Drienovec

Obec sa nachádza asi 3 km západne od mesta Moldava nad Bodvou. Jeho intravilán z juhu ohraničuje významná štátna cesta I/16, ktorá je súčasťou medzinárodnej cesty E58.

Názov obce je odvodený z názvu lesnej plodiny drienka (v maďarčine som – Somodi), ktorá sa hojne vyskytuje v katastrálnom území obce. Podľa legendy, ktorá sa dodnes zachovala, kráľ Belo IV. po prehre v bitke s Tatármi v roku 1241 so svojim vojskom prechádzal územím Drienovca, neďaleko pusty Mohi. Vojnou vysilené vojsko odpočívalo v chotári obce a občerstvilo sa drienkami a tak pokračovali v ceste domov. Tento rok obecná kronika uvádza ako rok prvej písomnej zmienky.

Prvá zachovalá písomná správa pochádza z roku 1255 pri opise hraníc majetku jasovského kláštora, kde sa uvádza, že hranice kláštora vedú k vrchu Sumugy. Je pravdepodobné, že názov vrchu Sumugy už súvisí s názvom zeme, na ktorej sa v prvej polovici 14. storočia spomína hrad a dedina Sumugy, teda dnešný Drienovec. Prví obyvatelia obce obývali územie severozápadne od dnešných kúpeľov zvané Vízió. V listine z roku 1345 sa pri opise hraníc mesta Moldava spomína už dedina Sumugy ako slobodná kráľovská dedina, kde sa na ceste z Turne nad Bodvou cez Drienovec do Košíc vyberalo mýtne.

Kráľ Ľudovít I. v roku 1345 Drienovec, ako súčasť Abovskej stolice, zveril do rúk šľachty, konkrétne potomkom Ota z Tellesprunu. V tomto období už v dedine stál kostol a dva mlyny. V roku 1387 kráľ Žigmund Luxemburský daroval kráľovský majetok Sumugy istému Jánovi z Kapolya.

V období husitských vojen v roku 1446 obsadil Ján Jiskra aj Drienovec s okolím. Neskôr kráľ Ján Zápoľský vo svojej listine z roku 1510 spomína Sumugy ako svoje mesto. Po víťazstve Turkov v roku 1526 pri Moháči sa postupne začína plienenie veľkej časti uhorskékho územia. Turecký paša Hasán v roku 1696 zničil dedinu Drienovec a mladých obyvateľov odviedol do zajatia. Ostatní, aby zabránili ďalšiemu plieneniu, začali s výstavbou pozemných hradov – násypov (földvár).

Od roku 1626 sa obec často spomína ako poľnohospodárske mesto. Dňa 1. mája 1691 však obec do značnej miery vyhorela a obytných zostalo len 11 domov. Zničený kostol bol znovu vystavaný až v roku 1780. Dátum tejto udalosti si obyvatelia obce dodnes každoročne pripomínajú prvomájovou svätou omšou. Začiatkom 18. storočia zasiahla celý Abov morová epidémia a v roku 1710 na túto chorobu zomiera prevažná časť obyvateľstva.

V roku 1777 darovala Mária Terézia celé územie obce Rožňavskému biskupstvu. V tom čase sa obec spomína už pod upraveným názvom Somodi, ktorý sa nezmenil až do pádu monarchie[7]. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako veľká maďarská obec s 1 234 obyvateľmi[8]. Štatistika z roku 1910 vykazovala v Drienovci spolu 1 180 obyvateľov, z toho bolo 1 166 Maďarov, 13 Slovákov a 1 Nemec[9].

Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období sa používal poslovenčený názov Šomody i pôvodný maďarský Somodi[7]. V novembri 1938 po Viedenskej arbitráži pripadla obec Maďarsku, no po druhej svetovej vojne bola opätovne pričlenená k ČSR. V roku 1948 došlo k zmene názvu obce na súčasnú podobu Drienovec[7].

Obec sa v minulosti vyznačovala ako prevažne maďarská – štatistika z roku 1991 tu totiž vykazovala 58,85 percentnú väčšinu obyvateľov maďarskej národnosti oproti 40,28 % podielu Slovákov. Tento pomer sa v priebehu nasledujúcich rokov zmenil a podľa štatistiky z roku 2001 tu v obci žilo spolu 1 752 obyvateľov, z toho bolo 1 119 Slovákov (63,87 %), 587 Maďarov (33,50 %), 31 Rómov (1,77 %), 2 Ukrajinci (0,11 %), 2 Česi (0,11 %) a 1 Poliak (0,06 %).

V obci sa nachádza knižnica.

• Oficiálna stránka obce