Revúca (prítok Váhu)

Revúca je rieka na severnom Slovensku, tečie územím okresu Ružomberok. Je významnou ľavostrannou zdrojnicou Váhu na jeho hornom toku, meria 33 km a je tokom III. rádu.

Revúca
Rieka
Revúca pri Bielom Potoku
Štát Slovensko
Okres Ružomberok
Prameň Veľká Fatra
 - výška 1 250 m
Ústie Váh
 - poloha Ružomberok
 - výška 475 m
 - súradnice 49°04′58″S 19°18′25″V
Dĺžka 33 km
Povodie 266 km² (26 600 ha)
Prietok
 - priemerný 5,02 /s
 - maximálny 90,7 /s
 - minimálny 1,00 /s
Poloha ústia
Poloha ústia
Wikimedia Commons: Revúca River
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Opis toku

Pramení na liptovskej strane Veľkej Fatry na juhovýchodnom svahu vrchu Ostredok (1 592,0 m n. m.) v nadmorskej výške približne 1 250 m n. m. Sprvu tečie východným smerom, preteká Suchou dolinou a oblúkom sa stáča na severovýchod. Jej bystriny pretekajú obcou Liptovské Revúce a v katastrálnom území obce Liptovská Osada priberá vedľajšie prítoky z Nízkych Tatier. Sú to prítoky Korytnica a Lúžňanka. Od tohto bodu tok Revúcej smeruje na sever, mohutnie priberaním ďalších menších prítokov z pohorí Nízke Tatry sprava a Veľkej Fatry zľava, medzi ktorými vytvára ich prirodzenú hranicu. Revúca vymodelovala Revúcku dolinu, ktorá dosahuje dĺžku približne 20 km. Po prekonaní veľkého počtu zákrut na jej strednom toku, rieka pokračuje cez rekreačnú oblasť Podsuchá ďalej na sever. Na tomto úseku sa nachádzajú vodné diela v podobe stavidiel, ktoré slúžia na vodohospodárske, ale aj hospodárske účely. Ide najmä o odchov pstruhov dúhových v lokalite Bohúnka. Približne o dva kilometre ďalej Revúca vteká na územie ružomberskej mestskej časti Biely Potok, kde badať súvislejšiu úpravu koryta rieky. Po opustení Bieleho Potoka vstupuje do Liptovskej kotliny a opätovne prekonáva sústavu početných stavidiel a kaskád priamo na území mesta Ružomberok, kde ústi do rieky Váh ako jeho ľavostranný prítok v nadmorskej výške cca 475 m n. m.

Povodie Revúcej podľa prítokov (v smere toku)

Revúca (P – pravostranný prítok, Ľ – ľavostranný prítok)

  • Lopušná (Zelený potok) Ľ
  • Šturec P
  • Turecký potok Ľ
  • Hričkovský potok P
  • Teplý potok Ľ
  • Skalný potok Ľ
  • Korytnica P
    • Barborinský potok P
    • Medokýš P
    • Patočiny P
      • Skorušovský potok Ľ
  • Lúžňanka P
    • Hlboký potok P
    • Brezový potok Ľ
    • Ráztočná P
      • Machnatá Ľ
      • Červený potok P
    • Banské Ľ
  • Strelovec P
  • Vyšný Matejkov Ľ
  • Matejkovský potok Ľ
  • Trlenský potok Ľ

História hospodárskeho využitia

V minulosti sa tok Revúcej využíval na splavovanie dreva, o čom svedčí aj vodné dielo v podobe zadržiavacej priehrady v katastrálnom území obce Korytnica vedľa cesty Ružomberok – Banská Bystrica. Nahromadená voda v priehrade sa nárazovito vypúšťala, čím sa vytvoril dostatočne silný prúd vody na splavenie dreva z Revúckej doliny až do Ružomberka, odkiaľ sa splavovalo po Váhu ďalej, alebo sa spracovávalo v miestnych papierňach. Neskôr túto funkciu vykonávala úzkorozchodná železnica Ružomberok – Korytnica, ktorá bola sprevádzkovaná v roku 1908.

Fauna

Revúca ja bohatá na ryby a drobné kôrovce. Z rýb sa najčastejšie vyskytujú pstruhovité ryby ako pstruh potočný a pstruh dúhový, ktorého chovná stanica sa nachádza v lokalite Bohúnka. Okrem pstruhovitých rýb je tu bohatý výskyt hlaváča obyčajného a drobných rybiek – ihličiek. V jej ústí sa nachádza významné neresisko hlavátky obyčajnej.

Iné projekty

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.