Lúčky (okres Ružomberok)

Obec leží v údolí riečky Teplianka, obklopená lesmi v Chočskom podhorí, geomorfologickej časti Liptovskej kotliny. Severne od obce sa strmo dvíhajú Chočské vrchy, z južného a juhovýchodného smeru sa údolie otvára k susednej obci Kalameny.[4] Približne 5 km severozápadne sa nad Lúčkami vypína Veľký Choč (1 608 m n. m.), dominantný vrch Dolného Liptova aj Oravy, priamo na severnom horizonte leží vrch Plieška (977 m n. m.), západnému smeru dominuje Smrekov (1 024 m n. m.).[5]

Prístup do obce vedie po ceste III/2216, ktorá sa v Liptovskej Teplej pripája na cestu do Ružomberka. Cesta pokračuje severným smerom hlbokým údolím až do obce Osádka, napojenej na Dolný Kubín. V Liptovskej Teplej je najbližšia železničná zastávka na trati Žilina – Košice. Ružomberok je vzdialený 13 km západne, Liptovský Mikuláš 22 km východne, Dolný Kubín 18 km severozápadne a krajské mesto je vzdialené 73 km západným smerom.

Obec je prirodzene rozdelená na dve časti, samotnú obec a kúpele. Uprostred dediny sa nachádzajú Lúčanské travertíny a Lúčanský vodopád, ktoré tvoria akúsi prirodzenú hranicu medzi dedinou a kúpeľmi.

Na území dnešnej obce Lúčky bolo osídlenie v eneolite, bolo tu sídlisko s kanelovanou keramikou a hromadný nález bronzových nádob z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína v roku 1287 v predikáte Dionýza z Lúčiek. Doložená je z roku 1287 ako Luchk, z roku 1469 ako Luczky, z roku 1773 ako Lučky; maďarsky Lucski. Patrila hradnému panstvu Likava. V roku 1625 mala 8 sedliackych dvorov obývaných 21 sedliackymi rodinami a 11 želiarských usadlostí s 12 rodinami želiarov a chmelnice, v roku 1784 mala 85 domov a 680 obyvateľov, v roku 1828 mala 103 domov a 855 obyvateľov. Zaoberali sa chovom oviec, rybolovom, prácou v tufových lomoch, od 19. storočia pltníctvom. V roku 1625 je doložená panská chmelnica. V roku 1712 založili alkalicko-železité kúpele, ktoré patrili rodine Abaffyovcov. Rozšírené boli v roku 1820-1824. Počas I. ČSR bolo značné vysťahovalectvo do cudziny. Obyvatelia sa zapojili do SNP. V roku 1948 vyhorela tretina obce.[6]

Kaplnka v kúpeľoch

Kúpele sú známe od roku 1761 kedy Adam Turjansky postavil prvú kúpeľnú budovu, rozšírené v rokoch 1820-24. V kúpeľoch sa liečia ženské choroby, onkologické choroby, choroby tráviaceho ústrojenstva, choroby z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, netuberkulózne choroby dýchacích ciest, nervové choroby, choroby pohybového ústrojenstva, choroby z povolania a poskytujú prevenciu a podpornú liečbu osteoporózy. K liečbe prispieva sadrovcovo-zemitá uhličitá voda o teplote 31,5 °C z prameňa Valentína. Areálu kúpeľov dominuje liečebný dom Choč a park. Nachádza sa tu i termálny bazén, ktorý je na rozdiel od minulosti už otvorený aj pre verejnosť.

Ubytovanie

Liečebný dom Choč

Možnosť ubytovania je aj pre samoplatcov v liečebných domoch CHoč, Liptov a v dependancoch Balneo, Mária, Cyril, Barbora a Adam. Ubytovacia kapacita kúpeľov je cca 500 lôžok.

Do Lúčok sa dá dostať po ceste E 50 (odbočiť treba v Liskovej pri Ružomberku) alebo po diaľnici D1 (odbočiť treba v Ivachnovej). Železničné spojenie priamo do Lúčok nevedie. Pri cestovaní rýchlikom treba vystúpiť v Ružomberku a pokračovať autobusom, osobné vlaky stoja v Liptovskej Teplej, opäť však treba pokračovať autobusom.

V obci je Základná škola s materskou školou, v roku 2004 pribudla nová telocvičňa.

V areáli kúpeľov nájdeme hneď niekoľko športových atrakcií. Okrem futbalového ihriska sa v kúpelnej časti obce nachádzajú dva antukové kurty na tenis a takisto dve bowlingové dráhy. V obci sa nachádza multifunkčné ihrisko vhodné napr. na futbal či nohejbal. Hneď vedľa je ihrisko vhodné v letných mesiacoch napr. na hokejbal, v zime sa z neho stáva klzisko. Za futbalovým ihriskom sa nachádza obrovská plocha, ktorá sa dá využiť napr. na baseball, kriket alebo aj golf. V telocvični sa nachádzajú basketbalové koše či volejbalová sieť a takisto pingpongové stoly.

• Úvalno, Česko

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lúčky (okres Ružomberok)

• Oficiálna stránka obce