp. 64 % veriacich) sa hlási k rímskokatolíckej konfesii, podstatne menej je gréckokatolíkov a kalvínov.

Z 213 obyvateľov bolo v roku 2011 ekonomicky činných 112 ľudí, pričom väčšina z nich pracovala vo verejnej správe a obrane (16 obyvateľov), v odvetví pozemnej a potrubnej dopravy (13), vo veľkoobchode (8), v zdravotníctve (7), v maloobchode (6) a v pôdohospodárstve (6). Za prácou dochádzala polovica (61) ekonomicky činných obyvateľov.[9]

Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Kline nad Bodrogom 195 obyvateľov, z toho bolo 117 maďarskej, 76 slovenskej a 2 rusínskej národnosti.

• Oficiálna stránka obce
• Apsida.sk- profil gotického kostola