Malinovo

Prvá písomná zmienka o obci sa datuje do roku 1209. Hovorí sa o maďarskej dedine ležiacej na západe Žitného ostrova, v Bratislavskej župe, Šamorínskeho okresu.

Jej pôda je úrodná, lesy veľmi pekné. Má dosť ovocných stromov a lúk, je v nej rozvinutý chov oviec. Hlavným zamestnaním obyvateľov je poľnohospodárstvo.

Starý hrad obce kedysi patril mocným grófom zo Svätého Jura a Pezinka. Neskôr sa stal majetkom arcibiskupa Szelepcényiho, keď slúžil ako väznica mnohých kalvínskych kazateľom. Arcibiskup ho neskôr dal prestavať na kaštieľ. Terajšiu podobu získal v prvej polovici 19. storočia. Nakoniec sa kaštieľ stal majetkom grófov Apponyiovcov, ktorí boli známi svojou dobročinnosťou. Táto rodina je známa aj tým, že svoj pôvod odvádza od rodu Pech, ktorý patrí medzi 108 rodov, ktoré sem prišli ešte s Arpádom. Ich meno sa na Apponyi zmenilo roku 1392 kráľom Žigmundom. Grófsky titul im daroval 30. mája 1739 kráľ Karol III.

Gróf Albert Apponyi bol známi svojimi školskými zákonmi, ktoré tvrdo potláčali práva menšín vo vtedajšom Uhorsku. Po jeho úteku pred maďarskými komunistami počas Maďarskej republiky rád mu prvá ČSR poskytla azyl, počas ktorého žil na svojom panstve v Malinove. Po páde Maďarskej republiky rád sa vrátil do Maďarska.

Na hrobke rodiny Apponyiovcov je postavený dnešný kostol, ktorý bol obnovený v rokoch 1993 až 1994. Vnútri sa nachádzajú krypty grófov. Na mozaikových sklách nad oltárom je zobrazená Ježišova krížová cesta. Na chóre, ktorý bol vybudovaný roku 1954 sa nachádza nový organ.

Okolo Malinovského kaštieľa sa nachádza rozľahlý park. Zaujme najmä starými platanmi a buxusovými guľami z bývalej pravidelnej záhrady. Okolo kaštieľa sú pozostatky bývalej vodnej priekopy.

Obyvatelia obce v čase vypuknutia vojen boli celkovo maďarskej národnosti. Mobilizáciu prijalo s radosťou, považovali to za svoju vlasteneckú povinnosť. Počas druhej svetovej vojny patrila obec horthyovskému Maďarsku.

Pomery v obci počas vojen nemožno považovať za neznesiteľné. Odvedení zamestnanci veľkostatku, všetci bez výnimky, dostali počas celej vojny svoje dávky. Rodina, ktorá dostávala tieto dávky, z finančnej stránky pochodila lepšie, ako tá, ktorej hlava rodiny zostala doma.

Počet ľudí na fronte bol 154, vojnových zajatcov bolo 27. Počet padlých a tých, ktorí zomreli v dôsledku choroby získanej na bojisku bol 27. Na uctenie ich pamiatky bol v roku 1992 postavený pamätník v kostolnom parku. Na ňom sú vyryté všetky mená padlých vojakov a zaznamenané aj to, v akej vojne bojovali.[4]

• Hédervár (Maďarsko)[5]
• Idrifaia (Rumunsko)[5]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Malinovo