Paneurópske dopravné koridory

Európsky projekt Paneurópskych dopravných koridorov bol začatý v r. 1991 na konferencii v Prahe. Na druhej Paneurópskej dopravnej konferencii na Kréte v marci 1994 bolo definovaných deväť koridorov, ako hlavné dopravné osi medzi EÚ a štátmi strednej a východnej Európy, s požiadavkou prvých investícií v priebehu nasledujúcich desiatich až pätnástich rokov. Jej závery boli upresnené a doplnené na tretej konferencii v Helsinkách v roku 1997. Vďaka skončeniu konfliktov medzi štátmi bývalej Juhoslávie bol tiež navrhnutý desiaty koridor.

Mapa 10 koridorov

Preto sú tieto koridory niekedy uvádzané ako „Krétske koridory“ alebo „Helsinské koridory“ bez ohľadu na ich polohu.

Deväť koridorov je vedených viac-menej (podľa možností) súbežne ako cestné a železničné. Niektoré z týchto deviatich sa pri konci vetvia, prípadne majú z trasy odbočku, pričom oba tieto prípady sú v tabuľke v kapitole „Prehľad koridorov" značené ako vetvy. Desiaty, č. VII, je koridor vodný – tok Dunaja. Táto sieť koridorov spája Európu od Atlantiku po Ural a od Škandinávie po Stredozemné more.

Tieto rozvojové koridory sú zatiaľ odlišné od Transeurópskej dopravnej siete, ktorá zahŕňa všetky hlavné trasy v EÚ. Existujú návrhy na zlúčenie týchto dvoch systémov.