Kostol svätého Ondreja (Ružomberok)

Kostol bol postavený v ranogotickom slohu na prelome 13. a 14. storočia na vyvýšenom mieste v koncovej časti námestia Andreja Hlinku ako dvojloďová budova obdĺžnikového pôdorysu s polygonálnym záverom a s dvomi vežami a jednou kaplnkou.[3][4] Kostol bol v následujúcich storočiach prestavaný v neskorogotickom, renesančnom aj barokovom slohu, pričom najvýznamnejšou rekonštrukciou bola renesančná úprava na konci 16. storočia,[4][5][6] ktorá sa začala v roku 1585. Ďalšia rekonštrukcia prebehla aj na prelome 19. a 20. storočia v historizujúcom neorománskom slohu. Táto prestavba, ktorá prebiehala podľa projektu miestneho staviteľa Jána Krónera v rokoch 1900 - 1902 dala kostolu dnešný ráz. V 40. rokoch 20. storočia bolo zmenené najmä okolie kostola a vybudované bolo Mauzóleum Andreja Hlinku. Zatiaľ posledná obnova prebehla v roku 2002 a jednalo sa o úpravu fasád.[4]

V interiéri kostola sa nachádza pôvodná gotická krstiteľnica, ktorá pochádza zo 16. storočia.[6]

Kostol bol pôvodne súčasťou väčšieho opevneného sakrálneho areálu. Zvyšok areálu sa však nedochoval, pretože bol zrušený v rámci veľkej rekonštrukcie areálu kostola v 40. rokoch 20. storočia, kedy bolo vybudované Mauzóleum Andreja Hlinku.[4]

Je súčasťou mestskej pamiatkovej zóny. Na zoznam kultúrnych pamiatok bola budova zapísaná 23. marca 1963.[3] Budova patrí k významným dominantám mesta Ružomberok.[4]

• Priamo pod kostolom sa nachádza Mauzóleum Andreja Hlinku s hrobkou a sarkofágom, ktoré bolo vybudované v polovici 20. storočia.[7]
• Budova je najstarším kostolom na území mesta Ružomberok.[5]
• V kostolnej veži sa nachádza zvon vyrobený v roku 1506,[5][6][4] čo z neho robí najstarší zvon na území Liptova.[5][6] Zvon pomenovaný Andrej zhotovil banskobystrický zvonolejár Andrej Sladič.[6]
• V priebehu 17. a 18. storočia bol kostol striedavo vo vlastníctve rímskokatolícej a evanjelickej cirkvi. K častým zmenám v tomto ohľade dochádzalo najmä v druhej polovici 17. storočia - v roku 1672 patril kostol katolíkom, v roku 1683 pripadol evanjelikom, v roku 1686 opäť katolíkom, v roku 1706 opäť evanjelikom a v roku 1709 katolíkom, pričom od tohoto roku už ostal v správe rímskokatolíckej cirkvi.[4]
• Vitráže okien v južnej časti sú dielom Ľudovíta Fullu.[6][4]
• Pôvodne bol kostol zasvätený svätému Ladislavovi. K zmene patrocínia došlo neskôr, pravdepodobne v roku 1506 pri inštalácii kostolného zvonu.[4]

• 
  Pohľad ku kostolu z juhu
• 
  Západná fasáda kostola
• 
  Pohľad ku kostolu od vstupu do Mauzólea Andreja Hlinku
• 
  Detailný pohľad na kostolné veže
• 
  Južná fasáda kostola