MFK Ružomberok

Pri hľadaní historických materiálov o vzniku futbalu v Ružomberku sa často stretávame s argumentami, že jeho pôvodcami boli prisťahovaní talianski robotníci. Títo pracovali na výstavbe Košicko-bohumínskej železnice (1866–1871) a niektorí z nich sa v Ružomberku natrvalo usídlili. V spomienkach najstarších pamätníkov panovalo presvedčenie, že prvými ľuďmi, ktorých videli hrať na území mesta v mestskej časti Rybárpole futbal, boli Angličania. Boli to 14 montéri, ktorí montovali najmodernejšie textilné stroje v ružomberskej textilke. O prvých futbalových krokoch v Ružomberku však píše časopis Liptov z roku 1939, ktorý uvádza, že podnet k hraniu futbalu v Ružomberku dal istý Lipthay, ktorý priniesol z Budapešti futbalovú loptu. Prvé reakcie k novej športovej hre boli odmietavé a mnohí ju podľa autora článku dokonca zavrhovali. Po čase našla zaujímavá hra mnoho obdivovateľov v radoch rybárpoľskej mládeže, ktorá začala tento druh športu pestovať v kolektíve pomenovanom Faňura.

Rozvoju futbalu v meste silne napomáhali spomenutí talianski usadlíci, ktorí v spolupráci s občanmi mesta založili prvý futbalový oddiel s názvom Concordia. Stalo sa tak v roku 1906. Zakladateľom klubu bol Štefan Mudrončík, aktívny hráč, ktorý pracoval v textilke ako podnikový archivár. Prvým tajomníkom klubu bol František Ivankovič. Aktívnymi hráčmi klubu boli Martin Horváth, brankár Jozef Gromnica, František Kačvara, Ján Gromnica, Vrchoslav Vyskočil, Bedrich Daneš, Štefan Mudrončík, Samueli, ako aj celý rad bratov - Wetlerovci, Petrákovci, Podhorskí, Šipošovci. Klub hrával na ihrisku pri bývalej Slovenskej papierni na ihrisku zvanom Execirák, na ktorom cvičievalo vojsko z priľahlých vojenských barakov. Prvým dresom boli čierno-biele pásikované tričká a čierne trenírky. Šatne klubu sa nachádzali v hostinci pomenovanom po majiteľovi Tyroler (pri rieke Revúca). Miestnosti v reštaurácii Pribiš slúžili za klubovňu tak hráčom ako aj funkcionárom (už neexistujúca budova oproti bývalému hotelu Savoy). Poobliekaní hráči chodievali Poľnou cestou, nazývanou tiež Cigánskou a úzkou uličkou popri lesníckom internáte sa dostávali na ihrisko Execirák. Počas trvania zápasu boli v činnosti dve pohyblivé pokladne a kontrolná služba. Počet divákov sa pohyboval od 500 do 700.

Vypuknutím 1. svetovej vojny nastal neodvratný zánik klubu Concordia Ružomberok, lebo mladí hráči boli povolávaní na front. Výstroj klubu sa počas vojny stratila a po vojne nebolo organizátora, ktorý by obnovil zašlú slávu klubu. Na druhej strane to ani nebolo potrebné, lebo v čase keď ešte zúrila vojna, zišli sa chlapci z rybárpoľskej strojárne, aby pod vedením "otca klubu" Eduarda Stančoka založili nový futbalový klub - československý športový klub Viktória Ružomberok-Rybárpole. Prvým prezidenom klubu, ktorý vznikol 1. mája 1918 sa stal Jozef Gromnica, známy brankár zaniknutého klubu Concordia, pokladníkom Eduard Stančok a kapitánom bol Štefan Slimák. Medzi odchovancov klubu okrem iného patrí nezabudnuteľný Eduard Kardoss, ktorý ako brankár Viktórie, neskôr Slávia Košice, ŠK Bratislava a reprezentačného mužstva ČSR (Pláničkov nástupca) neraz preslávil rodné mesto v ťažkých medzinárodných stretnutiach. Prvým súperom Viktórie bola ŠK Žilina, zápas sa skončil víťazstvom Žilinčanov v pomere 2–0. Klub fungoval v ťažkých materiálnych podmienkach. Prvé dresy boli páskované zeleno-biele a na ich zakúpenie bolo potrebné usporiadanie majálesu, ktorého výťažok bol použitý na výstroj pre 11 hráčov.

Viktória nachádzajúca sa v blízkosti Stredoslovenskej župy na Vrútkach bola nepochopiteľne zaradená do Východoslovenskej župy a tým sa podstatne zvýšili náklady. Na zápasy sa cestovalo len osobným vlakom a tak napr. na zápas s ŠK Užhorod bolo potrebné cestovať veľmi zavčasu, domov sa vracalo až v pondelok nad ránom a hneď sa nastupovalo aj do práce. Okrem finančných problémov sa hráči stretávali aj s ťažkosťami pri ubytovaní. V spomínanom Užhorode napríklad nocovali pod plotom, ale napriek únave zápas vyhrali 2–0, pričom Ondrej Milec dal gól z polovice ihriska. Nadšenci vypomáhali klubu neraz zo svojich úspor, alebo výplaty. Neraz, len čo sa oženili, museli na nátlak svojich manželiek prestať v klube pracovať. Po vybudovaní ihriska "Pod Paračkou" pri železničnej trati sa Viktória presťahovala na ihrisko, ktorého majiteľom bola ŠK Makkabea. Nájomné za ihrisko na jeden zápas bolo 200 korún a pri medzinárodnom zápase 500 korún. Zaujímavosťou je, že plagáty na každý zápas maľoval hráč Eugen Kardoss. Namaľovaný plagát bol vložený do rámu s držadlami a hráči zoradení na bicykloch prechádzali po frekventovaných uliciach mesta a obytných štvrtiach. Veľký dôraz sa kládol na životosprávu. Deň pred zápasom bol zakázaný vstup do hostincov a požívanie liehových nápojov. Niektorí hráči sa aj tak tajne schádzali U Fullov a z opatrnosti sedávali vo zvláštnej izbičke pri otvorenom okne. Pri náhlom príchode otca klubu Eduarda Stančoka, povyskakovali von oknom. Previnilci boli oznámení kapitánovi mužstva Štefanovi Slimákovi, ktorý trestal zákazom štartu.

V roku 1921 došlo v doraste ŠK Viktória k zvratu. Od materského klubu sa odlúčili niektorí hráči a uzatvorili pod patronátom Remeselníckeho spolku klub pomenovaný Union Ružomberok. O založenie klubu sa zaslúžili viacerí funkcionári spolku na čele s bývalým majiteľom skladu uhlia Fodorom. Remeselnícky spolok zabezpečil klub po všetkých stránkach, vrátane nových veľmi efektných červeno-bielo pásikovaných tričiek a čiernych trenírok. Tajomníkom klubu bol holič Klein. Klub hrával na ihrisku Pod Paračkou a zanikol v roku 1926. Čoskoro nato zanikol aj ďalší klub - ŠK Viktória, keď z neho odišli viacerí hráči z existenčných dôvodov. Po vytvorení klubu Union vznikol po roztržke so židovskou mládežou klub ŠK Makkabea Ružomberok. Tým pôsobili na pôde mesta paralelne 3 futbalové kluby. Vedúcimi osobnosťami klubu boli JUDr. Pavol Gál, Dr. Artúr Fischer, Zoltán Fodor, Viliam Neu, Alexander a Armín Straussovci. Za mužstvo hrávali vysokoškoláci, ktorí študovali v Prahe, ale aj vojaci z miestnej posádky. Mužstvo bolo najsilnejšie v rokoch 1924 až 1925, keď do Ružomberka prichádzali súperi nielen z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia. Makkabea hrávala na ihrisku Execirák až do roku 1923, kedy majiteľ drevoskladu Emil Klein daroval klubu pozemok pod Paračkou. V roku 1924 hral v Ružomberku WAC Budapest a neskôr aj Ferencvároš Budapešť, ktorý vyhral 5–0. O zápas bol veľký záujem, prišli sa pozrieť aj fanúšikovia z Košíc, Lučenca, Šiah a mnohých ďalších miest. V hľadisku sa tiesnilo 6000 divákov.

Obdobie rozkvetu a úspechov prišlo so vznikom klubu ŠK Ružomberok. Rok založenia klubu je rozporuplný, podľa novín Slovák bol založený v roku 1924, pamätníci zase tvrdia, že v roku 1926. Faktom je, že stanovy klubu boli schválené ministerstvom vnútra 12. júla 1927. Prvým predsedom klubu bol Amand Kyas. Tak ako je neistý rok založenia, dohady sú i o prvom zápase ŠKR. Podľa niektorých prameňov bol prvý zápas s ŠK Bratislava, ktorý Ružomberok prehral katastrofálne vysoko 0–16. Noviny zasa uvádzajú prvý zápas s DVS Trenčín s údajným výsledkom 2–3. V roku 1928 postúpil klub do I.A triedy Stredoslovenskej župy, ale hneď v nasledujúcej sezóne nemal dostatok hráčov a zostúpil, do súťaže sa vrátil až v roku 1932. Do Ružomberka začali prichádzať aj známe zahraničné mužstvá, napr. vychýrený Ferencvároš Budapešť, Brigitenaur Wiener a pod. Koncom tridsiatych rokov postúpil Ružomberok do ligy a hneď si vyslúžil prezývku šťuka ligy. Umiestnil sa na 5. mieste za ŠK Bratislava, FC Vrútky, AC Považská Bystrica a Slávia Prešov. Za Ružomberkom sa umiestnili TŠS Trnava, TTS Trenčín, ŠK Žilina, VAS Bratislava, AC Spišská Nová Ves, ZTK Zvolen a DSK Bratislava. Najvyššiu súťaž hral klub aj v ďalších 3 sezónach. V sezóne 1941/42 sa umiestnil na deviatom mieste, 1942/43 na siedmom a 1943/44 opätovne na deviatom. Kapitánom mužstva bol Pribil, ďalšími hráčmi boli Weisz, Vyskoč, Bačkor, Slniečko, Šupák, Čech, Hromádka, Mecko, Heger, Hrivnák, Havran, Benko, Velebný, Tegelhoff, Kmeť, Stránovský, Héthy. ŠKR hrával najskôr na ihrisku pod dnešným Liptovským múzeom a neskoršie na ihrisku pri gymnáziu (tzv. ružomberská sahara).

Po skončení vojny v roku 1945 hral ŠK Ružomberok v júli kvalifikačný zápas o postup do 1. československej ligy s PTS Prešov. Prvý kvalifikačný zápas sa skončil po veľkých problémoch so zostavou (nastúpilo 6 dorastencov a dokonca jeden veterán) domácou prehrou Ružomberka 1–4, čím Ružomberok definitívne na dlhé obdobie z najvyššej súťaže vypadol.

Počas existencie ŠK Ružomberok došlo k založeniu Ružomberského atletického klubu (RAC) v Rybárpoli. V roku 1935 bol jeho predsedom Bedrich Lukášik. Tento oddiel kráčajúci v šľapajach slávnej ŠK Viktória hrával svoje zápasy na ihrisku ŠK Makkabea. Po krátkej existencii RAC sa území mesta objavil ďalší konkurent vychýreného ŠKR, keď v opäť v textilke vznikol ŠK RTZ Rybárpole. Klub sa nešpecializoval len na futbal, ale organizoval aj zimné športy, tenis, stolný tenis, volejbal, hokej. V začiatkoch stál na čele oddielu Július Duchoň. V ŠK RTZ hrával aj Alojz Obtulovič, ktorý sa neskôr stal skúseným medzinárodným rozhodcom FIFA. S pribúdajúcim časom rástla rivalita medzi úspešnejším ŠKR a mladšími kolegami z ŠK RTZ, ktorá pokračovala aj v povojnových rokoch.

Po skončení 2. svetovej vojny sa ŠK RTZ Ružomberok snažili dostať do čela ružomberského futbalu. Nakoniec to nebolo až také ťažké. ŠK Ružomberok nenadviazal na predchádzajúce úspešné roky. Po roku 1946 sa v ružomberskej textilke vytvorili dobré podmienky aj pre športovcov a vtedy hrali futbalisti majstrovské zápasy v divízii. Už v roku 1947 RTZ nebezpečne ohrozovali ŠKR. Po 10. kole boli dokonca ne čele pred ŠK Liptovský Mikuláš, ŠK Púchov, Šk Dubnica, ŠK Ružomberok a ďalšími. Ale futbalisti RTZ nepodávali vyrovnané výkony a na konci ročníka bol víťazom súťaže rival ŠK Ružomberok. V roku 1947 RTZ na základe rozhodnutia valného zhromaždenia zmenil názov na SBZ Rybárpole. V roku 1948 našli po rokoch rivality funkcionári SBZ a ŠKR spoločnú reč a založili organizáciu Sokol SBZ Ružomberok. Hneď prvá sezóna po zlúčení bola úspešná, keď Ružomberok v súťaži valcoval svojich súperov neraz aj dvojciferným rozdielom (Slovena Trenčín 10–1). O postup do národnej ligy prišiel Ružomberok vďaka reorganizácii súťaží. V ďalšej sezóne sa Ružomberku opäť darilo výborne, najväčšieho rivala ročníka porazil Ružomberok doma 4–1 a zdalo sa, že o postupujúcom je rozhodnuté. Vedúci Ružomberok, ale prehral prekvapujúco na ihrisku Čadce 3–5 a postupoval Púchov. V tomto období hrali v Ružomberku aj prvoligové pražské S. AC Sparta Praha dokonca prehrávala po prvom polčase 0–1, ale v druhom polčase po zlepšenej hre dosiahla víťazstvo 4–1. Aj štart ďalšieho pražského mužstva pútal v Ružomberku veľkú pozornosť a SK Slavia Praha dala víťazný gól na 3–2 až v 87. minúte zápasu.

V roku 1949 sa intenzívne začalo pracovať na príprave výstavby štadióna vo Veľkom Políku a od roku 1950 už prebiehali práce na výstavbe všešportového areálu. Ružomberok sa v ďalších rokoch snažil prebojovať do vyššej súťaži, ale napriek solídnym výsledkom sa to nepodarilo. V roku 1953 sa zo Sokola SBZ stala Iskra Ružomberok. Ružomberok sa stal majstrom kraja a účastníkom 2. ligy. Ružomberok v súťaži nezačal dobre a navyše doma s ČH Brno prehral katastrofálne 2–8. Vtedy za Brno hrávali aj hokejoví reprezentanti Bubník (dal 4 góly) a Danda. Až po 4. kole získala Iskra prvé body po víťazstve s Košicami. V roku 1954 sa už začalo hrať na novom štadióne, aj keď nebol celkom dobudovaný. Ružomberok pokračoval v nepresvedčivých výkonoch a po domácom zápase s Gottwaldovom to nevydržali domáci fanúšikovia a po incidente bolo domáce ihrisko okamžite zavreté a zápasy musel hrávať v Liptovskom Mikuláši. Ružomberok sa napriek tomu udržal v súťaži, ale najbližší domáci zápas odohral až 17. apríla 1955. Ružomberok v tomto roku dosahoval slabé výsledky a vypadol z 2. ligy, čo vyvolalo veľkú kritiku verejnosti. Hlavnou príčinou neúspechu bol odchod veľkého počtu hráčov.

Frustrácia viacerých hráčov a funkcionárov spôsobila vznik ďalšieho mestského klubu Slovan Ružomberok, ktorý hral na Lazinách. Po krátkej samostatnej existencii obidvoch klubov došlo opäť k zlúčeniu pod názvom TJ Ružomberok. Ružomberok v v ročníku 1958/59 dosahoval dobré výsledky a skončil hneď za Banskou Bystricou. Za zmienku tiež stojí víťazstvo nad účastníkom 1. ligy v NDR, mužstvom SC Fortschritt 3–0. Mužstvo postúpilo až v roku 1962, kedy po víťazstve vo Fiľakove pripravili Ružomberčania futbalistom búrlivé privítanie v uliciach mesta. Po ďalšej sezóne sa Ružomberok s najvyššou súťažou opäť rozlúčil. V ďalších rokoch prišla stagnácia, pokles ešte o súťaž nižšie. Oživenie prišlo až od roku 1968, kedy sa stabilizoval aj káder. V tom období tvorili zostavu Páleník, Melichar, Čačo, Házelmajer, Urban, Polák, Haspra, Sirotiak, Családi, Bandík, Pleva, Toma, Chmúra, Milan Červík z Jasenovej, Pišoja, Sýkora. V sezóne 1969/70 sa Ružomberok po víťazstve 1–0 v Dolnom Kubíne stal účastníkom Slovenskej národnej ligy.

Štadión MFK Ružomberok

V rokoch 1993 sa Ružomberok prebojoval do 2. slovenskej ligy a v roku 1997 pod vedením trénera V. Rusnáka až do najvyššej slovenskej súťaže (v tom období Mars Superliga), kde hrá aj v súčasnosti. V prvej sezóne sa umiestnil na 11. mieste so ziskom 36 bodov a skóre 35:49. Najväčší úspech dosiahol klub v sezóne 2005/06, kedy sa stal víťazom Slovenského pohára a zároveň získal titul majstra Slovenska. V ďalšej sezóne nasledovalo účinkovanie v Lige majstrov. Po vyradení švédskeho majstra Djurgarden IF (0–1, 3–1) nasledovalo hladké vypadnutie zo súťaže s CSKA Moskva (0–3, 0–2). Klub momentálne pôsobí pod názvom MFK Ružomberok.

Aktuálne k dátumu: 20. jún 2020

# Pozícia Hráč 2 O Alexander Mojžiš 3 O Ján Maslo 4 Z Matúš Kmeť 5 O Mário Mrva 7 Ú Mário Almaský 8 Z Dalibor Takáč 9 Z Martin Regáli 10 O Filip Twardzik 11 Z Matej Kochan 13 O Matej Madleňák 14 Ú Viktor Jedinák 15 Ú Štefan Gerec 16 O Michal Jonec 17 Ú Rastislav Kružliak

# Pozícia Hráč 19 O Matej Čurma 20 Z Tihomir Kostadinov 22 Ú Ondřej Novotný (na hosťovaní z Sparta Praha) 23 Z Michal Dopater 24 Z Marek Zsigmund 26 Z Timotej Múdry 29 Z Adam Brenkus 30 O Lukáš Kojnok 31 O Alex Holub 32 Ú Peter Ďungel 33 B Matúš Macík 34 B Pavol Kohár 35 B Ivan Krajčírik 99 Ú Ladislav Almási