Dušan Makovický

Pochádzal zo zámožnej rodiny. Sestra Ľudmila, mala syna Igora Beniača - slovenského politika a signatára Martinskej deklarácie. Vzdelanie získaval v Ružomberku, v Nagykőrösi a Šoprone. Medicínu začal študovať na lekárskej fakulte v Prahe, kam pricestoval 14. októbra 1885. Po roku a pol po neúspešných skúškach pokračoval v rakúskom Innsbrucku a od 29. apríla 1889 do 15. marca 1890 v Berlíne. Promoval v júli 1891 v Prahe.

Ešte ako študent podnikol svoju prvú cestu do Ruska, v Moskve pobudol od 6. marca 1890 do 1. mája 1890. V rokoch 1891 – 1894 pôsobil ako sekundárny lekár v Innsbrucku, v roku 1894 odišiel do Budapešti, no ešte toho roku začal pôsobiť ako praktický lekár v Žiline (budova v ktorej býval je pomenovaná po ňom, pozri Makovického dom), v rokoch 1904 – 1910 bol osobným lekárom ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého v Jasnej Poľane. V tom čase sa stretol s Milanom Rastislavom Štefánikom, ktorý tam Tolstého navštívil.[1] V rokoch 1915 – 1916 bol internovaný za odpor voči vojne, v roku 1919 ochorel na brušný týfus. O rok neskôr sa spolu so svojou ruskou manželkou, s ktorou sa medzičasom oženil, spolu vrátili do Ružomberka, kde v roku 1921 spáchal samovraždu.

Počas štúdií na vysokej škole bol členom študentského spolku slovenských študentov v Prahe Detvan, kde sa stretol s Martinom Kukučínom, s filozofickými názormi Leva Nikolajeviča Tolstého, ale tiež s filozofiou T. G. Masaryka. Jeho najbližším priateľom bol ďalší slovenský tolstojovec, spolužiak na lekárskej fakulte v Prahe Albert Škarvan, ktorého aj po ukončení školy dlhé roky finančne podporoval. Už od roku 1890, kedy sa vydal prvý raz do Ruska, udržiaval písomný styk s Levom Nikolajevičom Tolstým a stal sa členom tolstého krúžku. Okrem uverejňovania jeho listov tiež publikoval preklady jeho diel, zápisky a state o ňom. V rokoch 1896 – 1898 zložil a redigoval edíciu Poučné čítanie, v ktorej vyšlo 17 brožúr, obsahujúce preklady ruských autorov. Sprevádzal Tolstého až do jeho posledných chvíľ a jeho Jasnopoľanské zápisky sú unikátnym dokumentom o vzťahoch učiteľa a žiaka, a kronikou Tolstého duševných zápasov. Po spisovateľovej smrti spracúval svoje záznamy a pred návratom domov v roku 1920 ich darov Múzeu L.N. Tolstého v Moskve. Keď cestoval za Tolstým na Krym na prelome roku 1901-02, navštívili aj M. Gorkého a A.P. Čechova. Ohlas týchto stretnutí na Slovensku viedol k zvýšeniu prekladateľského záujmu o ich tvorbu.[2]

D. Makovický názorovo inklinoval k hlasistom, mal však dobré vzťahy i s martinským centrom – sesternica D. Makovického Bohdana bola ženou Jozefa Škultétyho.

• Makovického dom

• Životopis v slovenčine
• Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 107 - evanjelická cirkev v Nemeckej Ľupči; pokrstený ako Dušan Pawel Makoviczky