Paneurópske dopravné koridory
Európsky projekt Paneurópskych dopravných koridorov bol začatý v r. 1991 na konferencii v Prahe. Na druhej Paneurópskej dopravnej konferencii na Kréte v marci 1994 bolo definovaných deväť koridorov, ako hlavné dopravné osi medzi EÚ a štátmi strednej a východnej Európy, s požiadavkou prvých investícií v priebehu nasledujúcich desiatich až pätnástich rokov. Jej závery boli upresnené a doplnené na tretej konferencii v Helsinkách v roku 1997. Vďaka skončeniu konfliktov medzi štátmi bývalej Juhoslávie bol tiež navrhnutý desiaty koridor.
Preto sú tieto koridory niekedy uvádzané ako „Krétske koridory“ alebo „Helsinské koridory“ bez ohľadu na ich polohu.
Deväť koridorov je vedených viac-menej (podľa možností) súbežne ako cestné a železničné. Niektoré z týchto deviatich sa pri konci vetvia, prípadne majú z trasy odbočku, pričom oba tieto prípady sú v tabuľke v kapitole „Prehľad koridorov" značené ako vetvy. Desiaty, č. VII, je koridor vodný – tok Dunaja. Táto sieť koridorov spája Európu od Atlantiku po Ural a od Škandinávie po Stredozemné more.
Tieto rozvojové koridory sú zatiaľ odlišné od Transeurópskej dopravnej siete, ktorá zahŕňa všetky hlavné trasy v EÚ. Existujú návrhy na zlúčenie týchto dvoch systémov.
Prehľad koridorov
Koridor | Dĺžka |
---|---|
Koridor I | |
Helsinki – Tallinn – Riga – Kaunas – Varšava | |
Vetva: Riga – Kaliningrad – Gdansk | |
Železnica: | 1 655 km |
Cesta: | 1 630 km |
Koridor II | |
Berlín – Varšava – Minsk – Moskva – Nižnij Novgorod | |
Železnica: | 2 313 km |
Cesta: | 2 200 km |
Koridor III | |
Drážďany – Vroclav – Lvov – Kyjev | |
Vetva: Berlín – Vroclav | |
Železnica: | 1 650 km |
Cesta: | 1 700 km |
Koridor IV | |
Drážďany – Praha – Bratislava/Viedeň – Budapešť – Arad | |
Vetva: Norimberg – Praha | |
Vetva: Arad – Bukurešť – Konstanca | |
Vetva: Arad – Sofia – Istanbul | |
Vetva: Sofia – Solún | |
Železnica: | 4 340 km |
Cesta: | 3 640 km |
Koridor V | |
Benátky – Terst/Koper – Ľubľana – Budapešť – Užhorod – Ľvov | |
Vetva: Rijeka – Záhreb – Budapešť | |
Vetva: Ploče – Sarajevo – Budapešť | |
Vetva: Bratislava – Žilina – Užhorod | |
Železnica: | 3 270 km |
Cesta: | 2 850 km |
Koridor VI | |
Gdansk – Grudziadz/Varšava – Katovice – Žilina | |
Vetva: Grudziadz – Poznaň | |
Vetva: Katovice – Ostrava – Břeclav/Brno | |
Železnica: | 1 800 km |
Cesta: | 1 880 km |
Koridor VII: Dunaj | 2 415 km |
Koridor VIII | |
Durres – Tirana – Skopie – Sofia – Varna/Burgas | |
Železnica: | 1 270 km |
Cesta: | 960 km |
Koridor IX | |
Helsinky – Petrohrad – Pskov/Moskva – Kyjev – Ljubasevka – Kišinev – Bukurešť – Alexandropolis | |
Vetva: Klaipeda/Kaliningrad – Vilnius – Minsk – Kyjev | |
Vetva: Ljubasevka – Odesa | |
Železnica: | 6 500 km |
Cesta: | 5 850 km |
Koridor X | |
Salzburg – Ľubľana – Záhreb – Belehrad – Niš – Skopje – Veles – Solún | |
Vetva: Graz – Maribor – Záhreb | |
Vetva: Budapešť – Nový Sad – Belehrad | |
Vetva: Niš – Sofia | |
Vetva: Veles – Florina | |
Železnica: | 2 528 km |
Cesta: | 2 300 km |
Pozri aj
Externé odkazy
mapy koridorov:
- na serveri http://www.cemt.org, Európskej konferencie ministrov dopravy, CEMT
- na serveri Unece, Hospodárskej komisie Spojených národov pre Európu, UNECE
ostatné:
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Panevropské koridory na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).