Sloboda a Solidarita

Dňa 10. novembra 2008 uverejnil Richard Sulík blog pod názvom Zakladám stranu Sloboda a Solidarita, v ktorom oznámil svoj zámer založiť novú politickú stranu.[19] V tom čase už existoval prípravný výbor v zložení Richard Sulík, Jozef Mihál, Richard Švihura a Robert Mistrík. Následne 20. decembra 2008 sa v Bratislave konalo prvé stretnutie zakladajúcich členov (tzv. „predkongres“).[20]

Strana bola zaregistrovaná v registri politických strán a politických hnutí 27. februára 2009.[21] O mesiac neskôr 28. marca 2009 sa v Bratislave konal ustanovujúci kongres, na ktorom bol za predsedu strany zvolený Richard Sulík. Zároveň boli zvolení členovia Republikovej rady a ďalších orgánov strany. Kongres navštívila aj Iveta Radičová,[6] ktorú v tom čase SaS podporovala ako kandidátku v prezidentských voľbách 2009.

Ustanovujúci kongres SaS Hotel Devín Bratislava 28. marec 2009 - Richard Sulík, Juraj Miškov, Jozef Mihál, Robert Mistrík, Michal Brocka, Pavol Hlatký, Ján Kvasnička, Jozef Kollár, Jakub Ilavský

Volby do Európskeho parlamentu na Slovensku 2009 boli prvými voľbami, v ktorých sa strana uchádzala o hlasy slovenských voličov. SaS do volieb postavila 13-člennú kandidátku na čele s ekonómom Jánom Oravcom.[22] So ziskom 39 016 (4,71 %) platných hlasov[23] však nezískala potrebných päť percent hlasov, a teda sa žiaden kandidát SaS v týchto voľbách nestal poslancom Európskeho paralmentu.

V polovici roku 2009 SaS iniciovala začatie petície na vypísanie referenda, v ktorom sa chce občanov spýtať, či sú za zrušenie koncesionárskych poplatkov, obmedzenie poslaneckej imunity, zníženie počtu poslancov na 100, stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín, voľby cez internet a zmenu v tlačovom zákone. Petíciu chcela strana odovzdať prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi 11. februára 2010, tak aby sa referendum konalo v deň parlamentných volieb. Predseda SaS nakoniec odovzdal viac ako 401 126 podpisov 9. júna 2010. Prezidentská kancelária uznala približne 368 tisíc podpisov za platných a určila termín referenda na 18. september 2010.[24] Bez ohľadu na výsledok referenda, niektoré z otázok referenda (zrušenie koncesionárskych poplatkov, zúženie imunity, zmeny v tlačovom zákone) sa dostali do základných programových téz vládnej koalície vedenej Ivetou Radičovou, ktorej bola SaS súčasťou.[25]

Strana sa po voľbách stala súčasťou vlády Ivety Radičovej. Vo vláde získala štyri kreslá. Jozef Mihál sa stal podpredsedom vlády a ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, Juraj Miškov ministrom hospodárstva, ministrom obrany bol Ľubomír Galko a ministrom kultúry Daniel Krajcer. Predseda Sulík sa stal predsedom Národnej rady. Radičovej vláda sa rozpadla 11. októbra na téme finančnej pomoci zadlženému Grécku. Podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš bol splnomocnený prezidentom Gašparovičom podpísať dodatok k rámcovej zmluve k tzv. Eurovalu. Na to bolo potrebné schválenie Národnou radou. SaS bola rázne proti, preto sa premiérka Radičová rozhodla spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o vyslovenie dôvery svojej vláde.[26] SaS napriek tomu za návrh nezahlasovalo, za bolo len 55 zo 124 prítomných poslancov, a vláda tak padla. Richard Sulík po hlasovaní vyhlásil, že strana zachránila európskym daňovým poplatníkom 350 miliárd eur, ktoré by inak na išli na záchranu súkromných bánk.[26]

Súčasťou kandidačnej listiny SaS pre parlamentné voľby 2010 boli na posledných štyroch miestach (147, 148, 149, 150) štyria členovia občianskeho združenia Obyčajní ľudia. Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič sa vďaka preferenčným hlasom tzv. prekrúžkovali cez kandidátov nominovaných stranou a stali sa poslancami NR SR. Združenie na svojej stránke deklarovalo, že k niektorým témam zastáva iný postoj ako SaS[27], a čoskoro sa od strany odtrhlo a v novembri 2011 založilo vlastnú politickú stranu pod názvom OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.

Strana získala v predčasných parlamentných voľbách 5,88 % hlasov, čo znamenalo stratu viac než polovice voličov a polovice poslaneckých kresiel oproti situácii z roku 2010.

V decembri 2012 ohlásil kandidatúru na predsedu SaS poslanec strany Jozef Kollár.[28] Súťaž medzi predsedom strany Richardom Sulíkom a jeho vyzývateľom prebehla v médiách bez škandálov. Kollár sa vo svojej kritike zameral na Sulíkovu nepopulárnosť medzi voličmi. Vyčítal mu, že nie je tímovým hráčom. Program SaS označil za správny, výhrady mal voči jeho realizácii. Sulík označil Kollára za nevýrazného politika a vyjadril obavu, že strana s ním na čele sa už nedostane do parlamentu. Počas trojmesačnej volebnej kampane sa stalo verejne známym, že v poslaneckom klube SaS za Richardom Sulíkom stojí 5 poslancov (Ľubomír Galko, Peter Osuský, Lucia Nicholsonová, Jozef Mihál a Martin Poliačik) a za Jozefom Kollárom zvyšní štyria (Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Martin Chren a Juraj Droba). Na Kongrese SaS 16. marca 2013 v Prešove bol za predsedu strany zvolený Richard Sulík, získal 134 hlasov. Jozefovi Kollárovi dalo svoj hlas 121 delegátov. Po kongrese 25. marca Republiková rada na návrh predsedu strany Richarda Sulíka odvolala Juraja Miškova a Ľubomíra Galka z funkcií podpredsedov strany. Následne Sulík navrhol zvoliť za podpredsedov Galka a Jozefa Mihála, ktorí získali dôveru väčšiny členov Republikovej rady. Jozef Kollár ponúknuté miesto podpredsedu SaS odmietol. Prekonať rozpory sa nepodarilo ani na rokovaní Sulíka s Kollárom 9. apríla. Neúspešný kandidát na predsedu strany novinárom po skončení schôdzky oznámil, že jeho predstavy a predstavy Richarda Sulíka o smerovaní strany sú „vzájomne nezlučiteľné“. Po medializovaných vyjadreniach Jozefa Kollára a predstaviteľov jeho skupiny, v ktorých dali najavo svoj úmysel opustiť stranu, ich predseda SaS Richard Sulík vyzval 11. apríla na odchod. O niekoľko dní neskôr, 16. apríla 2013, Jozef Kollár, Juraj Miškov a Daniel Krajcer oznámili, že v strane Sloboda a Solidarita skončili a zakladajú občianske združenie Liberálna dohoda.[29] SaS tento krok vo svojom vyhlásení označila za správne rozhodnutie pre obe strany, lebo vnútrostranícky konflikt bol vyčerpávajúci a odvádzal jej pozornosť od problémov krajiny.

V júni 2018 do poslaneckého klubu prestúpila Zuzana Zimenová.[30]

V septembri 2019 sa rozhodli zo strany odísť niekoľkí poslanci a členovia, ktorí už skôr vytvorili platformu Demokratické jadro SaS. Po tom, ako verejne predsedu Sulíka kritizovali a v médiách uvažovali aj o jeho nahradení, vyhlásil Sulík novú voľbu predsedu na mimoriadnom kongrese. Z kritikov však nekandidoval nikto a Richard Sulík bol opäť zvolený za predsedu SaS. Po neutíchajúcich verejných kritikách takzvanej skupinky ďalší kongres zvolali samotní členovia SaS, ktorí zo strany vylúčili Natáliu Blahovú za útoky na stranu a schválili Sulíkovu kandidátku, na ktorej sa nenachádzali Kiššová, Rajtár ani Galko.

[31] Platforma zdôvodnila svoj odchod zo strany na facebooku: „Strana SaS sa totiž zmenila. Stratila morálny kompas. Nedokázali sme tomu zabrániť, pretože ešte neprecitol dostatočný počet členov. Je nám to veľmi ľúto“.[32] Odídenci zo strany na čele s Ľubomírom Galkom, Kiššovou a Natáliou Blahovou si v parlamente založili vlastný deväťčlenný poslanecký klub a 17. októbra 2019 vstúpili do Demokratickej strany, za ktorú kandidovali v parlamentných voľbách v roku 2020. Volebnou líderkou kandidátky mala byť Jana Kiššová, tá však veľmi skoro vystúpila a nahradil ju Jozef Rajtár.[33]

V novembri 2019 SaS hovorila o výhodách toho, aby strany tzv. demokratickej opozície šli do volieb v širokej päťkoalícii (SaS-KDH-PS-SPOLU-ZA ĽUDÍ. Následne však Richard Sulík zmenil rétoriku a strana sa rozhodla do volieb kandidovať samostatne.[34] V decembri 2019 sa však pridala k tzv. paktu o neútočení s vyššie zmienenými štyrmi stranami.[35]

Na kandidátku pre parlamentné voľby 2020 strana postavila aj župana Bratislavského samosprávneho kraja Juraja Drobu. V prípade úspechu sa vzdá mandátu a zostane županom, ale podľa Sulíka sa tak podporí výtlak strany.[36] Na kandidátnej listine je tiež bývalý elitný vyšetrovateľ NAKA Pavol Milan či úradníčka Monika Filipová, ktorú Apolitical zaradil medzi 100 najvplyvnejších mladých ľudí vo verejnej správe na svete.[37] Odborníkom na školstvo sa stal Branislav Gröhling, má osloviť najmä študentov a mladšie publikum.[38]

(okrem vyššie uvedených rokov):

¹ prieskum vykonaný bez zaradenia strany Petra Pellegriniho

² prieskum vykonaný so stranou Petra Pellegriniho

.

* strana v druhom kole volieb podporila nezávislého kandidáta Andreja Kisku

** nezávislý kandidát podporovaný stranou

*** strana v druhom kole volieb podporila kandidátku strany Progresívne Slovensko Zuzanu Čaputovú

• 
  Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010
• 
  Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012
• 
  Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016
• 
  Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020