Gemer (okres Revúca)
Gemer (maď. Sajógömör = Šajavský Gemer) je obec na Slovensku v okrese Revúca.
Gemer | |||
obec | |||
Barokový kaštieľ | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj | ||
Okres | Revúca | ||
Región | Gemer | ||
Nadmorská výška | 184 m n. m. | ||
Súradnice | 48°26′58″S 20°18′56″V | ||
Rozloha | 17,97 km² (1 797 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 898 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 49,97 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1198 | ||
Starosta | Zoltán Jankóšik[3] (MOST-HÍD) | ||
PSČ | 982 01 (pošta Tornaľa) | ||
ŠÚJ | 514721 | ||
EČV | RA | ||
Tel. predvoľba | +421-47 | ||
Adresa obecného úradu |
Gemer č.s. 274 | ||
E-mailová adresa | [email protected] | ||
Telefón | 047/5582189 | ||
Fax | 047/5582189 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
| |||
Wikimedia Commons: Gemer | |||
Webová stránka: obecgemer.sk | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Dejiny
Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1198, avšak obec pod hradom, z ktorého za zachovali už len nepatrné zvyšky existovala už v 12. storočí. Niektorí predpokladajú jej vznik už v 11. storočí. V záznamoch neznámeho autora sa spomína pod názvom Gumur ako sídlo rytiera Gumura. Bola kráľovským majetkom. V 14. storočí sa Gemer stal sídlom župy a jej druhým najväčším mestečkom. Postupne sa jej najvýznamnejšími zemepánmi stali rody Széchyovcov, Wesselényiovcov a Csákyovcov. V 15. storočí získala obec obmedzené mestské práva. Vtedy cez rieku Slanú viedli dva mosty, na ktorých sa platilo mýto. Hrad tu stál aj v čase vládnutia Štefana I. Nešlo o veľký hrad, ale skoro strážnu pevnosť obohnanú ochranným valom. V 12. storočí, po plienení Tatárov, na jej mieste vyrástol pevnejší hrad. Bol kráľovským hradom, neskôr ho obsadili husiti. V roku 1459 hrad dobyl kráľ Matej I. Korvín a neskôr viackrát zmenil majiteľa. V tureckých vojnách, v 16. storočí bol definitívne zničený.
Obec Gemer viackrát za sebou získala právo usporadúvať trhy, na ktorých sa ponúkalo najmä ovocie, hrozno, tabak a dobytok. V roku 1853 zničil požiar okrem kostola, fary a kaštieľa takmer celú obec. Tá bola niekoľko storočí sídlom vzdelávania. Už v roku 1616 tu bola latinská škola, v 18. storočí pribudla maďarská vyššia škola a v 19. storočí evanjelické gymnázium, v ktorom študovali aj viacerí klasici slovenskej literatúry a predstavitelia slovenskej inteligencie (Janko Matúška, Pavel Jozef Šafárik, Janko Kráľ, Ján Kalinčiak, Samo Chalupka a ďalší). Obec preslávila i huslistka Czinka Panna, viaceré vzácne archeologické vykopávky a okrem iného aj slávna Povesť o kráľovi Matejovi. Pamiatku na jeho (Matej I. Korvin) pobyt v obci pripomína bronzová socha, ktorej autorom je B. Holló a inštalovali ju v roku 1917 a ktorá je zaujímavá aj tým, že je jediná socha zobrazujúca panovníka s pracovným nástrojom v strednej Európe.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Neogotický evanjelický kostol z roku 1882. Už v roku 1263 je tu doložená stavba kostola, ten bol však v roku 1881 rozobratý, po tom čo ho poškodil požiar.[4]
- Evanjelický kostol
- Portál kostola
- Interiér kostola
- Empora s organom
- Neskorobarokový kaštieľ z 18. storočia, ktorého obnova skončila v lete roku 2005.
- Barokový kaštieľ
Osobnosti obce
Rodáci
Pôsobili tu
- Pavol Jozef Šafárik (* 1795 – † 1861), básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor
- Janko Kráľ (* 1822 – † 1876), národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu, básnik štúrovskej generácie
- Ján Kalinčiak (* 1822 – † 1871), spisovateľ a literárny kritik a pedagóg
- Samo Chalupka (* 1812 – † 1883), básnik a evanjelický kňaz
- Janko Matúška (* 1821 – † 1877), básnik, prozaik a dramatik
Pozri aj
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- Gemer [online]. Apsida.sk. Dostupné online.