Koloman Belopotocký

Ján Nepomuk Koloman Belopotocký (staršie Belopotoczky, v literatúre niekedy aj ako Belepotoczky; pokrstený ako János Kálman Bielopoloczky) (* 6. február 1845, Ružomberok[1]  –  † 15. december 1914 Veľký Varadín (Oradea), dnešné Rumunsko) bol rímskokatolícky duchovný, poľný vikár rakúsko-uhorskej armády.

Koloman Belopotocký
titulárny biskup trikarský
veľkoprepošt veľkovaradínsky
emeritný apoštolský poľný vikár c.a.k. armády
Štát pôsobeniaRakúsko-Uhorsko
Funkcie a tituly
Veľkoprepošt veľkovaradínsky
1911 – 1914
Apoštolský poľný vikár c.a.k. armády
1890 – 1. jún 1911
Biografické údaje
Narodenie6. február 1845
Ružomberok
Úmrtie15. december 1914 (69 rokov)
Veľký Varadín (Oradea), dnešné Rumunsko
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka14. jún 1868 (23 rokov)
Brixen, Tirolsko, dnešné Taliansko
Biskup
Menovanie16. jún 1890 (45 rokov)
František Jozef I.
Potvrdenie22. júl 1890 (45 rokov)
Konsekrácia5. október 1890 (45 rokov)
Katedrála sv. Martina, Spišská Kapitula
SvätiteľJuraj Čáska
biskup spišský
Odkazy
Koloman Belopotocký na catholic-hierarchy.org angl.
Koloman Belopotocký
 Biografický portál

Životopis

Narodil sa v rodine Ľudovíta Belopotockého a jeho manželky Eufrozíny rod. Malarčékovej. Gymnaziálne štúdia absolvoval v Ružomberku a Levoči. Teológiu študoval na univerzite v Innsbrucku ako bohoslovec spišskej diecézy.[2] 14. júna 1860 ho vysvätili na kňaza v tirolskom Brixene (dnes Taliansko). Na viedenskej univerzite pokračoval v teologickom štúdiu a v roku 1872 tam získal titul doktor teológie. Následne pôsobil ako profesor teológie a rektor v seminári na Spišskej Kapitule. V roku 1876 ho ostrihomský arcibiskup Ján Šimor povolal za rektora do centrálneho seminára v Budapešti. Od roku 1882 pôsobil vo Viedni na Frintaneu (Augustineu) a zároveň bol dvorným kaplánom rakúskeho cisára.

6. júna 1890 ho František Jozef I. vymenoval za apoštolského poľného vikára, t.j. najvyššieho duchovného rakúsko-uhorských ozbrojených síl. Apoštolský poľný vikár bol fakticky biskup personálnej diecézy, ktorá zahŕňala celú ríšu a do jej jurisdikcie patrili všetci príslušníci rakúsko-uhorskej armády, námorníctva a žandárstva, ako aj ich rodiny. Toto menovanie bolo potvrdené svätou stolicou 22. júla 1890 a bol menovaný za titulárneho biskupa trikalského. Biskupské svätenie prijal z rúk spišského biskupa Juraja Čásku v katedrále sv. Martina v Spišskom Podhradí. V tom istom roku sa stal aj kanonikom latinskej katedrálnej kapituly vo Veľkom Varadíne.

V pozícii poľného vikára pôsobil 21 rokov, tejto funkcie sa vzdal 1. júna 1911. Následne pôsobil ako veľprepošt katedrálnej kapituly vo Veľkom Varadíne, kde aj v roku 1914 zomrel.

Udelené biskupské svätenia

Hlavný svätiteľ
  • Anton Fetser, 1906, pomocný biskup veľkovaradínsky, neskôr biskup rábsky (Győr)
  • Imrich Bjelik, 1913, Belopotockého nástupca vo funkcii poľného vikára

Hlavný spolusvätiteľ
  • Wolfgang Radnai, 1902, pomocný biskup veľkovaradínsky, neskôr biskup banskobystrický
  • Mikuláš Széchenyi de Sárvár et Felsővidék, 1902, biskup rábsky a neskôr biskup veľkovaradínsky
  • Augustín Fischer-Colbrie, 1905, pomocný biskup-koadjútor a neskôr sídelný biskup košický
  • Hermann Zschokke, 1910, pomocný biskup viedenský

Referencie
  1. Záznam o krste v matrike farnosti Ružomberok
  2. TAKÁCS, Emma. Belopotoczky Kálmán. In: Magyar Katolikus Lexikon. Ed. Diós, István. Budapest : Szent István Társulat. [Cit. 2014-07-25]. Dostupné online. (maď.)

Iné projekty

Externé odkazy


Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Coloman Belopotoczky na nemeckej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.