Fedor Houdek

Jeho otec bol Jozef Houdek a matka Ružena Makovická. Jeho otec pochádzal z Čiech, na Slovensko sa priženil do slovenskej obchodníckej rodiny Makovických v Ružomberku.

Začal chodiť do gymnázia v Ružomberku a v Rožňave, štúdium neukončil a začal sa učiť v otcovom obchode. Na popud strýka Dušana Makovického, osobného lekára L. N. Tolstého začal znovu študovať a v r. 1894 – 97 navštevoval Československú obchodnú akadémiu v Prahe. V slovenskom akademickom spolku Detvan sa zoznámil s mnohými slovenskými študentmi, ktorí neskôr pôsobili v politike. Cez Vavra Šrobára sa začal stretávať s T. G. Masarykom.

Po ukončení štúdií pracoval ako úradník firmy Makovický a v Úverovej banke v Ružomberku. S Vavrom Šrobárom a P. Blahom začali vydávať časopis Hlas. Houdek v Hlase publikoval hlavne národohospodárske články. V roku 1900 odišiel do Brém, kde v bankovej a dopravnej firme Karesch a Stotzky získal ďalšie praktické odborné skúsenosti. Po návrate do Ružomberka so spoločníkom A. Čajkom prevzal veľkoobchod Makovický a od roku 1911 pôsobil samostatne ako veľkoobchodník. Písal pre Slovenský týždenník, Ľudové noviny a Národné noviny. Vydával miestne Liptovsko-Oravské noviny. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky, Ústredného družstva pre hospodárstvo a obchod v Budapešti. V roku 1913 vypracoval pre Slovenskú národnú stranu roľnícky program. Bol členom československej delegácie na mierovej konferencii v Paríži, pretože bol znalcom slovensko-maďarských hraníc. V rokoch 1918 – 1920 bol členom Revolučného národného zhromaždenia.[1] V Tusarovej vláde bol ministrom zásobovania, v marci 1920 sa zo zdravotných dôvodov funkcie vzdal. V r. 1921 ho zvolili za predsedu Ústredného družstva. Bol predsedom správnej rady slovenskej pobočky Národnej banky a Slovenskej všeobecnej úverovej banky[2], predsedom Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave, podpredsedom celoštátnej muzeálnej rady, funkcionárom Matice slovenskej a Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Učenej spoločnosti Šafárikovej, Zemedelskej akadémie československej. Po roku 1945 bol predsedom Ústredného družstva, blízkeho Demokratickej strane. Odmietol spolupracovať s Ústrednou radou družstiev, ktorá bola založená na popud KSS.[2] Po prevrate po násilnom zjednotení družstevníctva odišiel v roku 1949 do dôchodku. Je pochovaný v Bratislave na Martinskom cintoríne. V roku 1992 mu bol in memoriam udelený Rad T. G. Masaryka II. triedy.[3]

• Záznam o narodení a krste v matrike riadok 16 - v matrike pokrstený ako Joannes "Fedor" Theodorus Houdek