Chotín

Obec sa nachádza vo východnej časti Podunajskej roviny, približne 11 km severovýchodne od Komárna a 12 km južne od Hurbanova. Je prístupná z cesty II/589, vedúcej z križovatky s cestou I/64 od Komárna severným okrajom obce do Kolty. Približne 1,5 km západne od obce vedie železničná trať Nové Zámky – Komárom, na ktorej je zastávka.

Na severozápadnom okraji obce sa nachádza prírodná rezervácia Chotínske piesky.

Okolie obce je známe archeologické nálezisko viacerých kultúr od staršej bronzovej doby až po stredovek. Archeologický výskum popolnicového pohrebiska ľudu severopanónskej kultúry sa tu konal už od roku 1905 (Gyula Alapy). Následné výskumy potvrdili rozsiahle pohrebisko chotínskej kultúry v polohe Sasüllö a Simítós, trácke pohrebisko zo staršej doby železnej bolo nájdené v lokalite Disznólegelö a o niečo mladšie keltské hroby boli identifikované v polohe Sunnyogó a významné pohrebisko tohto etnika so súborom 47. hrobov bolo objavené na polohe Felsö - Kenderföld. Tunajšie hroby poskytli vzácne nálezy zbraní, šperkov, predmetov osobnej potreby a pod. Osada z rímskej doby bola lokalizovaná v časti Delihegy, Alsó - Kenderföld a Sunnyogó. Jedinečnými sú nálezy dvoch náhrobných kameňov s nápismi a úlomkov tehál, potvrdzujúcich existenciu rímskej stavby v blízkosti obce.

V stredoveku sa tunajšia lokalita spomína v listine z roku 1258, kedy sa ako majiteľ územia spomína kanonik Sixtus. Po roku 1305 je obec majetkom ostrihomského arcibiskupstva. Nájazdy osmanských vojsk postihli aj južnú časť Slovenska a zdecimovali populáciu v obci na minimum; v roku 1552 zostali v Hethyne, ktorý patril do sandžaku Ostrihom, obývané iba štyri domy. O 20 rokov bolo obývaných už 28 domov, no nadvláda Osmanov pretrvávala až do oslobodenia pevnosti Nové Zámky v roku 1685. Po dosídlení oblasti obyvateľmi z Nitrianskej a Tekovskej župy nastala postupná obnova obce, ktorú však brzdili povstania a s ňou súvisiaci pohyb vojakov, ako aj vznikajúce epidémie. V roku 1720 tu po morovej epidémii zostalo 14 domácností, no pri sčítaní obyvateľstva v rokoch 1784 - 1787 tu bolo už 93 domov a 919 obyvateľov.

Veľkou pohromou pre vtedajšie obydlia so slamenými strechami boli požiare a dva zničujúce zachvátili obec v rokoch 1856 a 1882. Miestni sa zaoberali poľnohospodárstvom (vrátane vinárstva), remeslami, domácou výrobou a podomovým predajom. Veľkým prínosom bolo 5. mája 1910 sprevádzkovanie železničnej trate Nové Zámky – Komárom so zastávkou, čím sa zjednodušila doprava ľudí i tovaru. V I. svetovej vojne padlo 45 tunajších obyvateľov. Po roku 1918 sa „Hetín“ s väčšinovým maďarským obyvateľstvom stala súčasťou ČSR, po Viedenskej arbitráži bola pričlenená k Maďarsku. Hospodársky rozvoj opäť zastavila vojna, v ktorej padlo 49 obyvateľov. Druhá svetová vojna tu skončila oslobodením 28. marca 1945, nasledoval však násilný odsun maďarského obyvateľstva, počas ktorého bolo vysťahovaných 48 rodín. JRD bolo založené v roku 1950, o niečo neskôr aj Agrochemický podnik. Pribudol obecný vodovod, dom smútku, kultúrny dom, chodníky a spevnené cesty. Bola otvorená reštaurácia Gólyacsárda, v roku 1973 dokončená budova základnej školy a obchodného domu Jednota, rok nato sa začala plynofikácia a v roku 1981 sa rozbehla výstavba materskej školy.

Po zmene režimu bol vybudovaný nový obecný úrad a budova bývalého notariátu bola prestavaná na Galériu Lilla. Z krčmy vznikla likérka, bolo postavených niekoľko pamätníkov a zaniklo JRD. V lokalite Belsölándorpuszta sa zachovala parná čerpacia stanica s technickým zariadením.

• 
• 
• 
  2015
• 

V Chotíne evidujú 1 bocianie hniezdo.[5]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chotín

• Oficiálna stránka obce