Černová

Nachádza sa západne od Ružomberka smerom na Žilinu, približne 4 km od centra. Obklopujú ju hory Veľkej Fatry ako Krstá hora, Tri vrchy, Sekanina, Čebrať. Zo severu dedinu obmýva rieka Váh. Má približne 1 500 obyvateľov. Je známa ako rodisko kňaza, politika a publicistu Andreja Hlinku, misionára Vendelína Javorku, kňaza Leonarda Sliačana, protikomunistického hrdinu Bernarda Jaška, spisovateľov Juraja Kuniaka či Antona Laučeka a ďalších významných osobností.

Prvá písomná zmienka o Černovej pochádza z roku 1376. Uvádza sa v nej, že obec Czernaw leží na západ od centra mesta na úpätí Veľkej Fatry v nadmorskej výške 500 metrov. Zo západu tvorí vstupnú bránu do mesta Ružomberok. Černová, v minulosti ulica, dnes časť mesta, má názov po šoltýsovi menom Černo. V 14. storočí bol z mesta vyslaný mešťan Černo, ktorý už jestvujúcu osadu organicky pripojil k mestu. Bol jej prvým richtárom, skrze neho sa osadníci viazali povinnosťami a dávkami k mestu a osada dostávala nové meno - Černova Ves. Čutkov, osadu pri ústí potoka z Čutkovej doliny do Váhu , založil podobne ako Černovú, iný mešťan Čutka. Černová je staršia ako uvádzajú doklady mesta pre 14. storočie. Roku 1340 sa vymedzuje chotár, v ktorom je už aj územie Černovej a Čutkova. Je zrejmé že už pred rokom 1318, keď boli Ružomberku magistrom Dončom udelené mestské výsady, existoval zárodok Černovej. V roku 1376 kráľ Ľudovít I. 9. júla nariadil richtárom a obyvateľom všetkých dedín ležiacich v chotári mesta aby platili mestu daň a aby vo svojich sporných záležitostiach hľadali svoju pravdu u predstavenstva mesta Ružomberka bez naštrbenia zemepanských práv. Černová sa v tomto období aktívne podieľala na vývoji mesta ako celku.

Prvé sčítanie ľudu bolo prevedené v roku 1766. Černová mala vtedy 268 obyvateľov. V tom čase boli zriadené valašské slupy na výrobu súkna na Čutkovskom potoku. V roku 1769 boli spísané urbárske povinnosti štyroch ulíc. Černová platila 116 zlatých, okrem rozličných poplatkov za ovos, pašienky, polia, salaše… Postupne boli za mešťanov prijímaní aj Černovci. Ako prvý bol Ján Cžernovský, ktorý bol v tom čase senátorom v Ružomberku. Ako druhý bol Juraj Sidor, mestský mlynár. V roku 1825 mala Černová 860 obyvateľov. V roku 1771 sú evidované pokusy Černovej o osamostatnenie. Tieto pokusy boli neúspešné, ale vďaka nim sa v roku 1832 dosiahla pre ulice mesta väčšia spravodlivosť a rovnoprávnosť. Po roku 1848 zrušením poddanstva pokračoval priaznivejší vývoj, rástla zamestnanosť a bola možnosť väčších príjmov. Väčší rozmach bol zaznamenaný až budovaním Košicko - Bohumínskej železnice a jej uvedenie do prevádzky roku 1872. Občania Černovej boli zamestnaní najmä pri budovaní trate a neskôr na stavbe textilnej továrne v Rybárpoli.

Dôležitou časťou histórie Černovej bola Černovská tragédia, ktorá sa odohrala 27. októbra 1907. Obyvatelia za pomoci kňaza a rodáka z Černovej Andreja Hlinku postavili kostol v Černovej. Na želanie obyvateľov mal vysvätiť kostol Andrej Hlinka avšak v tom čase bol suspendovaný a prednášal na Morave. Maďarská cirkevná a svetská vrchnosť na čele so spišským biskupom Sándorom Párvym rozhodla proti obyvateľom Černovej. Vysviackou kostola bol poverený slovenský farár z Liskovej Martin Pazúrik spolu s dekanom Pazúrikom a Jozefom Fischerom. Černovčania sa proti tomu postavili na odpor. Bránili posviacke hádzaním kameňov, ale aj vlastnými telami. Žandári napadli bezbranný dav streľbou, ktorej padlo za obeť 15 ľudí, 10 ťažko a 60 ľahšie zranili. V marci 1908 úrady obvinili vyše 55 ľudí, z ktorých 40 odsúdili na žalár v trvaní od šiestich mesiacov do troch rokov, rôzne peňažné pokuty a zhabanie majetku.

Po rokoch 1945-1948 sa Černová naďalej pridŕžala svojej podstaty, o čom svedčí plodná existencia divadelného spolku, dvoch spevokolov, telovýchovnej jednoty, dvoch požiarnych zborov a pod. Dodnes tieto organizácie, združenia a spolky pracujú.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Černová

• Oficiálna stránka mestskej časti
• Oficiálna stránka mesta Ružomberok