Kostol Panny Márie Ružencovej (Černová)

Na výstavbu filiálneho kostola bola uskutočnená zbierka v Černovej. Koncom decembra 1905 bol vypísaný verejný súbeh na výstavbu Kostola Panny Márie Ružencovej v Černovej. Práca bola zadaná začínajúcemu mladému slovenskému architektovi Milanovi Michalovi Harmincovi. Práce na stavbe sa začali v roku 1906 a trvali necelé dva roky. Posviacka nového kostola bola určená na nedeľu 27. októbra 1907. Vzhľadom k sporom medzi Andrejom Hlinkom a spišským biskupom Alexandrom Párvym, ktoré vyústili do Hlinkovej suspendácie, nesmel černovský rodák osobne posvätiť kostol. Dedinčania sa snažili zabrániť príchodu kňazov, ktorí boli určení posvätiť kostol a pri následnom zákroku žandárov bolo usmrtených 15 osôb.

Kostol bol posvätený až v roku 1910. V roku 1929 bola v Černovej zriadená samostatná farnosť a kostol sa stal farským kostolom.[1]

Kostol je situovaný na miernej vyvýšenine, východne od stredu obce Černová. Vstup do kostola je zo západnej strany. Chrám je jednoloďová stavba s transeptom s polygonálnym uzáverom presbytéria. Na západnom priečelí je situovaná mohutná hexagonálna veža.

Pôdorys kostola je tvaru latinského kríža. Jeho kapacita je asi 250 miest na sedenie. Presbytérium je polygonálne, päťuholníkové, zaklenuté rebrovou klenbou, dosadajúcou na konzoly s rastlinnou ornamentikou. Klenba kríženia transeptu je hviezdicová, po bokoch valená s lunetami. Loď je zaklenutá dvomi poľami krížovej klenby. Klenby dosadajú na hlavice združených prípor. Vstavaná empora, prístupná vnútorným schodiskom má drevený parapet, je nesená stĺpmi s rastlinnými hlavicami, situovaná je v hĺbke ½ hlavnej lode kostola. Empora mala pôvodne drevenú konštrukciu, v roku 1983 bola staticky a stavebne upravená. Dva stĺpy empory, nachádzajúce sa v lodi kostola majú kruhový prierez.

Fasády v interiéri objektu sú hladké, bez plastického členenia, členené sú len okennými otvormi a príporami. Vonkajšie fasády sú hladké, delené len okennými a dverovými otvormi. Okenné a dverové otvory hlavného vstupu a vstupu do veže majú lomený, prevýšený oblúk. Otvory okien majú šikmé ostenia, otvory v lodi a vo svätyni sú lancetové. Okenné otvory transeptu, orientované na južnej a na severnej stene sú združené, rozdelené medziokenným pilierom na dve časti (bifórium). Hlavný vstup do kostola zo západnej strany má profilovaný neogotický portál. V redukovanej podobe je realizovaný i portál bočného vstupu zo západnej strany transeptu. Kordónovú rímsu tvoria trojuholníkové tympanóny so zuborezom. Vo vrcholoch tympanónov je umiestnená krížová kytica.

Okolo celého objektu obieha sokel prerušený vstupnými otvormi. Pred hlavným vstupom bolo vybudované predložené priamočiare schodisko. Strecha veže, ako i zastrešenie oktogonálnej hmoty schodiska je ihlanová s trojuholníkovými tympanónmi v spodnej časti. Bočné fasády sú členené neogotickými oknami, opornými piliermi a podstrešnou rímsou so zuborezom.

Z južnej strany je k objektu pristavná sakristia. Zo severnej strany je novo pristavaná plynová kotolňa v rovnakej hmote.

Výmaľba interiéru z roku 1913 je od Jozefa Hanulu. Vnútorné zariadenie (mobiliár) je pôvodné, neogotické.

Na hlavnom oltári sa nachádza socha patrónky kostola Panny Márie na rukách s dieťatkom Ježiškom podávajúca ruženec sv. Dominikovi a Kataríne Sienskej. Po stranách hlavného výjavu sú sochy sv. pápeža Klementa a sv. Vendelína. Na dvoch bočných oltároch sa nachádzajú výjavy Božského Srdca Ježišovho s apoštolmi Petrom a Pavlom a Sv. Ondreja apoštola s vierozvestami sv. Cyrilom a sv. Metodom. Na troch oknách v lodi sú vitráže zobrazujúce svätcov a v ich dolnej časti biskupa Jána Vojtaššáka a Andreja Hlinku. Nástenné fresky znázorňujú vybraných svätcov, ako napr. sv. František z Assisi, sv. Ľudmila, sv. Andrej-Svorad a Benedikt a pod. V 50-tych rokoch namontovali vežové hodiny.

Dlažby v lodi sú keramické, ktoré nahradili pôvodné po inštalácii podlahového vykurovania. V sanktuáriu je kamenná dlažba, ktorá bola realizovná v roku 1984. V roku 2006 veriaci pod vedením miestneho farára Jozefa Trstenského vykonali opravu interiéru kostola, pri ktorej bolo obnovené kúrenie, spovedná miestnosť, lavice, sakristia. Zároveň bola pristavená kotolňa s prípojkou vody, WC a skladovými priestormi.

• 
  Kostol Panny Márie Ružencovej
• 
  pôdorys kostola
• 
  interiér kostola
• 
  oktagonálna veža kostola
• 
  exteriér kostola s hlavným vstupom
• 
  kostol v noci
• 
  kostol v noci, pohľad z cintorína

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol Panny Márie Ružencovej (Černová)

• Kulašík, M.: Aktualizačný list kutúrnej pamiatky 245/0, Ružomberok: Pamiatkový ústav, 10/2002.
• Lukáčová, E. et al.: Sakrálna architektúra na Slovensku. 1. vyd., Komárno: KT, 1996, s. 146, ISBN 80-88804-67-1
• Mináč, Vladimír et. al.: Slovenský biografický slovník, II. zväzok , 1. vyd., Martin: Matica Slovenská, 1987, s. 289-290.