Čalovec
Čalovec (maď. Megyercs) je obec na Slovensku v okrese Komárno.
| Čalovec | |||
| obec | |||
 Reforovaný kostol | |||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj | ||
| Okres | Komárno | ||
| Región | Podunajsko | ||
| Nadmorská výška | 108 m n. m. | ||
| Súradnice | 47°49′07″S 17°59′01″V | ||
| Rozloha | 23,21 km² (2 321 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 1 161 (31. 12. 2019) [2] | ||
| Hustota | 50,02 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1268 | ||
| Starosta | Zoltán Molnár[3] (nezávislý) | ||
| PSČ | 946 02 | ||
| ŠÚJ | 501085 | ||
| EČV | KN | ||
| Tel. predvoľba | +421-35 | ||
 Poloha obce na Slovensku  Poloha obce na Slovensku
| |||
 Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
| |||
| Wikimedia Commons: Čalovec | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Dejiny
Čalovec je významné archeologické nálezisko s nálezmi urnfieldskej kultúry, [[Kelti|keltským] pohrebiskom, osadami z doby rímskej a avarskej a slovanskou osadou z Moravskej ríše.
Dedina bola prvýkrát písomne spomenutá v roku 1268 ako Megerch. Až do 17. storočia patril Megerch k panstvu hrad Komorn, obec patrila a bola pod vládou zemepána. V roku 1549 bolo zaznamenaných osem pórt (slovom brána alebo porta sa rozumel iba celý poddanský grunt, na ktorom žila jedna (alebo viac) poddanská rodina (domácnosť), ktorá mala určitý hnuteľný majetok a ktorá dočasne (pre požiare, živelné pohromy) alebo trvale nebola taká chudobná, žeby štátnu daň nemohla platiť.)
V roku 1699 dedina prešla do vlastníctva Zichyovcov a menších častí rodov Demjén, Dancsy, Magyary a ďalších. Až do 19. storočia v dedine dominovali rozsiahle nivy, ktoré boli vhodné na rybolov, ale nie na poľnohospodárstvo. Až na základe úpravy riečnych tokov a vybudovaní prvých hrádz na okolí, bolo v 19. storočí možné veľké časti pôdy vysušiť a premeniť ich na ornú pôdu.
Do roku 1918/1919 patrila obec v Komornskej župe Maďarského kráľovstva a potom patrila obec Česko-Slovensku. Výsledkom prvej arbitrážnej ceny vo Viedni bola v rokoch 1938 až 1945 opäť súčasť Maďarska.
Po druhej svetovej vojne došlo k výmene obyvateľstva, pri ktorej emigrovalo do Maďarska 71 rodín, ktoré nahradili maďarskí Slováci. V roku 1950 bol Čalovec elektrifikovaný. V roku 1965 bola celá komunita ťažko zasiahnutá katastrofickými povodňami Dunaja, povodňová voda siahala až do výšky 1,5 m. Domy boli zničené od základov. Ako dočasné ubytovanie boli poskytnuté poštovné vagóny. Za pomoci vtedajšej ČSSR sa dal Čalovec prestavať.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Reformovaný kostol, jednoloďová pôvodne klasicistická stavba s pravouhlým záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1801-1802. Výrazne bol neorománsky upravený v rokoch 1870-1877, keď vzniklo súčasné priečelie s vežou. V roku 1970 bola loď kostola prakticky odznova postavená, rešpektujúc jej pôvodný vzhľad. Interiér kostola je plochostropý.[4] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a segentovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie je členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami a oblúčkovým vlysom. Veža z priečelia vyrastá vo forme rizalitu, v hornej časti je oktogonálna, ukončená ihlancovou helmicou. V roku 1923 bol posvätený zvon.
Reforovaný kostol
Prírodné zaujímavosti
2012
2013
V obci evidujú 2 bocianie hniezda, na hlavnej ceste aj dhlšie hniezdia bociany. V roku 2015 mali 5 mláďat.[5]
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- Čalovec - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- bociany.sk
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čalovec na nemeckej Wikipédii.