Chorváti na Slovensku
V roku 2011 sa k chorvátskej národnosti prihlásilo na Slovensku 1022 obyvateľov.
Dejiny
Chorváti prišli na územie dnešného Slovenska v polovici 16.storočia po bitke pri Moháči, kedy kolonizovali rozsiahle územia vtedajšieho západného Uhorska, dolného Rakúska a južnej Moravy. Na Slovensku založili mnoho obcí a kolonizovali obce v okolí Bratislavy, Trnavy a Záhoria. Chorváti na Slovensku sú historicky, kultúrne a jazykovo zaraďovaní do skupiny tzv. burgenlandských alebo gradišćanských Chorvátov, ktorí dnes žijú v Rakúsku, v Maďarsku, v Česku a na Slovensku. Svojím príchodom a osídlením tohto územia v 16. storočí zabránili Osmanskej ríši v dobití Viedne a Bratislavy a posilnili katolícky charakter osídleného územia až dodnes. Chorvátski predstavitelia uhorskej šľachty boli významnými osobnosťami Bratislavy a okolia ako napr. gróf Grasalković. Chorváti majú zásluhy aj v oblasti vzdelávania – pomohli k vzniku a založeniu Trnavskej univerzity.
V roku 1990 bol založený Chorvátsky kultúrny zväz na Slovensku, ktorý zastrešuje jednotlivé miestne chorvátske kultúrne spolky a chorvátsku menšinu na Slovensku.
Osídlenie
V mnohých obciach, ktoré v minulosti kolonizovali (Šenkvice, Blatné, Lamač, Dúbravka, Záhorská Bystrica a ďalšie) už v súčasnosti Chorváti nežijú. Ich niekdajšia prítomnosť sa zachovala v názvoch obcí, kde zaujali dominantnú pozíciu (napr. Dedina Chorvátov – dnešná časť Stupavy Mást, Chorvátska Ves – Devínska Nová Ves alebo Chorvátsky Lamač – dnes Lamač). Dnes príslušníci chorvátskej menšiny žijú v štyroch obciach, z ktorých sú tri mestskými časťami Bratislavy: Čunovo (124 Chorvátov / 113 osôb s chorvátskym materinským jazykom ), Devínska Nová Ves (67 Chorvátov / 105 osôb s chorvátskym materinským jazykom; odhadom asi 2500 osôb s chorvátskym pôvodom), Jarovce (220 Chorvátov / 231 osôb s chorvátskym materinským jazykom), a v obci Chorvátsky Grob (31 Chorvátov / 82 osôb s chorvátskym materinským jazykom). Spolu na Slovensku žije asi 3000[1] Chorvátov (ale pri sčítaní v roku 2011 sa ich prihlásilo iba 1022; chorvátsky materinský jazyk udalo 1234 osôb).
Niekdajšie osídlenie Chorvátmi, ktorí sa kvôli jazykovej príbuznosti vo veľkej miere asimilovali so slovenským obyvateľstvom ešte v priebehu 17. a 18. storočia, už poväčšine pripomínajú iba pre Chorvátov typické priezviská končiace na koncovku -ič a -ovič, alebo priezviská, ktoré poukazovali na ich etnickú diferenciáciu, ako napr. Horváth (po maď. Chorvát), Chorvát, Chorvatovič).
Obce osídlené chorvátskym obyvateľstvom
Obec | Osídlenie (2011)[2] | Osídlenie v minulosti | 5 najčastejších priezvisk | Priezvisko "Horváth"[3] | Priezvisko "-ič, -ovič"[3] |
---|---|---|---|---|---|
Čunovo | 124 (12,3 %) Chorvátov, 113 (11,2 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom | Do roku 1961: chorvátska väčšina, 386 osôb (55,3 %)[4] | - | - | - |
Jarovce | 220 (15,3 %) Chorvátov, 231 (16,1 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom | Do roku 1961: chorvátska väčšina, 535 osôb (56,9 %)[4] | - | - | - |
Rusovce | 16 (0,6 %) Chorvátov, 18 (0,6 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom | Od 1796: nemecká obec, 1851: nemecko-chorvátska obec[5]
1880: 91 (4,8 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom[2] |
- | - | - |
Devín | bez chorvátskej populácie | nemecká obec od 1796-1921[6]
1880: 3 (0,2 %) osoby s chorvátskym materinským jazykom; |
- | - | - |
Devínska Nová Ves | 67 (0,4 %) Chorvátov, 105 (0,7 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom; podľa odhadov cca. 2500 (16,0 %) osôb s chorvátskym pôvodom[1] | Do 1910: chorvátska väčšina, 1164 osôb (41,3 %)[2] | - | - | - |
Dúbravka | 18 (0,1 %) Chorvátov, 22 (0,1 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom | Od 1796: slovenská obec,
1880: 173 (26,8 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom[2] |
- | - | - |
Lamač | 2 (<0,1 %) Chorváti, 2 (<0,1 %) osoby s chorvátskym materinským jazykom | 1796: chorvátska obec[7], od 1851: slovenská obec | - | - | - |
Záhorská Bystrica | 3 (0,1 %) Chorváti, 4 (0,1 %) osoby s chorvátskym materinským jazykom | 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec | - | - | - |
Bratislava (celok) | 649 (0,2 %) Chorvátov | - | Horváth, Kováč, Nagy, Polák, Tóth | 2543× | 2329× |
Mást (časť Stupava) | 6 (0,1 %) Chorvátov, 3 (<0,1%) osoby s chorvátskym materinským jazykom | 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec | Slezák, Madera, Maroš, Lachkovič, Veselý | 36× | 407× |
Zohor | 1 (<0,1 %) Chorvát, žiadna osoba s chorvátskym materinským jazykom | 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec | Kovár, Ščasný, Matlovič, Štefek, Krištof | 29× | 429× |
Vysoká pri Morave | bez chorvátskej populácie | 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec | Dvoran, Kopča, Polák, Klas, Šimunič | 0× | 164× |
Láb | 1 (0,1 %) Chorvát, žiadna osoba s chorvátskym materinským jazykom | 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec | Kovár, Pír, Chmela, Zálesňák, Sirota | 0× | 46× |
Gajary | bez chorvátskej populácie | 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec | Galba, Šíra, Sláma, Černý, Vaniš | 0× | 65× |
Mokrý Háj | 1 (0,2 %) Chorvát, žiadna osoba s chorvátskym materinským jazykom | 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec | Samson, Ivánek, Horváth, Kucharič, Kolínek | 25× | 57× |
Chorvátsky Grob | 31 (0,8 %) Chorvátov, 82 (2,2 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom | Do 1900: chorvátska väčšina, 529 (48,1 %) osôb[2] | Turinič, Hržič, Galovič, Noskovič, Kocák | 0× | 373× |
Blatné | 1 (0,1 %) Chorvát, žiadna osoba s chorvátskym materinským jazykom | 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec | Dugovič, Šarmír, Šuplata, Krajčovič, Štellár | 16× | 277× |
Slovenský Grob | 1 (0,1 %) Chorvát, 1 (0,1 %) osoba s chorvátskym materinským jazykom | 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec | Noskovič, Minarovič, Jajcay, Gašparovič, Gaštan | 0× | 416× |
Šenkvice | 5 (0,1 %) Chorvátov, 4 (0,1 %) osoby s chorvátskym materinským jazykom | 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec | Novák, Strašifták, Zmajkovič, Somorovský, Červenka | 7× | 445× |
Jablonec | bez chorvátskej populácie | 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec | Horváth, Izakovič, Dzíbela, Ochaba, Hornáček | 35× | 61× |
Vištuk | bez chorvátskej populácie | 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec | Jurčovič, Kulifaj, Radakovič, Peško, Stojkovič | 0× | 220× |
Dlhá | bez chorvátskej populácie | 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec | Krchnák, Izakovič, Vandák, Braniša, Krchňák | 7× | 84× |
Ružindol | bez chorvátskej populácie | 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec | Viskupič, Horváth, Daniš, Domorák, Turoň | 30× | 133× |
Zvončín | bez chorvátskej populácie | 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec | Daniš, Hrčka, Dudáš, Debrecký, Kosnáč | 0× | 102× |
Suchá nad Parnou | bez chorvátskej populácie | 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec | Izakovič, Fridrich, Minarovič, Surový, Klimo | 13× | 217× |
Naháč | bez chorvátskej populácie | 1796: chorvátsko-slovenská obec[7], od 1851: slovenská obec | Lopatka, Boledovič, Fančovič, Smutný, Stano | 0× | 143× |
Košolná | bez chorvátskej populácie | 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec | Belica, Izakovič, Mesíček, Greguš, Malovec | 2× | 90× |
Dechtice | bez chorvátskej populácie | 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec | Hlavatovič, Machovič, Holický, Tomáška, Jurkas | 13× | 305× |
Paderovce (časť Jaslovské Bohunice) | 1 (0,1 %) Chorvát, 1 (0,1 %) osoba s chorvátskym materinským jazykom | 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec | Matovič, Krajčovič, Valovič, Gajarský, Junas | 28× | 306× |
- Údaje zo sčítaní z obcí s významnou chorvátskou populáciou:
Obec | Spolu (2011)[2] | Chorváti
(2011) |
% (2011) | Spolu (2001)[2] | Chorváti
(2001) |
% (2001) | Spolu (1910) [8] | Chorváti (1910) | % (1910) | Spolu (1900)[2] | Chorváti (1900) | % (1900) | Spolu (1880)[2] | Chorváti (1880) | % (1880) |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Čunovo | 1 010 | 124 | 12,28% | 911 | 148 | 16,24% | 688 | 460 | 66,86% | 608 | 398 | 65,46% | 665 | 398 | 59,85 % |
Jarovce (Hrvatski Jandrof) | 1 438 | 220 | 15,30% | 1 199 | 244 | 20,35% | 647 | 520 | 80,37% | 633 | 502 | 79,30% | 653 | 550 | 84,23 % |
Devínska Nová Ves (Devinsko Novo Selo) | 15 612 | 67 | 0,43% | 15 502 | 46 | 0,29% | 2 817 | 1 164 | 41,32% | 2 563 | 1 567 | 61,14% | 1 711 | 1 171 | 68,44 % |
Chorvátsky Grob (Hrvatski Grob) | 3 789 | 31 | 0,82% | 1 587 | 10 | 0,63% | 1 137 | 330 | 29,02% | 1 100 | 529 | 48,09% | 861 | 545 | 63,30 % |
Dúbravka | 32 607 | 18 | 0,06 % | 35 199 | 16 | 0,05 % | 876 | 3 | 0,34% | 841 | 0 | 0,00 % | 645 | 173 | 26,82 % |
V tabuľke sú zapísané iba údaje z obcí, kde chorvátska národnosť dosahovala v súčasnosti/minulosti viac ako 10%.
Kultúra a vzdelávanie
Tradičná kultúra Chorvátov sa zachovala najmä v jej vplyve na kultúru majority (napr. tradičný odev Jaroviec ovplyvnený chorvátskymi prvkami ale aj v obyčajovej a piesňovej tradícii). Dôležité sú aj kostoly postavené Chorvátmi, (napr. Kostol Sv. Mikuláša v Jarovciach a Kostol Sv. Michala v Čunove) s mnohými nápismi na obrazoch a iných dielach v interiéroch oboch chrámov. Od roku 2006 je v Devínskej Novej Vsi otvorené Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku, ktoré vystavuje exponáty z histórie a života Chorvátov na území Slovenska. Chorvátsky kultúrny zväz na Slovensku zastrešuje 5 chorvátskych kultúrnych spolkov a 6 chorvátskych folklórnych skupín. Pravidelne sa organizujú chorvátske dni v obciach s chorvátskou minoritou a Festival chorvátskej kultúrny v Devínskej Novej Vsi. Vzdelávanie v chorvátskom jazyku je v jednotlivých obciach organizované prostredníctvom učiteľa z Chorvátska. Každoročne je organizovaný letný tábor pre deti a mládež v Chorvátsku na ich zdokonalenie sa v materinskom jazyku a spoznanie chorvátskej kultúry.
Štatistické údaje
Sčítanie: | 2011[2] | 2001[2] | 1910[2] | 1900[2] | 1890[2] | 1880[2] |
---|---|---|---|---|---|---|
chorvátska národnosť | 1 022 | 890 | ||||
chorvátsky materinský jazyk | 1 234 | 988 | 3 480 | 4 023 | 2 787 | 3 431 |
najčastejšie používaný jazyk v domácnosti (chorvátsky) | 932 | – | ||||
najčastejšie používaný jazyk na verejnosti (chorvátsky) | 383 | – |
Sčítanie v roku 2001
- Materinský jazyk obyvateľov chorvátskej národnosti
Materinský jazyk | Počet Chorvátov[2] | % |
---|---|---|
slovenský | 108 | 12.13 |
maďarský | 13 | 1.46 |
rómsky | 0 | 0.00 |
rusínsky | 0 | 0.00 |
ukrajinský | 0 | 0.00 |
český | 2 | 0.26 |
nemecký | 15 | 1.66 |
poľský | 0 | 0.00 |
chorvátsky | 730 | 82.02 |
srbský | 3 | 0.34 |
iný | 9 | 1.01 |
neznámy | 10 | 1.12 |
Chorvátska národnosť spolu: | 890 | 100.00 |
Chorvátsky materinský jazyk:
Národnosť | Počet hovoriacich[2] | % |
---|---|---|
slovenská | 200 | 20.24 |
maďarská | 11 | 1.11 |
rómska | 0 | 0.00 |
rusínska | 0 | 0.00 |
ukrajinská | 0 | 0.00 |
česká | 4 | 0.40 |
nemecká | 2 | 0.21 |
poľská | 0 | 0.00 |
chorvátska | 730 | 73.89 |
srbská | 17 | 1.72 |
iná | 16 | 1.62 |
neznáma | 8 | 0.81 |
Chorvátsky materinský jazyk: | 988 | 100.00 |
Veková štruktúra obyvateľov chorvátskej národnosti:
Vek | Počet Chorvátov[2] | % |
---|---|---|
0 – 14 | 75 | 8.43 |
15 – 65 | 634 | 71.24 |
65+ | 151 | 16.97 |
nezistený | 30 | 3.36 |
Spolu: | 890 | 100.00 |
Významné osobnosti slovenských Chorvátov
- Dr.Josip Andrič (1894 – 1967) – chorvátsky spisovateľ, skladateľ, autor románu "Velika ljubav" z prostredia Chorvátskeho Grobu
- Ivan Blazovich (1888 – 1946) – chorvátsky spisovateľ a autor divadelných hier
- Jure Treuer (1847 – 1922) – kronikár a historik, rodák z Jaroviec
- Pave Vukovich – hudobný skladateľ, dirigent, organista a učiteľ chorvátskeho jazyka (Jarovce)
- Ferdinand Takáč (1920 – 2013) – chorvátsky spisovateľ a farár (jezuita) z Chorvátskeho Grobu
- Vilam Pokorný (1928) – chorvátsky spisovateľ z Devínskej Novej Vsi
Referencie
- MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 73.
- Štatistický úrad SR
- ĎURČO, Pavol. Databáza priezvisk na Slovensku. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1995.
- Fórum inštitút pre výskum menšín http://foruminst.sk/sk/
- FÉNYES, Elek. Magyarország geographiai szótára, Pešť: 1851.
- BENŽA, Mojmír a kol. Národnostný atlas Slovenska. Prešov: DAJAMA, 2015. 55 s. ISBN 978-80-8136-053-4.
- VÁLYI, András. Magyar Országnak leírása. Budín: 1796.
- Fórum inštitút pre výskum menšín