Janík

Podložie severovýchodnej časti intravilánu obce budujú v zmysle J. Maglaya[4] holocénne fluviálne sedimenty (predovšetkým litofaciálne nečlenené nivné hliny) a proluviálne sedimenty (hliny s úlomkami hornín a zahlinenými štrkmi v nivných náplavových kužeľoch) Idy a Konotopy a ich prítokov. Juhozápadná časť intravilánu sa rozprestiera na morfologicky už výraznejšie vystupujúcich chrbtoch Abovskej pahorkatiny, ktorú tu budujú deluviálno-polygenetické sedimenty (hlinito-ílovité a piesčité svahové hliny) pleistocénno-holocénneho veku. V úrovni elevácií Černičné (lokálny názov: Szedres, 266,5 m n. m.), ďalej k. 260 m n. m., a Kanovské (lokálny názov Kányi-arok, 239,9 m n. m.), ktoré lemujú obec z južných smerov, už vystupujú staršie sedimenty poltárskeho súvrstvia pontského veku, ktoré v zmysle A. Nagya[4] tvoria pre zmenu štrky, piesky, kaolinické íly a lignity.

Obec severovýchodnou časťou intravilánu zasahuje do planárneho stupňa Košickej roviny v rámci geomorfologického celku Košická kotlina, ale takisto do kolínneho stupňa Abovskej pahorkatiny. V zmysle geomorfologického členenia D. Kočického a B. Ivaniča (2011)[5] predstavuje Abovská pahorkatina, na ktorej svahoch obec sčasti leží, geomorfologicky explicitne vymedzené územie, resp. podcelok geomorfologického celku Bodvianska pahorkatina. Juhozápadná časť intravilánu obce sa rozprestiera na stráňach štyroch chrbtov: východného hrebeňa k. 261 m n. m., severovýchodného hrebeňa Černičného (Szedres, 266,5 m n. m.), severo-severozápadého hrebeňa Kanovského (Kányi-arok, 239,9 m n. m.), a západného hrebeňa Veľkého povrazu (lokálny názov: Harmadik-kötel, 241,9 m n. m.). Sčasti leží aj v dolinách medzi uvedenými eleváciami.

Pri vstupe do obce preteká rieka Ida, do ktorej sa v týchto miestach vlieva vodný tok Konotopa (lokálny názov Kanyapta). Cez obec tečie aj vodný tok Janícky potok, ktorý napája Vodnú nádrž Janík. Janícky potok sa zlieva z troch ramien prameniacich pod stráňami k. 247 m n. m. (Malý Falger, resp. Veľký Falger). Pod kótou 261 m n. m. západne od obce sa tvorí sezónny tok, ktorý v čase hydrologicko-meteorologických extrémov musí zadržiavať polder vybudovaný na západnom okraji obce. Zároveň predstavuje ľavostranný prítok Konotopy. Sezónne bývajú aktívne aj dva ľavostranné prítoky Janíckeho potoka, ktoré vyvierajú pod Pástorovou oráčinou, resp. pod západným svahom Kanovského.

2,5 km juhovýchodne od obce leží retenčná nádrž povodia Hornádu a Bodrogu Vodná nádrž Janík.

• Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, jednoloďová pôvodne baroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1770. Stojí na mieste staršej stavby zo 14. storočia. Upravený bol v duchu klasicizmu v roku 1835. Zariadenie kostola je novodobé. Fasády kostola sú hladké, okná majú segmentové ukončenie. Veža členená kordónovými rímsami je ukončená ihlancovou helmicou.[6]

Janícke dni, Medzinárodné betlehémske hry

• Geka

• Szeréna Sziklay Papp-Váry (* 1881 – † 1923), maďarská poetka

• 2009 - Július Iván
• 2013 - András Szinyei