Rak riečny
Rak riečny (Astacus astacus) dorastá do dĺžky 25 cm. Žije v tečúcich vodách a rybníkoch s bahnitým dnom, je výrazným indikátorom čistoty vody. Žije len v čistých vodách. Dožíva sa 10 - 15 (max. 20) rokov a váži 250 až 350 gramov.2
rak riečny | |||
![]() | |||
Stupeň ohrozenia | |||
---|---|---|---|
![]() | |||
Vedecká klasifikácia | |||
Vedecký názov | |||
Astacus astacus Linnaeus, 1758 | |||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
|
Stavba tela
Telo raka sa skladá z pevne zrastenej hlavohrude a bruška. Na hlavohrudi má rak ústny otvor, zmyslové orgány a článkované končatiny. Má 2 páry tykadiel, prvé 3 páry končatín sú zakončené klepetami, má 4 páry kráčavých končatín a krátke končatiny sú aj na brušných článkoch (samičke slúžia na pridržiavanie oplodnených vajíčok). Dlhšie tykadlá sú hmatovým orgánom, je v nich aj orgán rovnováhy. Rak je schopný vnímať polohu tela. Na kratších tykadlách sú čuchové bunky. Zložené oči sú na pohyblivých stopkách. Pohyb mu umožňujú svaly uložené na vnútornej strane panciera. Pancier raka nerastie spolu s rakom, ale asi raz za rok ho zhodí. Vtedy mu nový pancier rýchlo dorastie. Uhličitan vápenatý (potrebný na tvorbu nového panciera) čerpá zo zásobných vápenatých teliesok v bočných stenách prednej časti žalúdka.
Vyživovanie
Živí sa nahnívajúcimi zvyškami, ale aj živými rastlinami a živočíchmi,čím prispieva k čistote vôd. Rak dýcha žiabrami.
Výskyt
Vyskytuje sa v celej Európe okrem Španielska, severného Anglicka a Írska. Jeho stavy boli značne redukované kvôli račej nákaze.
Rozmnožovanie
Samička dospieva v štvrtom a samček v treťom roku života. Malý rak sa vyliahne z vajíčka v júni až v júli. Samička má vajíčka ukryté pod bruškom, kde si ich pridržiava malými nožičkami.
Pohyb a aktivita
Aktívny je najmä v noci, po dne vody sa pohybuje prevažne dopredu, pred nepriateľom sa prudko chvostovou plutvou švihne dozadu.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rak riečny
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Rak riečny