Hosťovce (okres Košice-okolie)
Hosťovce (v minulosti Vendégi, Hosťovce nad Bodvou, maď. Bódvavendégi) sú obec na Slovensku v okrese Košice-okolie, ktorá leží v bezprostrednej blízkosti maďarskej štátnej hranice.
Hosťovce | |||
obec | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Košický kraj | ||
Okres | Košice-okolie | ||
Región | Abov | ||
Nadmorská výška | 171 m n. m. | ||
Súradnice | 48°34′16″S 20°51′18″V | ||
Rozloha | 4,83 km² (483 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 213 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 44,1 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1360 | ||
Starosta | Tibor Béres[3] (SMK-MKP) | ||
PSČ | 044 02 (pošta Turňa nad Bodvou) | ||
ŠÚJ | 518107 | ||
EČV | KS | ||
Tel. predvoľba | +421-55 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Košického kraja
| |||
Wikimedia Commons: Hosťovce | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Demonym: Hosťovčan[4] | |||
Polohopis
Obec leží 38 kilometrov juhozápadne od Košíc približne 600 metrov od maďarskej štátnej hranice. Najbližšími obcami sú Chorváty ležiace 1,5 km juhovýchodne, Turňa nad Bodvou vzdialená 4 km na sever a maďarská obec Hidvégardó, ktorá sa nachádza približne 1,5 km juhozápadne od Hosťoviec.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1360. V nasledujúcich písomnostiach boli Hosťovce označované názvom Vendighi a Wendig, neskôr ako Wendégi a v polovici 19. storočia sa názov ustálil na forme Vendégi. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako maďarská s 505 obyvateľmi[5]. Štatistika z roku 1910 Hosťovce uvádzala pod názvom Bódvavendégi a vykazovala tu 427 obyvateľov, z toho bolo 421 Maďarov, 2 Slováci, 1 Chorvát a 3 inej, resp. nezistenej národnosti[6].
Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období niesla obec poslovenčený názov Vendégi či Vendíg, no objavujú sa aj názvy Bodvaves a Hosťovce nad Bodvou. Okrem toho sa stále používal aj maďarský názov Bodvavendégi[7]. V novembri 1938 po Viedenskej arbitráži pripadla obec Maďarsku, no po druhej svetovej vojne bola opätovne pričlenená k ČSR. V roku 1948 došlo k zmene názvu poslovenčením názvu Vendégi podľa slova vendég-hosť na Hosťovce[7]. V rokoch 1964 až 1990 bola obec spoločne s Chorvátmi a Turnianskou Novou Vsou súčasťou obce Nová Bodva[7].
Obyvateľstvo
Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Hosťovciach 202 obyvateľov, z toho bolo 182 maďarskej, 19 slovenskej a 1 inej národnosti. V roku 2009 tu žilo 183 obyvateľov prevažne maďarskej národnosti.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Reformovaný kostol, jednoloďová pozdnebaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1787. Stavebnými úpravami prešiel v rokoch 1818-1819, 1820 a 1909.[8] Hlavnej fasáde dominuje rizalit, okná sú lemované šambránami. Veža je ukončená barokovou helmicou.
- Rímskokatolícky kostol sv. Imricha, jednoloďová baroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1730. Stavebnými úpravami prešiel v rokoch 1802 a 1969.[9] Kostol má hladké fasády, okná sú segmentovo ukončené. Veža je členené kordónovou rímsou a ukončená ihlancovou helmicou. Stavba je obohnaná kamenným múrom.
Doprava
Intravilánom Rešice prechádza cesta III. triedy 050170, ktorá spája cestu III/050168 pri hraničnom priechode Hosťovce-Tornanádaska s cestou III/050173 vedúcou do Janíka a Turne nad Bodvou. Doprava obyvateľov za službami je zabezpečená pravidelnou autobusovou dopravou do Moldavy nad Bodvou a Košíc.
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- JÚĽŠ. Hosťovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- FÉNYES, Elek. Uhorský geografický slovník (Magyarország Geographiai Szótára). Pešť : [s.n.], 1851. (maďarský)
- Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910. Budapešť : Uhorský kráľovský štatistický úrad, 1912. (maďarský)
- MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.